1 písm.
právneho názoru krajského súdu správne orgány v danom prípade postupovali a rozhodli v súlade so zákonom. Ak ţalovaný a prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázali na skutočnosť, ţe v prípade zrušenia prechodného pobytu
4 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, t. j. ak je dôvodné podozrenie, ţe štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu, správny orgán obmedzí rozsah odôvodnenia iba na skutočnosť, ţe ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky
2 zákona o pobyte cudzincov,
krajského súdu odôvodnili rozhodnutie v zákonom stanovenom rozsahu. V tomto prípade ide o výnimku z aplikácie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a teda postačuje aby policajný útvar uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, ţe ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, ţe štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Z uvedeného krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu,
ktorého odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov neobsahujú konkrétne skutočnosti v čom spočíva konanie ţalobcu, ktorým by mal ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a ktoré by malo byť dôvodom na zrušenie povolenia na prechodný pobyt. 3 1Sža/32/2014 Krajský súd poukázal na fakt, ţe utajovaná skutočnosť, ktorá je dôvodom zrušenia prechodného pobytu na základe vyjadrenia Slovenskej informačnej sluţby, nie je obsahom spisu, nakoľko táto utajovaná skutočnosť podlieha ochrane
zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o z mene a doplnení niektorých zákonov, tak ako to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil ţalovaný. K námietke ţalobcu, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v rozpore s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor"), krajský súd uviedol, ţe ţalobca bliţšie dôvody v čom má byť jeho právo na ochranu súkromného a rodinného ţivota porušené neuviedol. Krajský súd k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa/3/2008 zo dňa 15.04.2008, na ktorý sa ţalobca odvolával uviedol, ţe v danom prípade citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR vychádzal z iných skutkových okolností, kde okrem iného štátny príslušník tretej krajiny mal na území Slovenskej republiky vytvorené rodinné väzby a to manţelku a maloletú dcéru, ktoré sú občiankami Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva povinnosť správneho orgánu (v rozpore s ust. § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) v odôvodnení rozhodnutia uvádzať konkrétne skutočnosti, ktoré sú predmetom vyjadrenia Slovenskej informačnej sluţby. Zároveň poukázal na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sa zaoberali otázkou dôsledku zrušenia prechodného pobytu ţalobcu na jeho súkromný a rodinný ţivot.
názoru krajského súdu ţalobca v konaní nepreukázal ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posudzovanie vplyvu zrušenia povolenia na prechodný pobyt na jeho súkromný a rodinný ţivot. Z odôvodnenia ţalovaného v konečnom dôsledku jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca po zrušení prechodného pobytu má naďalej za zákonom stanovených podmienok právo vstupu na územie Slovenskej republiky. Krajský súd ďalej uviedol, ţe správne orgány v tomto prípade uprednostnili bezpečnostný záujem štátu aj nad osobný záujem ţalobcu spočívajúci v skutočnosti, ţe ţalobca je zamestnancom spoločnosti 1. Šamorínska stavebná a nadradenosť tohto záujmu v rámci správnej úvahy aj dostatočne odôvodnili, keď predovšetkým uviedli, 4 1Sža/32/2014 ţe pracovná činnosť resp. zamestnanie ţalobcu nezaručuje právny nárok na udelenie prechodného pobytu. Na námietku ţalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného v tom, ţe sa ţalovaný ţiadnym spôsobom nevyrovnal s jeho odvolacími námietkami krajský súd uviedol, ţe z odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.07.2012 je zrejmé, ţe ţalobca namietal, ţe je bezúhonnou osobou, nikdy nebol trestaný, neudrţiava ţiadne styky s osobami, ktoré by mohli byť hrozbou pre štát, ţe je zamestnaný na území Slovenskej republiky a ţe má postavenie Slováka ţijúceho v zahraničí, pričom poukázal aj na príbuzenské vzťahy na území Slovenskej republiky. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného, na všetky tieto námietky ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval a sú v dostatočnom rozsahu odôvodnené aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. K námietke ţalobcu, ţe má postavenie Slováka ţijúceho v zahraničí krajský súd poukázal na tú skutočnosť, ţe aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vyššie uvedené postavenie je moţné
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 33 ods. 4 a 5 tohto zákona zrušiť prechodný pobyt, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z rozhodnutí správnych orgánov. Toto osobitné postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny v danom prípade ustupuje právu štátu na ochranu bezpečnostných záujmov. II. Odvolanie žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie v ktorom navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a aj rozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie. 5 1Sža/32/2014 Ţalobca v odvolaní opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa/3/2008 zo dňa 15.04.2008 a uviedol ţe, v tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal, ţe ide o stret dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva ţalobcu na súkromie a rodinný ţivot a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Najvyšší súd poukázal, ţe v administratívnom konaní musí byť preukázané, ţe z konania ţalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti. Správny orgán musí do rozhodnutia konkrétne uviesť v čom spočíva konanie ţalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov takéto zdôvodnenia neobsahujú. Z vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu je
ţalobcu zrejmé, ţe v odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí konkrétne uviesť, v čom spočíva konanie ţalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Rozhodnutie sa musí tieţ zdôvodniť, prečo došlo k uprednostneniu záujmu verejného pred záujmom súkromným. Z hore uvedenými námietkami ţalobcu sa súd v napadnutom rozsudku nijako logicky nevysporiadal. Súd len stručne uviedol, ţe citovaný rozsudok najvyššieho súdu vychádzal z iných skutkových okolností, kde okrem iného štátny príslušník tretej krajiny mal na území Slovenskej republiky vytvorené rodinné väzby a to manţelku a maloletú dcéru, ktoré sú občiankami Slovenskej republiky.
ţalobcu vyššie uvedená argumentácia krajského súdu neobstojí, lebo k zrušeniu rozhodnutia došlo v obidvoch prípadoch z rovnakého dôvodu a to „ohrozenie bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky". Najvyšší súd v rozsudku zo dňa 15.04.2008 uviedol, ţe v administratívnom konaní musí byť preukázané, ţe z konania ţalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti. Správny orgán musí do rozhodnutia konkrétne uviesť, v čom spočíva konanie ţalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. S touto námietkou sa krajský súd v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal, ale osvojil si právny názor ţalovaného, ţe uvedenú hrozbu nie je potrebné v rozhodnutí nijako odôvodniť. 6 1Sža/32/2014 Napadnutým rozsudkom bolo tieţ porušené právo ţalobcu na súkromný a rodinný ţivot. Napadnutý rozsudok nie je odôvodnený tak, ako vyţaduje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., čím sa ţalobcovi odňala moţnosť konať pred súdom. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo ţalobcu na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného moţno
ţalobcu uzavrieť, ţe napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Ţalobca je toho názoru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2 písm.
zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov s informáciami a vecami, ktoré sú
tohto zákona zaradené medzi utajované skutočnosti, sa môţu oboznamovať len osoby, ktoré sú na to zákonom oprávnené, t. j. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou systémom opatrení súvisiacich s výberom, určením a kontrolou osôb, ktoré sa môţu v určenom rozsahu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Účastník konania je v tomto prípade nepovolanou osobou, pretoţe nemá oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou. Ţalovaný potvrdzuje existenciu dôvodov na zrušenie prechodného pobytu účastníkovi konania, uvedených v utajovanej skutočnosti a preto túto námietku povaţuje za neopodstatnenú. Ţalobca ďalej v ţalobe a aj odvolaní proti rozsudku krajského súdu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSţa/3/2008 zo dňa
2 policajný útvar uvedenie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, ţe ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, čiţe nevyplýva povinnosť ţalovaného v odôvodnení rozhodnutia uvádzať konkrétne skutočnosti, ktoré sú predmetom vyjadrenia Slovenskej informačnej sluţby (na rozdiel od zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
ţalovaného uvedené námietky ţalobcu nie je moţné akceptovať ako opodstatnené, nakoľko v rámci odvolacieho konania ţalovaný skúmal všetky námietky, ktoré uviedol. Ţalovaný je názoru, ţe so skutočnosťami uvedenými v ţalobe sa vysporiadal uţ v odvolacom konaní a ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne nové skutočnosti. Na základe jednoznačne preukázaných skutočností tak ţalovaný vydal napadnuté rozhodnutie pod č. PPZ-HCP-P02-198-002/2012 zo dňa 01.10.2012 v zmysle zákona. IV. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa 01.10.2012 rozhodol o odvolaní ţalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012 tak, ţe rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. p. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012, ktorým bolo účastníkovi konania zrušené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol. 9 1Sža/32/2014 V. Právny názor Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené ţivoty a zdravie osôb, majetok a ţivotné prostredie.
4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne ţiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je dôvodné podozrenie, ţe štátny príslušník 10 1Sža/32/2014 tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe ţiadosť o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie Slováka ţijúceho v zahraničí, zamietnuť iba z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. a), b), d) aţ f) a h).
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu
4 alebo ods. 5.
1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, ţe ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, ţe štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu a ţiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyţiada vyjadrenie Slovenskej informačnej sluţby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia ţiadosti o vyjadrenie.
6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SIS“), informačná sluţba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. 11 1Sža/32/2014 V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa 01.10.2012, odvolaní ţalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012 tak, ţe rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. p. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012, ktorým bolo účastníkovi konania zrušené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm.
ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je utajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Ţalovaný preskúmaním predmetných informácií zistil, ţe je daný zákonný dôvod na zamietnutie ţiadosti ţalobcu
ustanovenia § 36 ods. 1 písm.
čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, v ktorom ţiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Návrh verejnej ochrankyne práv bol uznesením ústavného súdu PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 odmietnutý ako neprípustný. Pre úplnosť súd dodáva, ţe z procesných dôvodov ústavný súd dvakrát odmietol návrh verejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ktorý je relevantný v predmetnej veci, a podobného ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (PL. ÚS 5/2014 a PL. ÚS 40/2014). S poukazom na uvedené, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní ţalobných námietok vychádzať z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov (konkrétne jeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré ţalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval. 13 1Sža/32/2014 Pri posúdení námietok ţalobcu najvyšší súd vychádzal z toho, ţe pokiaľ správne orgány na prípad ţalobcu pri rozhodovaní o jeho ţiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, (
ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, ţe ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
1 písm.
ţalovaného dôvodné podozrenie, ţe pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán. Pokiaľ teda správne orgány postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov, konkrétne ustanovenie § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v odôvodnení rozhodnutia uviedli iba skutočnosť, ţe ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky postupovali v súlade so zákonom. 15 1Sža/32/2014 Avšak tak, ako to vyplýva z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu, od ktorej nebol dôvod na odklon, v prípadoch, kde nie je daná moţnosť účastníkovi konania oboznámiť sa s obsahom dôvodov a dôkazov, ktorými sa odôvodňuje neudelenie trvalého pobytu (ale i iné prípady), z dôvodu, ţe sa jedná o utajovanú skutočnosť, je potrebné, aby sa s týmito dôvodmi oboznámil súd v rámci svojho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd uţ uviedol (II. ÚS 111/08), ţe ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom ústavnom systéme v prvom rade úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu. Osobitne moţno zvýrazniť povinnosť všetkých súdov chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci. Táto povinnosť súdov je základným komponentom právneho štátu rešpektujúceho a ctiaceho ľudské slobody. Vďaka svojim definičným znakom - nezávislosti a viazanosti právom - ústavou, zákonmi a vybranými medzinárodnými zmluvami môţe a musí súdna moc chrániť jednotlivcov pred excesmi verejnej moci.
judikatúry ústavného súdu súdy sa nesmú vyhýbať oboznámeniu sa s utajenými skutočnosťami a tak poskytnúť vertikálnu ochranu účastníkom konania. Z rozsudku krajského súdu však nevyplýva, ţe by sa tento s utajovanou skutočnosťou oboznámil, napriek tomu konštatoval, ţe správne orgány postupovali a rozhodli v súlade so zákonom. Odvolací súd zastáva názor, že účastník konania síce nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“ oboznámiť. Toto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie prechodného pobytu
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov neoboznámil a napriek tomu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 16 1Sža/32/2014 Najvyšší súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu bolo potrebné zmeniť a rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodom bolo zistenie nedostatočných, resp. všeobecných informácií týkajúcich sa bezpečnostného rizika žalobcu a s poukazom na nesprávnosť takého postupu, ktorý konštatuje Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 480/2014-62), keď sa takáto všeobecná informácia SIS stane primárnym dôkazom v konaní o povolení pobytu, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd s poukazom aj na závery ústavného súdu v citovanej judikatúre zdôrazňuje potrebu individuálneho posúdenia dôvodov, pre ktoré by malo existovať bezpečnostné riziko, teda potrebu dôsledného oboznámenia sa s obsahom utajovaných skutočností. Judikatúra ústavného súdu poukazuje na potrebu ochrany cudzincov preverením formálnejších, avšak relevantných stránok procesu a taktieţ potrebu oboznámenia sa s dôvodmi, či tieto nie sú neudržateľné. Najvyšší súd konštatuje, ţe utajovaná skutočnosť, ktorá bola podkladom rozhodnutia správnych orgánov mala charakter všeobecnej informácie, z ktorej nebolo moţné identifikovať a teda ani posúdiť bezpečnostné riziko žalobcu a súd sa nemohol pri posúdení zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov uspokojiť s príliš všeobecnými informáciami o žalobcovi dodanými SIS. Najvyšší súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že nie je možné akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnej rovine. Poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní dôvodov zrušenia 17 1Sža/32/2014 prechodného pobytu u žalobcu vychádza. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani rozhodnutie správnych orgánov v súdnom konaní. V danej veci sa senát 1S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.12.2015 oboznámil s obsahom utajovanej písomnosti Slovenskej informačnej sluţby vedenej pod č. X. zo dňa 07.05.2012, ktorá bola podkladom rozhodnutia správneho orgánu o zrušení povolenia na prechodný pobyt ţalobcu na území Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, ţe utajovaná skutočnosť neobsahovala také dôvody, ktoré by viedli k rozhodnutiu o zrušení povolenia na prechodný pobyt ţalobcu. Ide o totoţnú utajovanú skutočnosť, s ktorou sa museli oboznámiť správne orgány prvého i druhého stupňa a s ktorou sa bol povinný oboznámiť aj krajský súd, ale z jej obsahu
názoru najvyššieho súdu nie je zrejmé, o aký konkrétny prípad dôvodného podozrenia, ţe ţalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie ide, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
OSP zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 384,18 €, a to za:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.