Najvyšší súd 5Sžo/173/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bc. M. M., B., zastúpenej JUDr. Mgr. A. C., PhD., advokátom advokátskej kancelárie, C., proti ţalovaným
- Univerzite Komenského v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, 818 06 Bratislava,
- Rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave, doc. PhDr. F. G., CSc., Šafárikovo námestie 6, 818 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo ŠO 5336/2009 z
- novembra 2009, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2010, č. k. 1S/36/2010-36, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2010, č. k. 1S/36/2010-36 v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým uznesením konanie zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe
- februára 2010 bola súdu doručená ţaloba, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti 2 5Sţo/173/2010 rozhodnutia ţalovaného č. ŠO 5336/2009 z
- novembra 2009, ktorým jej bolo ukončené štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pretoţe ţalobkyňa po podaní ţaloby podaním doručeným súdu
- marca 2010 zobrala ţalobu späť v celom rozsahu, a to pred jej prejednaním a konanie ţiadala zastaviť, súd s poukazom na § 250h ods. 2 a § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, ţe nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené. Proti výroku o náhrade trov konania podala ţalobkyňa odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o trovách konania a aby rozhodol tak, ţe tieto je povinný uhradiť ţalovaný. V odôvodnení odvolania uviedla, ţe dôvodom späťvzatia ţaloby bola skutočnosť, ţe ţalovaný po podaní ţaloby zrušil napadnuté rozhodnutie o ukončení štúdia. K späťvzatiu ţaloby teda došlo v dôsledku správania sa ţalovaného. Podľa názoru ţalobkyne mal krajský súd o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, nakoľko k späťvzatiu ţaloby ţalobkyňou a následne k zastaveniu konania došlo pre správanie ţalovaného, a teda súd mal uloţiť povinnosť nahradiť trovy konania ţalovanému. Ţalovaný odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutom rozsahu a z uvedených dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je opodstatnené. Krajský súd konanie zastavil, preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Pri zastavení konania nemá zásadne ţiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Za podmienok uvedených v ustanovení § 146 ods. 2 OSP však moţno uloţiť niektorému z účastníkov povinnosť hradiť druhému účastníkovi náklady zastaveného konania. Pri postupe podľa § 146 ods. 2 OSP súd skúma, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. 3 5Sţo/173/2010 Podľa § 146 ods. 2 O SP v spojení s § 246c OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa judikatúry slovenských súdov, ak ţalobca vezme ţalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP zásadne platí, ţe zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy (k tomu pozri bliţšie napr. R49/1993). Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala ţalobu o zrušenie rozhodnutia ţalovaného o ukončení jej štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Podaním doručeným krajskému súdu
- marca 2010 vzala svoju ţalobu celkom späť, nakoľko ţalovaný po podaní ţaloby zrušil svoje rozhodnutie v rámci autoremedúry a navrhla konanie zastaviť. K späťvzatiu ţaloby ani k odvolaniu však nepripojila dôkaz o tvrdenej skutočnosti – zrušujúce rozhodnutie. Ţalovaný k vyjadreniu k ţalobe pripojil rozhodnutie J. M., podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky z
- septembra 2009, č. CD-2009-32696/32939- 4:071 o odňatí Univerzite Komenského v Bratislave práva udeľovať zodpovedajúci akademický titul absolventom štúdia študijných programov v študijnom odbore Fyzioterapia. Keďţe nemal akreditovaný magisterský študijný program, ktorý by mohol ţalobkyni ponúknuť, vydal rozhodnutie o ukončení štúdia. Uviedol, ţe vyvinul maximálne úsilie na vyriešenie situácie ţalobkyne, rokoval so Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave ako i s Fakultou zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, kde by podľa ich vyjadrení mohla ţalobkyňa pokračovať v štúdiu cez nové prijímacie konanie a poţiadal rektora o spoluprácu. Na základe obsahu spisu a dokladov v ňom zaloţených nie je moţné urobiť záver, ţe návrh bol podaný dôvodne. Keďţe konanie bolo zastavené a nie je moţná aplikácia § 146 ods. 2 druhá veta OSP, potom so zreteľom na procesný výsledok konania, krajský súd postupoval správne, keď ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Preto Najvyšší súd 4 5Sţo/173/2010 Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP potvrdil. Podľa § 250k ods. 2 OSP ţalovaným právo na náhradu trov konania nevzniklo a navyše im ani ţiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková