Najvyšší súd 8 Cdo 279/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. P., bývajúceho v D. zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom v Košiciach, Boţeny Němcovej 22, o zaplatenie 2 518,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/19/2010, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
- apríla 2014, sp. zn. 1Co/260/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
- apríla 2014, sp. zn. 1Co/260/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I rozsudkom z
- mája 2012, č. k. 37C/19/2010–319 určil, ţe poistný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5104600004 z
- novembra 1998 trvá a ţalobca a ţalovaná sú touto zmluvou o poistení viazaní. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 687,24 €, ktorú je ţalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh ţalovanej z
- mája 2012 vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení uviedol, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) bol daný v tom, ţe sa ním odstráni stav právnej neistoty ţalobcu v prípade akejkoľvek poistnej udalosti. Súd mal preukázané, ţe účastníci tohto konania medzi sebou uzavreli dňa
- novembra1998 poistnú zmluvu, typu UDP-K, predmetom ktorej bolo ţivotné poistenie a to tak, ţe začiatok poistenia bol stanovený na deň
- novembra 1998 a koniec na 13.november
- Poistná doba bola stanovená na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške 376,- Sk, poistná suma pre prípad 2 8 Cdo 279/2014 smrti bola dohodnutá na sumu 50.000,- Sk, poistná suma pre prípad doţitia bola dohodnutá na sumu 75.860,- Sk a poistná suma pre prípad trvalých následkov úrazu bola dohodnutá na sumu 70.000,- Sk. Ţalobca riadne zaplatil celé poistné. Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa
- júna 2008 má súd za preukázané, ţe k zániku predmetného poistenia malo dôjsť dňa
- mája 2008 a to s výplatou odkupnej hodnoty resp. odbytného vo výške 27.851,- Sk. Ţalovaná zánik poistenia odvodzovala z čl. XI ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je poistenie zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa ţiadosť poistníka o zrušenie poistenia s výplatou odbytného obdrţala. Toto však v konaní nebolo preukázané, ţalobca nepoţiadal ţalovanú o zrušenie poistenia. Ţalovaná nepreukázala ţiadnu skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy, nedošlo k ţiadnej dohode o zmene poistnej zmluvy. Súd nezistil neplatnosť poistnej zmluvy pre chyby v písaní a počítaní (význam úkonov bol pre obe strany nepochybný) alebo z dôvodu, ţe by obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala, ani ţe by bola v rozpore s dobrými mravmi, prípadne uzavretá v omyle. Poisťovňa ako aj iní podnikatelia) musí rátať s určitým rizikom podnikania. Daný produkt neponúkol ţalobca, ale ţalovaná. Omyl pri uzavretí zmluvy by mohol spôsobiť len, tzv. relatívnu neplatnosť, ktorej námietka podlieha 3 – ročnej premlčacej lehote. Nie je dôvodné ani tvrdenie ţalovanej vychádzajúce z ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa výlučne záväzku uzavretia budúcej zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s moţnosťou odstúpenia od zmluvy, keď predmetná zmluva neobsahuje moţnosť jej zrušenia alebo výpovede. Dôvody zániku poistenia upravuje čl. 5 ods. 1 (ak poisťovňa odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy), podľa čl. 2 poisťovňa odstúpi od zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov a v čl. 9 sú uvedené dôsledky nezaplatenia poistného. Iné dôvody zániku poistenia dohodnuté neboli a zo zákona ani nastať nemôţu, lebo nenastala situácia upravená v § 800 aţ § 802 Občianskeho zákonníka. Súd nemal preukázané tvrdenie ţalovanej, ktorá zánik poistenia odvodzovala z ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka (z dôvodu nemoţnosti plnenia), pretoţe Národná banka Slovenska po vykonanom dohľade konštatovala, ţe inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje § 35 zákona č. 8/2008 Z. z. (predtým § 31a zákona č. 95/2002 Z. z.) o poisťovníctve. Poistné bolo len nesprávne kalkulované, nezohľadňuje však všetky záväzky z poistenia. Podľa listinných dokladov týkajúcich sa vykonaného dohľadu Národná banka Slovenska neuloţila ţalobkyni prepočítať produkt UDP - K, a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo moţné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Preto záväzkový vzťah 3 8 Cdo 279/2014 vzniknutý uzavretou poistnou zmluvou naďalej trvá. Keďţe k zániku poistenia nedošlo dohodou a súd nezistil ani ţiadny zákonný dôvod zániku poistenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Na pojednávaní zo
- apríla 2014 Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní ţalovanej, uznesením pripustil ţalobcom navrhnutú zmenu ţaloby tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 2 518,09 € s 5,5% úrokom z omeškania od
- novembra 2013 do zaplatenia a následne rozsudkom zo
- apríla 2014, sp. zn. 1Co 260/2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 2 518,09 € s 5,5 % úrokom z omeškania od
- novembra 2013 do zaplatenia, trovy prvostupňového konania v sume 687,24 € a trovy odvolacieho konania v sume 79,58 € na účet právneho zástupcu ţalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, ţe v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemoţnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a na pouţité právne normy poukázal a v celom rozsahu sa s nimi stotoţnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Uviedol, ţe aj po zmene ţaloby, ktorej predmetom je peňaţné plnenie (poistná suma), ţiadal uvedené na základe rovnakého skutkového základu a výsledky doterajšieho konania môţu byť podkladom aj pre konanie o zmenenej ţalobe. Sú správne závery prvostupňového súdu, ţe ţalovaná nepreukázala dohodu o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o moţnosť skončenia poistenia, ani neplatnosť poistnej zmluvy, rovnako ako zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi v dôsledku nemoţnosti plnenia ( § 575 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ). Samotná skutočnosť, ţe ţalovaná odvodzovala zánik zmluvného vzťahu pre nemoţnosť plnenia z dôvodu nesprávneho postupu orgánu dohľadu na poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho predpisu vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ani v čase udelenia jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti, t.j.
- mája 1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve neumoţňoval určovať výšku poistného v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, ţe povolenie na výkon poisťovacej činnosti udeľoval štát prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (Ministerstvom financií Slovenskej republiky). Samotná okolnosť, ţe došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti ţalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia 4 8 Cdo 279/2014 sadzby UDP - K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu významná pre posúdenie nároku ţalobcu. To preto, ţe ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti ţalovanej by nemal za následok nemoţnosť jej plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na znenia tohto ustanovenia. Nemoţnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t. j., či dlţník je povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať. Obsahom záväzku ţalovanej je peňaţné plnenie, preto ako také ho nemoţno povaţovať za objektívne nemoţné, lebo ako vyplýva aj zo znenia tohto ustanovenia, plnenie nemoţno povaţovať za nemoţné, ak ho moţno uskutočniť s väčšími nákladmi. Z poistnej zmluvy je zrejmé, ţe účastníci poistnú dobu vymedzili na obdobie od
- novembra 1998 do
- novembra 2013, teda účinnosť poistnej zmluvy zanikla doţitím ţalobcu dojednaného dňa v poistnej zmluve, t.j.
- novembra
- Vzhľadom na to, ţe poistná zmluva zanikla doţitím ţalobcu, vzniklo mu právo podľa článku 15 ods. 1 všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 2.518,09 €. Keďţe ţalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila a ţalobcovi poistné nevyplatila, odvolací súd zmenenému ţalobnému návrhu vyhovel a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi dohodnutú poistnú sumu pre prípad doţitia. Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015), pretoţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcim v tom, ţe súdy pri vykonávaní dôkazov listinami postupovali v rozpore s § 129 O.s.p., a odvolací súd vec posúdil aj podľa § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré neboli predmetom právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa§ 213 ods. 2 O.s.p. Tieţ tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe niţšie súdy opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré podrobne uviedla v dovolaní. Poukázala najmä na kalkulácie a sadzby poistenia schválené v roku 1995 štátom, tie vstúpili ako peňaţná povinnosť do kaţdej jednej poistnej zmluvy daného poistného produktu UDP-K včítane poistnej zmluvy ţalobcu, pričom podnikateľským rizikom podnikateľa nie sú dôsledky nezákonného rozhodnutia, resp. dôsledky nesprávneho právneho postupu štátneho orgánu. Poukázala na svoju povinnosť podľa § 415 O. z. predísť vzniku akejkoľvek ďalšej škody na majetku. Ţalovaná podotýka, ţe 5 8 Cdo 279/2014 vzájomnou ţalobou potvrdila existenciu a trvanie poistnej zmluvy, avšak so zmeneným obsahom podmienky nesprávne stanovenej výšky poistného a túto podstatnú poistnú podmienku ţiadala vzájomnou ţalobou zohľadniť do zmeneného poistného vzťahu so ţalobcom, o ktorom mali rozhodovať súdy. Ţalobca sa podrobne vyjadril k jednotlivým dovolacím dôvodom, navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243c ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. Vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodnutím o zmenenej ţalobe porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, čím odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Prípustnosť zmeny ţaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p. sa pravda neobmedzuje len na konanie pred súdom prvého stupňa, ale v zmysle § 211 O.s.p. moţno ţalobu zmeniť aj pred odvolacím súdom (R 101/2002). Pripustenie zmeny ţaloby v odvolacom konaní treba však zváţiť v kaţdom konkrétnom prípade. Jednak preto, ţe v odvolacom konaní 6 8 Cdo 279/2014 sa uplatňuje viac-menej koncentračná zásada a aj preto, ţe pripustenie zmeny, pri ktorej dôjde k zmene predmetu konania, má za následok, ţe odvolací súd rozhodne o veci samej v jednostupňovom konaní. O porušenie zásady dvojinštančnosti konania (o.i.) ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol o inom predmete konania, neţ o ktorom rozhodol súd prvého stupňa, t.j. ak sú skutkové a právne predpoklady vzniku obidvoch v konaní uplatnených nárokov (aspoň) čiastočne rozdielne a nejedná sa „len“ o rozdielnu formuláciu ţalobného návrhu. V tejto veci nejde o odlišnú formuláciu ţalobných návrhov, ale o rozdielne predmety konaní (pôvodne súd prvého stupňa rozhodoval o určovacej ţalobe, odvolací súd rozhodoval o peňaţnom plnení). So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovanej bola v danom prípade odňatá moţnosť pred súdom konať. Jej dovolanie je preto z tohto dôvodu a preto ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra
- JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová