Obsah (6)

§ 250j§ 35b§ 250k§ 110c§ 110e§ 45

Najvyšší súd 5Sžf/28/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/227/2178/2009/990271-r zo dňa

1. januára 2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Piešťany č. 648/230/45407/08/Bel zo dňa
2. septembra 2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený sankčný úrok v sume 5.370,04 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2001 v lehote splatnosti

§ 35bods.

1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o správe daní“). Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v spojení s § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/), dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodili z neho správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z ustanovení § 35b ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase. Uviedol, že žalobca si nesprávne právne vyložil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/2/

1. V prípade uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najvyšší súd potvrdil zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že sankčný úrok je možné uplatňovať až za obdobie od 01.05.
2. V prejednávanom prípade správca dane vyrubil sankčný úrok za obdobie od 26.07.2004, t. j. až od termínu kedy nastala splatnosť DPH dovyrubenej platobným výmerom č. 648/230/45574/04/Žak zo dňa 08.06.
3. Posledný deň lehoty na doplatenie DPH bol deň 26.07.2004 a keďže žalobca v tejto lehote nedoplatok nezaplatil, správca dane mu správne vyrubil

ustanovenia § 35b ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní sankčný úrok od 26.07.2004 v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, pričom vyslovil, že aplikáciou tohto ustanovenia zákona o správe daní k retroaktivite nedošlo. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní. 5Sžf/28/2010 3 Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. I/227/2178/2009/990271-r zo dňa 12. januára 2009 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil predmetnú vec. Poukazoval na ustanovenie § 110e zákona o správe daní,

ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od

1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie, na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. Keďže sankcia ako taká je hmotnoprávny nárok a správca dane ju v danom prípade vyrubil daňovému subjektu za porušenie zákona, ktorého sa mal daňový subjekt dopustiť v roku 2001, žalobca má za to, že správca dane si mohol uplatniť len sankciu, ktorá bola zákonom upravená v čase porušenia zákona. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, správca dane vykonal v roku 2004 kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január 2001, ktorá bola ukončená prerokovaním a podpísaním protokolu o daňovej kontrole dňa 04.06.2004 a výsledkom kontroly bol rozdiel DPH v sume 224.692,- Sk. Zistený rozdiel DPH bol žalobcovi vyrubený dodatočným platobným výmerom č. 648/230/45574/04/Žak zo dňa 08.06.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2004 a splatnosť dňa 26.07.
2. Žalobca rozdiel DPH vyrubený dodatočným platobným výmerom v lehote splatnosti neuhradil. Po uplynutí štyroch rokov omeškania s platbou pristúpil správca dane k vyrubeniu sankčného úroku

§ 35bods.

1 písm. d/ zákona o správe daní, a to rozhodnutím č. 648/230/45407/08/Bel zo dňa 23.09.2008 za obdobie od 26.07.2004 do 26.07.2008 vzhľadom k tomu, že za uvedené obdobie o účinnosti zákona č. 609/2003 Z. z. nemožno mať pochýb. Žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v deň nasledujúci po dni splatnosti dodatočného platobného výmeru, keď vyrubený rozdiel DPH neuhradil po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a sankčný úrok bol vyrubený dňa 23.09.2008, kedy už nemožno mať pochýb ani o platnosti zákona č. 679/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon o správe daní. 5Sžf/28/2010 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/227/2185/2009/990271-r zo dňa 12. januára 2009 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený sankčný úrok v sume 5.370,04 eura za nezaplatenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január 2001: a posúdenie, či toto rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s ustanovením § 35b ods. 1 písm. d/ a s ustanovením § 110e zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 35bods.

1 písm. d/ zákona o správe daní v znení platnom od 01. januára 2004, sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň, alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane

pomôcok nebola zaplatená v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí.

§ 110cods.

5 zákona o správe daní v znení neskorších predpisov, do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

§ 110ezákona o správe daní v znení účinnom od 01.

januára 2005, ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od

1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie 5Sžf/28/2010 5 a vymáhanie, na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalovaného i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zo strany žalovaného ani zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu citovaných ustanovení a ani k retroaktivite, tak ako to tvrdí žalobca. V danom prípade bol inštitút sankčného úroku zavedený novelou zákona o správe daní účinnou od
2. januára 2004 z ktorého vyplýva, že do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 zákona o správe daní uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní (§ 110c ods. 2 zákona o správe daní). Z uvedeného vyplýva, že sankčný úrok bol ako nový inštitút zavedený do zákona o správe daní s účinnosťou od
3. januára 2004 s tým, že účinnosť zákona o vyrubovaní sankčného úroku z dane z pridanej hodnoty bola odložená až ku dňu 01.05.
4. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bol sankčný úrok vyrubený až za obdobie po 01.05.2004, t. j. od 26.07.2004, kedy nastala splatnosť DPH dovyrubenej dodatočným platobným výmerom zo dňa 08.06.2004, možno sa stotožniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, že sankčný úrok bol v zmysle ustanovenia § 35b ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní vyrubený správne. Do konca apríla 2004 bolo možné ako sankciu sa porušenie povinnosti účtovať penále

§ 45ods.

1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu v danom prípade k retroaktivite citovaného ustanovenia zákona o správe daní teda nedošlo. 5Sžf/28/2010 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková