2 Cdo 68/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľg
§ 63ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
- novembra 2008 č.k. 17 Co 201/2008- 252 opravil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 Co 201/2008-238 zo dňa
- septembra 2008 vo výroku o uloţenej povinnosti ţalovanému nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 28 347,-- Sk tak, ţe ţalovaný je povinný uhradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 29 811,-- Sk na účet jej právneho zástupca JUDr. J. V. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 Co 201/2008- 238 zo dňa
- septembra 2008 v odôvodnení na strane 10 v poslednom odseku, na strane 12 v druhom odseku opravil tak, ţe správna suma prisúdených trov konania ţalobkyni je namiesto 28 347,-- Sk suma 29 811,-- Sk. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 Co 201/2008-238 zo dňa
- septembra 2008 na strane 11 v časti, kde sa náhrada za stratu času stráveného cestou advokáta zo sídla advokátskej kancelárie na Okresný súd Ţiar nad Hronom vyčíslila sumou 4 636,-- Sk opravil tak, ţe náhrada za stratu času stráveného cestou advokáta z Banskej Bystrice do Ţiaru nad Hronom patrí vo výške 6 100,-- Sk. Opravné uznesenie odôvodnil odvolací súd chybou v počítaní, ktorá vznikla pri sčítaní náhrady za stratu času stráveného cestou zo sídla advokátskej kancelárie do Ţiaru nad Hronom advokátom ţalobkyne. Občiansky súdny poriadok umoţňuje v § 164, aby súd kedykoľvek aj bez návrhu opravil v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p., a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda ţe konanie je postihnuté inou vadou, ako aj § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasil s tvrdením odvolacieho súdu, ţe výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nebol daný, ani s tvrdením, ţe výpovedi nepredchádzalo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. V konaní totiţto nebolo sporné, ţe dňa 2 Cdo 68/2009 4 25.1.2007 na mimoriadnej gremiálnej porade ţalovaného bola prejednaná informácia o návrhu na organizačné zmeny z dôvodu realizovania racionalizácie v oblasti pedagogických zamestnancov školy a domov mládeţe. Mal za to, ţe ţalobkyni bola daná riadna výpoveď, pričom boli dodrţané všetky hmotnoprávne podmienky na danie výpovede. V samotnej výpovedi zo dňa 26.1.2007 je presne skutkovo vymedzený dôvod výpovede. Jedná sa o skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa stala nadbytočná vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa ako aj príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov – s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách. Nemôţe sa teda stotoţniť s dôvodmi odvolania ţalobkyne, ţe výpovedný dôvod nebol vyjadrený skutkovo a nezameniteľným spôsobom. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ 2 Cdo 68/2009 5 O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorú však nekonkretizoval, jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Posúdiť, či je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu so zreteľom na uplatnený dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), obsahovo konkretizovanému dovolacími námietkami správny (§ 243b ods. 1 O.s.p.), znamená v danom prípade preskúmať opodstatnenosť odvolacím súdom vysloveného právneho názoru, ţe výpoveď zamestnávateľa z
- januára 2007 daná ţalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná, pretoţe tejto výpovedi nepredchádzalo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene ako hmotnoprávny predpoklad právneho úkonu –
§ 63ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce. 2 Cdo 68/2009 6 Zákonník práce umoţňuje zamestnávateľovi v § 63 ods. 1 písm. b/ dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ţe sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh technického vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách musí existovať a takéto rozhodnutie musí predchádzať výpovedi danej zamestnávateľom zamestnancovi z dôvodu organizačných zmien, pretoţe by inak nebol naplnený výpovedný dôvod. Tento výpovedný dôvod môţe pouţiť zamestnávateľ voči zamestnancovi len ak nemá pre neho ani inú vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ponuka vhodného zamestnania podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce a prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov taktieţ musí výpovedi predchádzať. Dovolací súd sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi odvolacieho súdu, ţe k 26.1.2007 nebolo rozhodnuté zamestnávateľom o organizačnej zmene spočívajúcej v zníţení stavu pedagogických zamestnancov, keď takéto rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo predloţené zamestnávateľom spolu s vyjadrením k ţalobe, výpoveď riaditeľky školy Ing. A. B. uskutočnená na Okresnom súde Ţiar nad Hronom dňa 11.7.2007 túto skutočnosť len potvrdila tým, ţe po obdrţaní príkazného listu z Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja na racionalizáciu pedagogických a nepedagogických zamestnancov dňa 26.1.2007 doručila Ing. N. výpoveď, pričom sa nezmienila o ţiadnom rozhodnutí o organizačnej zmene prijatom štatutárnym zástupcom. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou tento záver je odpoveď Ing. B. na otázku odvolacieho súdu, ţe „rozhodnutie o organizačnej zmene osobitne vypracované nebolo, rozhodnutím je len to, čo je uvedené v zápisnici o gremiálnej porade“, ako aj vyjadrenie právneho zástupcu ţalovaného na odvolacom pojednávaní dňa 23.1.2008, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene – zníţení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce bolo prijaté na gremiálnej porade dňa 25.1.2007, hoci zo zápisnice z tejto gremiálnej porady prijatie takéhoto rozhodnutia nevyplýva. V zápisnici je konštatované len to, ţe riaditeľka informovala o návrhu na prijatie organizačnej zmeny. Ţalovaným predloţené rozhodnutie o organizačnej zmene z 25.1.2007 (č.l. 129 spisu) bolo vyhotovené dodatočne, čo je zrejmé z časovej následnosti úkonov ţalovaného, keď rozhodnutie o organizačnej zmene predkladal ţalovaný len po tom, ako odvolací súd v uznesení 2 Cdo 68/2009 7 z 23. januára 2008 uviedol, ţe príkazný list odboru vzdelávania ľudských zdrojov Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja nespĺňa náleţitosti rozhodnutia o organizačnej zmene a uloţil okresnému súdu skúmať, či existuje písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo iného príslušného orgánu o organizačnej zmene. Tomu, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene bolo vyhotovené dodatočne, nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti, ţe nie je opatrené ţiadnym znakom Spisového poriadku, z ktorého by bolo moţné zistiť, kedy bolo rozhodnutie vydané, hoci podľa článku X. bod X. Organizačného poriadku sa musí pri manipulácii s písomnosťami postupovať podľa Spisového poriadku S. Všetky ostatné písomnosti sú opatrené registračným číslom (príkazné listy doručené z Úradu BBSK, oznámenia adresované ţalobkyni o tom, kde sa má počas výpovednej doby zdrţiavať, ale aj plná moc na zastupovanie v súdnom konaní pre advokáta). Taktieţ vo vyjadrení k ţalobe bolo právnym zástupcom ţalovaného uvedené, ţe výpoveď ţalobkyni bola daná v nadväznosti na príkazný list zriaďovateľa školy nie v súvislosti s rozhodnutím školy o organizačnej zmene. Správne teda právne posúdil odvolací súd výpoveď zamestnávateľa z 26.1.2007 danú ţalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce za neplatnú, keď tejto výpovedi nepredchádzalo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene ako hmotnoprávny predpoklad právneho úkonu –
§ 63ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov správny, pretoţe nebolo zistené (ani dovolateľom tvrdené), ţe by rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v § 237 O.s.p., či tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia z
- decembra 2008 k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto 2 Cdo 68/2009 8 vyhlášky vo výške 1 465,-- Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 190,-- Sk, predstavuje spolu 1 655,-- Sk, čo je v prepočte na euro 54,93 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová