Najvyšší súd 4 Cdo 54/2009 Slovenskej republiky R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Gó

§ 2písm.

f/ citovaného zákona (upravujú okruh osôb, na ktoré sa poistenie vzťahuje), podľa ktorého poisteným je len osoba zodpovedajúca za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dospel k záveru, ţe ţalovaného 1/ nie je moţné v zmysle uzavretej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povaţovať za poisteného. Postihové právo vyplývajúce z § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. sa preto na ţalovaného 1/ nevzťahuje (poisteným bol len ţalovaný 2/, ako prevádzateľ vozidla, ktorý so ţalobcom uzatvoril poistnú zmluvu). Keďţe ţalobca nahradil poškodeným škodu, ktorá vznikla zavinením ţalovaného 1/ podľa § 420 OZ, vec právne kvalifikoval ako právo postihu vyplývajúce z ustanovenia § 827 OZ v súvislosti s § 440 OZ. S prihliadnutím na dôvodne vznesenú námietku premlčania ţalovaným 1/, však nárok ţalobcovi nepriznal. Podľa ním ustáleného právneho posúdenia veci totiţ premlčacia doba nezačína plynúť od vyplatenia náhrady poisťovňou, ale tak, ako plynie poškodenému, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k vzniku škody. V danej veci preto trojročná premlčacia doba začala plynúť od X. Keďţe ţaloba bola podaná

1. novembra 2007, ţalobcom uplatnené právo sa premlčalo. O náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovanému 1/ rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
2. októbra 2008 sp.zn. 13 Co 91/2008 na odvolanie ţalobcu rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 444 937,-- Sk s 9 % úrokmi z omeškania od X. do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 53 388,-- Sk v lehote do troch dní. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol ţalobca zaviazaný nahradiť 3 4 Cdo 54/2009 ţalovanému 2/ trovy prvostupňového konania potvrdil a ţalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Na rozdiel od neho dospel k záveru, ţe ţalobca má proti ţalovanému 1/ nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa odvolacieho súdu v zmysle definície uvedenej v § 2 písm. j/ citovaného zákona za prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, treba povaţovať ţalovaného 1/, lebo v čase dopravnej nehody mal faktickú moţnosť s ním disponovať. Ţalovaný 1/ je preto osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Boli tak splnené všetky podmienky pre vyhovenie ţalobe vyplývajúce z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. K premlčaniu nároku uviedol, ţe premlčacia doba začína v zmysle § 12 ods. 4 citovaného zákona plynúť odo dňa vyplatenia poistného plnenia, čo sa v danom prípade stalo X. Keďţe ţalobca uplatnil nárok na súde
3. novembra 2007, jeho právo sa nepremlčalo. Rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalovanému 1/ preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Výrok, ktorým okresný súd uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému 2/ trovy konania povaţoval za vecne správny, preto ho potvrdil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný 1/. Uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, ţe odvolací súd nesprávne vyloţil pojem „prevádzkovateľ“ a následne dospel k nesprávnemu záveru, ţe ţalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla sa povaţuje v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. za poisteného. Podľa dovolateľa aj v zmysle citovaného zákona za prevádzkovateľa treba povaţovať fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá ma právnu alebo faktickú moţnosť trvale (nie na určitý čas) s vecou disponovať. Takouto fyzickou osobou nebol ţalovaný 1/. Keďţe v súčasnosti platný zákon (na rozdiel od vyhlášky č. 23/1991 Zb.) výslovne neurčuje, ţe zodpovednosť sa vzťahuje aj na vodiča dopravného prostriedku, nemôţe byť on ako vodič poistený. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, ţe ţalobca má proti nemu tzv. postihové právo v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. Trval naďalej na tom, ţe ţalobca si mohol nárok voči nemu uplatňovať ako právo postihu podľa ustanovenia § 827 OZ v súvislosti s § 440 OZ, keďţe nahradil poškodeným škodu, ktorá vznikla jeho zavinením podľa § 420 OZ. Toto právo sa mu však premlčalo tak, ako to správne v odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd. Navyše, vyčítal súdom niţších stupňov, ţe neprihliadli na to, ţe v čase škodovej udalosti motorové vozidlo nebolo poistené. Pôvodná poistná zmluva totiţ dňom predaja vozidla ţalovaným 2/ tretej 4 4 Cdo 54/2009 osobe, ku ktorému došlo pred poistnou udalosťou, stratila svoju platnosť. Na plnenie bola preto príslušná Slovenská kancelária poisťovateľov v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a nie ţalobca. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu voči nemu v celom rozsahu zamietne. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe právny názor ţalovaného 1/ vychádza z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Zákonodarca zvolil čo najširšie vymedzenie okruhu osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na kaţdého, za koho zodpovednosť je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie predstavujúce náhradu škody. Takouto osobou je tieţ vodič motorového vozidla, ak zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, čo výslovne vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu citovaného zákona. Okrem toho ţalovaný 1/ nesprávne chápe zmysel poistenia zodpovednosti a mylne interpretuje jeho konštrukciu vo vzťahu k poisteniu inej osoby, ako osoby uzatvárajúcej poistnú zmluvu. Navrhol preto, aby dovolací súd jeho dovolanie v celom rozsahu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 1/ nie je dôvodné. Z obsahu spisu je nepochybné, ţe ţalobca sa domáhal voči ţalovanému 1/ tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. V konaní bolo nesporné, ţe ţalovaný 1/ ako vodič zavinil dopravnú nehodu, ţe motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu a ţe pri nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo aj to, ţe ţalobca nahradil poškodeným vzniknutú škodu v ţalovanej sume formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej zmluvy. Sporné zostalo, či ţalovaný 1/ je v spore pasívne vecne legitimovaný, t.j. či je v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. nositeľom tvrdenej povinnosti nahradiť ţalobcovi poistné plnenie, ktoré ţalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo preto rozhodujúce zodpovedanie otázky, či 5 4 Cdo 54/2009 vodiča motorového vozidla, ktorý spĺňa podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, je moţné povaţovať za poisteného podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na kaţdého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, ţe poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a/ aţ h/ nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, neţ je poistník. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba povaţovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie (viď text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, ţe poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na kaţdú osobu za predpokladu, ţe je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ţiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo zodpovednosti zaloţenej na zavinení v zmysle § 420 OZ, zákon neupravuje. To znamená, ţe poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa 6 4 Cdo 54/2009 § 427 a nasl. OZ, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ, ktorou môţe byť napr. aj vodič vozidla. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z.

§ 4ods.

1 citovaného zákona treba preto vykladať tak, ţe poisteným sa rozumie kaţdý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom treba interpretovať aj ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. tak, ţe poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti kaţdému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Podľa dovolacieho súdu opačný výklad citovaného ustanovenia nemá oporu v zákone. V posudzovanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistení, ţe ţalovaný 1/ ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na majetku a zdraví tretím osobám, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 OZ (správnosť týchto zistení a z neho vyplývajúceho záveru ţalovaný 1/ v dovolaní nenamietal). Ţalovaný 1/ je teda osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti v zmysle § 2 písm. f/

§ 4ods.

1 zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd dospel preto k správnemu záveru (hoci čiastočne z iných dôvodov), ţe ţalovaný 1/ je v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. nositeľom tvrdenej povinnosti a teda pasívne vecne legitimovaný v spore. Keďţe boli splnené aj ďalšie predpoklady vyplývajúce z vyššie citovaného zákonného ustanovenia (ţalovaný 1/ motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu a poisťovňa za neho vyplatila poškodeným poistné plnenie v ţalovanej sume), odvolací súd správne rozhodol, keď ţalobe proti ţalovanému 1/ v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ţalovaný 1/ v dovolaní namietal, ţe súdy niţších stupňov neprihliadli na to, ţe v čase škodovej udalosti motorové vozidlo nebolo poistené z dôvodu, ţe okamihom predaja vozidla ţalovaným 2/ tretej osobe pôvodná poistná zmluva stratila platnosť, treba uviesť, ţe 7 4 Cdo 54/2009 táto námietka je nenáleţitá. Podľa Článku 11 bod 4. písm. b/ Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti zaniká zápisom zmeny drţiteľa motorového vozidla v evidencii vozidiel a nie okamihom predaja motorového vozidla (Všeobecné poistné podmienky takúto skutkovú podstatu zániku poistenia neupravujú). Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by v čase škodovej udalosti ţalovaný 2/ nebol zapísaný ako drţiteľ motorového vozidla v evidencii. Poistná zmluva ním uzavretá preto nezanikla, z ktorého dôvodu neprichádzal do úvahy postup v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. tak, ako to nesprávne tvrdil ţalovaný 1/. Ţalovaný 1/ teda napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová