Najvyšší súd 8 ECdo 261/2014 Slovenskej republiky 8 CoE 151/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č

§ 58ods.

1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Vychádzal z toho, ţe exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je totiţ zaloţená na neplatnom právnom úkone, keď nebola 2 8 ECdo 261/2014 8 CoE 151/2014 dodrţaná písomná forma rozhodcovskej doloţky. Rozhodcovská doloţka je obsiahnutá len v záverečnej časti všeobecných obchodných podmienok oprávneného, tieto však neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Nemoţno preto vyvodzovať, ţe by účastníci zmluvy v rámci obchodných podmienok uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Nebolo tieţ preukázané, ţe by rozhodcovská doloţka bola uzatvorená medzi účastníkmi vo vzájomne vymenených listoch. O trovách exekúcie rozhodol tak, ţe ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento si ich ani na výzvu súdu neuplatnil (nevyčíslil). Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Ţiline uznesením z

1. marca 2014 sp. zn. 10 CoE 125/2013 návrh na prerušenie konania a na predloţenie prejudicionálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, návrh na prerušenie konania a na predloţenie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu Slovenskej republiky zamietol, uznesenie v ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.); rozhodol tieţ o trovách odvolacieho konania. U)viedol, ţe odvolacie dôvody vôbec „nekorešpondujú“ s dôvodom, na ktorom je zaloţené napadnuté rozhodnutie a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. K zamietnutiu návrhu oprávnenej na predloţenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie uviedol ţe nemajú súvislosť s predmetom rozhodovania. Ako účelový zamietol aj návrh na predloţenie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade právnych predpisov. Proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a je nepreskúmateľné. Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, ţe súdy:
2. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.),
3. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),
4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali moţnosť 3 8 ECdo 261/2014 8 Co

E 151/2014 konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),

1. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náleţite dokazovanie,
2. napadnuté rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţiadala uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň ţiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predloţiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/
3. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od
4. januára 2015) uţ ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. 4 8 ECdo 261/2014 8 Co

E 151/2014 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. januára 2015 JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová