Najvyšší súd 1Sžso/56/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 218ods.

2 zák. č. 461/2003 Z. z. tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 121/2013-KEM-DGP z 27. marca 2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci nepriznaní nároku na dávku garančného poistenia potvrdila s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.

§ 179ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre konanie vo veci samej do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

§ 218ods.

2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

1. V napadnutom rozhodnutí ţalovaná zdôraznila najmä to, ţe ţalobca si u prvostupňového orgánu dňa
2. júna 2012 uplatnil nárok na dávku garančného poistenia, pričom ako dátum vzniku platobnej neschopnosti svojho zamestnávateľa, t. j. spoločnosti ACASE, a.s. so sídlom v Košiciach, uviedol deň 28.05.
3. Neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu si ţalobca uplatnil za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2011 v celkovej výške 4.390,08 €.
4. V rovnaký deň 29.06.2012 bolo prvostupňovému orgánu predloţené aj Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia. Predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu takisto podával a podpisoval navrhovateľ ako štatutárny orgán zamestnávateľa ACASE, a. s. Pracovnoprávny vzťah ţalobcu v spoločnosti ACASE, a.s. trval od
5. septembra 2000 do
6. novembra
7. Jeho skončenie je v spisovom materiáli doloţené dohodou o skončení pracovného pomeru

§ 60Zákonníka práce.

Ţalovaná zdôraznila, ţe aj tento úkon podpisoval ţalobca ako zamestnanec a zároveň ako štatutárny orgán zamestnávateľa. 3 1Sžso/56/2014

1. Z týchto údajov je ţalovanej zrejmé, ţe ako štatutárny orgán – člen a neskôr predseda predstavenstva spoločnosti, mal ţalobca priamy vplyv na chod spoločnosti ACASE, a. s., a vedel o celkovej finančnej situácii tejto spoločnosti. V súvislosti s uvedeným preto ţalovaná zdôraznila, ţe v napadnutom rozhodnutí sa riadila moţnosťou odmietnuť alebo obmedziť uspokojovanie nárokov zamestnancov, ktorí mali výrazný vplyv na chod/riadenie spoločnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia článku 12 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/94/ES z
2. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „Smernica č. 2008/94“).
3. Ďalej sa ţalovaná vyjadrila k „nekontrolovanej exekúcii“ vedenej z jej strany, ktorá mala

tvrdenia ţalobcu priviesť spoločnosť ACASE, a. s. do faktickej platobnej neschopnosti a súčasne tvrdil, ţe ţalovaná z tohto dôvodu takisto mala informácie o finančnej situácii uvedenej spoločnosti. Tieţ ţalovaná z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia spomenula aj trestný rozkaz Okresného súdu Košice I č. 1T 90/2012 zo dňa l6.10.2012 za neodvádzanie poistného za zamestnancov v období august – október 2010 a tieţ december 2010 –január 2011, pričom v trestnom rozkaze je uvádzaná suma 13.652 €. 6.

ţalovanej ţalobca bez akýchkoľvek pochybností bol osobou s výrazným vplyvom na hospodársky chod spoločnosti, pretoţe ako dlhodobý štatutárny orgán zamestnávateľa mal priame informácie o jeho hospodárskej a finančnej situácii. Taktieţ ako štatutárny orgán mal, resp. pri zachovaní odbornej starostlivosti mal mať všetky informácie potrebné na posúdenie finančnej a hospodárskej situácie spoločnosti. Preto sa ţalovaná stotoţnila so závermi prvostupňového orgánu.

článku 12 písm. c) Smernice č. 2008/94 táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov odmietnuť alebo znížiť zodpovednosť uvedenú v článku 3 lebo povinnosť ručenia uvedenú v článku 7 v prípadoch, keď zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi príbuznými bol vlastníkom podstatnej časti podniku alebo podnikateľskej činnosti zamestnávateľa a mal výrazný vplyv na jeho činnosti. II. Konanie na prvostupňovom súde 4 1Sžso/56/2014

1. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podal na Krajský súd v Košiciach ţalobu z 08.07.
3. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe ţalobe nebolo moţné vyhovieť z niţšie uvedených dôvodov.
4. Pri svojom zamietajúcom rozsudku s odkazom na ustanovenia § 18 ods. 1 a 3, § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. krajský súd pripustil, ţe ţalobca teoreticky splnil právnu argumentáciu vyplývajúcu priamo z ustanovenia § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Avšak nesplnil podmienku, ktorá vyplývala práve z článku 12 v spojení s čl. 3 Smernice č. 2008/94, ktorý umoţňuje členským štátom Európskej únie prijať tam vymedzené opatrenia.
5. Taktieţ krajský súd konštatoval, ţe nakoľko ţalobca za svojich zamestnancov neodviedol ţalovanej poistné za inkriminované obdobie, tak z tohto konania je moţné vyvodiť záver, ţe mal vplyv aj v tejto oblasti na chod spoločnosti súvisiaci s odvodom poistného, bez ohľadu na to, ako skončí trestnoprávna zodpovednosť v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 90/
6. Na podporu svojho právneho názoru krajský súd zdôraznil, ţe v danom prípade neplatenie poistného do sociálneho systému sa neuskutočnilo nie preto, ţe by ţalobca bol v tom čase uţ v platobnej neschopnosti, ale preto, ţe tieto neodviedol, hoci v tom čase s uvedenými prostriedkami na účte disponoval.
7. Ako relevantné krajský súd označil iba ţalobné námietky č. 2/, 3/, ktoré sa týkali hodnotenia pracovnoprávneho postavenia ţalobcu v kontexte s ust. § 4 zák. č. 461/2003 Z. z.
8. Z vyššie uvedeného potom krajskému súdu vyplynulo, ţe je nutné podanú ţalobu postupom

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietnuť. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská 5 1Sžso/56/2014 A) 13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.05.2014 (č. l. 52) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom právnej zástupkyne ako odvolacie dôvody uviedol s ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d),

1. e)a
2. f)O.s.p. Nasleduje stručná sumarizácia odvolacej argumentácie ţalobcu. 14. Ţalobca najmä konštatoval, ţe - súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s hlavným ţalobným dôvodom ţalobcu, a to, či ţalobca skutočne splnil alebo nesplnil taxatívne dané podmienky jednotlivými ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z. z., - Smernica č. 2008/94 bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne do zák. č. 461/2003 Z. z. ku dňu 29.06.2012 iba čiastočne s tým, ţe okrem ustanovení § 102 ods. 2 a § 103 zák. č. 461/2003 Z. z. tento zákon iné obmedzenia, kedy by sa mohol zamestnancovi absolútne neuznať nárok na dávku garančného poistenia nepoznal. - prvostupňový súd však túto argumentáciu ţalobcu vyhodnotil inak, - vnútroštátna legislatíva nemôţe byť pre občana prísnejšia alebo zakotvovať niţší štandard, ako by vyplývalo zo smernice, - ak si Slovenská republika, ako jeden z členských štátov EÚ nesplnila svoju povinnosť a netransportovala citovanú smernicu správne alebo načas (viď ust. § 4 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v platnom znení), nemôţe dôsledky takéhoto konania štátu znášať práve ţalobca, a preto mu nemôţu byť ustanovenia článku 12 písm.
3. b)alebo
4. c)citovanej smernice na príťaţ. Ţalobca sa tieţ vo svojich odvolacích argumentoch venoval účinkom v tom čase neprávoplatného trestného rozkazu sp. zn. 1T 90/12 zo dňa 16.10.2012 na prebiehajúci súdny prieskum.

§ 4ods.

4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.01.2014 zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

§ 4ods.

4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom po 01.01.2014 zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. 6 1Sžso/56/2014

1. Záverom ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil rozsudok krajského súdu a ţalobe vyhovel, poprípade rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu k ďalšiemu konaniu. V oboch prípadoch poţadoval priznať náhradu trov odvolacieho konania vo vyčíslenej výške 142,04 €. B)
2. Z vyjadrenia ţalovanej zo dňa 24.06.2014 vyplýva, ţe sa stotoţňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ďalej uviedla, ţe v plnom rozsahu sa pridrţiava svojho stanoviska zo dňa
3. februára 2014 obsiahnutého vo vyjadrení k ţalobe.
4. Tieţ konštatovala, ţe pri posudzovaní prípadu ţalobcu sa jej argumentácia opiera o nepriamu aplikáciu transponovanej Smernice č. 2008/94, ktorej nedielnou súčasťou je aj ustanovenie článku
5. Túto myšlienku viackrát v odvolaní ţalovaná zopakovala, pričom z toho vyvodila rôzne závery, a to aj s poukazom na viaceré citované rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (napríklad Impact c. Minister for Agriculture and Food). V konaní o nároku ţalovaná zdôraznila, ţe postupovala spôsobom nepriamej aplikácie uvedenej smernice.
6. Práve pochybenia ţalobcu ako predseda predstavenstva, t. j. - pracovný pomer ţalobcu nebol skončený preukázateľne z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa a - nesplnil si svoju povinnosť

§ 11ods.

2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

návrhu na vyhlásenie konkurzu spoločnosti včas, ale tým, ţe ho podal s časovým odstupom 6 mesiacov, tak umelo predlţoval stav faktického úpadku spoločnosti, malo vplyv aj na ostatných zamestnancov spoločnosti ACASE, a. s.

1. Záverom ţalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. C) 7 1Sžso/56/2014
2. Ţalobca podaním z 26.10.2015 označeným ako Doplnenie odvolania ţalobcu doplnil svoje odvolanie o nové skutočnosti, ktoré neboli známe v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ani v čase podania odvolania zo strany ţalobcu. Konkrétne išlo o rozsudok Okresného súdu Košice I. zo dňa 30.07.2015 sp. zn. 1T 90/2012, prostredníctvom ktorého bol ţalobca

§ 285písm.

b) Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. Predmetný rozsudok ako aj záverečná reč ţalobcu bola v prílohe k podaniu ţalobcu priloţená. IV. Právne názory odvolacieho súdu 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Najvyšší súd sa sčasti stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ţalovanej ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či metodológia nepriameho eurokonformného výkladu, resp. voľba príslušnej výkladovej metódy pouţitá krajským súdom na hľadanie obsahu vnútroštátneho právneho ustanovenia 8 1Sžso/56/2014 popri ustanovení práva Európskej únie bola súladná pri eurokonformnom výklade s úlohou výkonu súdnej moci alebo nie. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd v svojom odôvodnení neprihliadol na moţnosť existencie ustanovenia v dvoch časovo rôznych zneniach. Ţalovaná oproti tomu v svojom vyjadrení k odvolaniu argumentovala tým, ţe napriek legislatívnemu stavu v čase rozhodovania, nepriamo aplikovala príslušné ustanovenia Smernice č. 2008/94, a to najmä jej čl. 12 písm. c).

čl. 12 Smernice č. 2008/94 táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov:

1. a)prijímať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zneužívaniu;
2. b)odmietnuť alebo obmedziť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo záručnú povinnosť uvedenú v článku 7, ak sa ukáže, že plnenie tejto povinnosti nie je opodstatnené vzhľadom na existenciu osobitých väzieb medzi zamestnancom a zamestnávateľom a spoločných záujmov vedúcich ku kolúzii medzi nimi;
3. c)odmietnuť alebo znížiť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo povinnosť ručenia uvedenú v článku 7 v prípadoch, keď zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi príbuznými bol vlastníkom podstatnej časti podniku alebo podnikateľskej činnosti zamestnávateľa a mal výrazný vplyv na jeho činnosti. 24. Najvyšší súd k tejto argumentácii ţalovanej uvádza, ţe v zmysle čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky je moţné uprednostniť právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Avšak pre aplikáciu ustanovenia smernice Európskej únie je nutné naplniť podmienky jej priameho účinku stanovenej v konštantnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, čo je však s prihliadnutím na výkladový monopol Súdneho dvora Európskej únie v priamom rozpore s argumentáciou ţalovanej o moţnosti vnútroštátneho orgánu členského štátu vykonať „nepriamu aplikáciu transponovanej smernice“. Nepriamou aplikáciou smernice je moţno za určitých okolností prekonať „medzery vo vnútroštátnom práve“, avšak tento výkladový prístup v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko z textu čl. 12 Smernice č. 2008/93 jednoznačne vyplýva, ţe ponecháva na členskom štáte moţnosť a neukladá mu povinnosť, či do svojho právneho poriadku zapracuje alebo nezapracuje navrhnutú úpravu. Nakoľko Slovenská republika túto moţnosť vyuţila aţ s účinnosťou od 01.01.2014, 9 1Sžso/56/2014 výklad, ktorý predkladá ţalovaná, je preto neprípustný (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. septembra 2015 sp. zn. 1Sţso 26/2014). 25. Na uvedenom právnom základe sa Najvyšší súd stotoţnil so zrušovacím dôvodom krajského súdu. V. 26. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sţso 26/2014, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), postupom

§ 220ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§ 156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 27. O práve na náhradu trov súdneho konania súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224v spojitosti s § 250k ods.

1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo sa v tomto súdnom prieskume udialo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného ţalobcu mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. 10 1Sžso/56/2014 Nakoľko právna zástupkyňa úspešného ţalobcu si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnila, a nakoľko zo súdneho spisu ďalej nevyplýva, ţe by ţalobcovi vznikli ďalšie výdavky, ktoré by mali byť kryté náhradou trov konania, vychádzal Najvyšší súd iba z uplatneného nároku. 28. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá: 1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobcu listom z 30.05.2014 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb vyčíslila a Najvyšší súd uznal: 1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde 1.1.1. podanie odvolania

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu nie sú obsiahnuté v súdnom spise.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. Záverom Najvyšší súd dáva do pozornosti krajského súdu, ţe toto konanie je súdnym konaním vo veci sociálneho poistenia. Na uvedenom základe nebolo moţné ţalobcovi priznať aj náhradu zaplatených súdnych poplatkov voči ţalovanej. 11 1Sžso/56/2014

§ 4ods.

1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, 3b) aktívnych opatrení na trhu práce 3c) a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

§ 11ods.

1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 11. decembra 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová