Najvyšší súd 8Sžo/137/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: F. S., bytom v B., zastúpený JUDr. H. T., advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 5252/04, Zn. 3087/1033/2007/IHO z
- júna 2007, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2009, č.k. 5Sp/31/2007-12, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2009, č.k. 5Sp/31/2007-12, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č.j. 5252/04, Zn. 3087/1033/2007/IHO z
- júna 2007, ktorým rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach 2 8Sžo/137/2010 na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 503/2003 Z.z.“), preto sa mu nevracia vlastnícke právo k pozemkom a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti tvoriace spoločný pasienkový urbár, zapísané v PK vložke č. X. v pôvodnom katastrálnom území R.. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko nesplnil podmienky pre zaradenie ani do jednej zo skupín §-u 2 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z.. Zdôraznil, že vlastníčkou nehnuteľností, navrátenia ktorých sa domáhal navrhovateľ, bola Ž. P., ktorá zomrela pred uplynutím lehoty, v ktorej bolo potrebné uplatniť právo na navrátenie nehnuteľností, t.j. pred
- decembra 2004, a preto v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č. 503/2003 Z.z. oprávnenými osobami mohli byť výlučne fyzické osoby tam uvedené, resp. v zmysle § 3 ods.1 písm. j/ osoby uvedené v tomto ustanovení. Ž. P., ktorá závet nezanechala, bola v čase smrti vdova, deti nemala, rodičia zomreli, avšak z dôvodu, že žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a jeho manželkou po dobu viac ako jedného roka pred jej smrťou a títo sa starali o spoločnú domácnosť, navrhovateľ a jeho manželka dedili po nej v tretej dedičskej skupine zo zákona (§ 475 ods.1 Občianskeho zákonníka). Krajský súd tiež uviedol, že vlastníctvo k navrátiť sa majúcim pozemkom prešlo na štát zo zákona, keďže sa jednalo o súčasť urbárskeho majetku (nie na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok - § 3 ods.1 písm. j/ zák.č. 503/2003 Z.z.). Navrhovateľa teda nebolo možné považovať za oprávnenú osobu nielen z dôvodov uvedených v ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č. 503/2003 Z.z., ale ani z dôvodov uvedených v § 2 ods.3 cit. zákona. Krajský súd skonštatoval, že blízka osoba vymedzená v § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“) nie je oprávnenou osobou v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ a ž e/ a § 2 ods.3 cit. zákona. Zároveň uviedol, že aby mohla byť oprávnenou osobou musela by byť uvedená v taxatívnom výpočte oprávnených osôb uvedených v ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ alebo v § 2 ods.3 cit. zákona. Blízka osoba však podľa zák.č. 503/2003 Z.z. oprávnenou osobou nie je. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v podstate z dôvodu, že sa cíti vo svojich právach ukrivdený, pretože o Ž. P., ako predtým aj o jej invalidného manžela - svojho strýka, sa nezištne a obetavo staral spolu so svojou manželkou. Poukázal pritom aj na skutočnosť, že doterajšie uplatňovanie práva po poručiteľke bolo vždy úspešné, o čom svedčia aj výpisy z listov vlastníctva, vrátane majetku podľa reštitučných 3 8Sžo/137/2010 zákonov. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 868 OZ v platnom znení – v zmysle ktorého vznik právnych vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred
- januárom 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov (platné v tom čase) – ako aj na ust. § 873 OZ, upravujúce, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa, pričom v danom prípade išlo o dedenie zo zákona podľa § 457 OZ (zák.č. 131/1982 Zb., súčasná právna úprava ust. §§ 460-487). Navrhovateľ tiež v rámci odvolania uviedol, že v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie, zákon žiadnemu účastníkovi neposkytuje výhodnejšie postavenie, ust. § 2 OZ je nielen vyjadrením jednej zo základných zásad občianskoprávnych vzťahov, ako aj výrazom skutočnosti, že práva jednotlivca sú v zásadnom súlade so záujmami celku, čo napokon vyjadruje aj Ústava ako základný zákon štátu. Zákon č. 503/2003 Z.z. vo svojom ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ tak spochybňuje postavenie účastníkov konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby „krajský súd vo veci vykonal dokazovanie – ktoré bližšie nekonkretizoval – a po vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté horeoznačené rozhodnutie odporcu a priznal právo navrhovateľovi ako oprávnenej osobe“. Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§250s O.s.p. v spojení s § 10 ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- septembra 2010 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods.1 O.s.p.). Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom domáhal postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. 4 8Sžo/137/2010 Úlohou súdu prvého stupňa bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým rozhodol, že navrhovateľ podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č. 503/2003 Z.z. - pre zaradenie ani do jednej zo skupín oprávnených osôb – nespĺňa, a preto mu nemožno navrátiť vlastníctvo k horeuvedeným pozemkom vedeným v Pkn. vl.č. X. v katastrálnom území R.. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od
- februára 1948 do
- januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení §
- Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvede- ných v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. 5 8Sžo/137/2010 Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca preskúmavané rozhodnutie vydal v konaní začatom na základe návrhu navrhovateľa, ktorý si uplatnil podľa zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve Ž. P., pričom poukazoval na dedičskú postupnosť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nespornou skutočnosťou, že poručiteľka Ž. P., zomr. X., zomrela bez zanechania závetu a listiny o vydedení, a to ako vdova, ktorá deti a súrodencov nemala, pričom dedičstvo podľa § 475 OZ po nej nadobudol navrhovateľ s manželkou M. S., nakoľko poručiteľka s nimi žila najmenej po dobu 1 roku pred jej smrťou s nimi v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol. Sporným bolo právne posúdenie, či zo strany navrhovateľa boli splnené zákonné podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z., resp. či správny orgán mal posudzovať status navrhovateľa pre účely rozhodovania o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ohľadne námietok navrhovateľa konštatuje, že povinnosťou odporcu bolo o návrhu navrhovateľa rozhodnúť podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorého predmetom je navrátenie vlastníctva k pozemkom, t.j. ide o právny predpis reštitučného charakteru. Tento zákon nedeklaruje ani negarantuje právo vlastniť pozemky, ale upravuje podmienky a rozsah navrátenia vlastníctva k pozemkom. Za stavu, že osobný rozsah reštitučných nárokov (plnení) je striktne vymedzený v rámci tohto špeciálneho zákona (v ustanovení § 2) taxatívne, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné status oprávnenej osoby posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ohľadne námietok navrhovateľa, týkajúcich sa jeho úspešnosti ako dediča po poručiteľke Ž. P. v iných konaniach aj v rámci reštitúcií, odvolací súd konštatuje, že predmet konania bol jasne a jednoznačne daný výrokom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Nebolo preto úlohou súdu posudzovať zákonnosť iných rozhodnutí, resp. ich výsledok nemohol mať vplyv na posúdenie tejto konkrétnej veci. 6 8Sžo/137/2010 Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, že dôvody uvádzané navrhovateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil a posúdenie navrhovateľa ako neoprávnenej osoby na uplatnenie reštitučného nároku po poručiteľke Ž. P., v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. považoval za zákonné. V odvolacom konaní navrhovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili. Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi nepriznal /§ 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p./. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
- septembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská