1 písm.
2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 200 €. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
právneho názoru krajského súdu ţaloba nie je dôvodná, a preto ju
1 O. s. p. zamietol. Krajský súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 3 1Sžd/29/2014 Z obsahu ţaloby, okrem správne formulovaného petitu ţaloby, popisu postupu prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu v správnom konaní vyplýva v podstate len jedna námietka ţalobcu, a tá sa týka spochybňovania opisu nehodového deja súdnym znalcom, kedy ţalobca namieta výber termínov, ktorými súdny znalec v znaleckom posudku opisuje priebeh dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol ţalobca.
názoru krajského súdu by si ţalobca mal uvedomiť, ţe vzhľadom na charakter dopravnej nehody, nie je moţné niektoré momenty priebehu nehodového deja opísať s istotou na 100%. Súd poukazuje aj na fakt, ţe ţalobca tieto skutočnosti v odvolaní zo dňa 18.04.2012 proti prvostupňovému rozhodnutiu vôbec neuvádza. Závery súdneho znalca I.. M. týkajúce sa okolností podstatných pre ustálenie skutkového stavu, sú zároveň podporené závermi súdneho znalca I.. H., ktoré formuloval vo svojom odbornom vyjadrení a na ktoré závery ţalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje. Na základe pripojeného spisového materiálu je krajský súd toho názoru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ nebol ţalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal, a ktoré by mohli spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav do takej miery, ţe by bol daný dôvod na postup súdu
2 O.s.p.. Tieto námietky
krajského súdu nemohli obstáť v správnom odvolacom konaní a nemohli obstáť ani v súdnom preskúmavacom konaní. Ţalovaný svoje rozhodnutie okrem iných dôkazov oprel najmä o dôkazy (znalecké posudky a odborné vyjadrenie I.. H.), ktoré si zabezpečil ako podklad pre svoje rozhodnutie o ktorých súd nemal dôvod pochybovať a ţalobca voči týmto znaleckým posudkom pokiaľ ide o osobu znalca nič nenamietal. Krajský súd v postupe správnych orgánov nezistil ţiadne pochybenia, pretoţe z priloţeného administratívneho spisu ţalovaného
krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţalobca nedbal na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní doľava, a to bez ohľadu na to, či dával znamenie o zmene smeru jazdy alebo ho nedával, ako mu to ukladá ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Ak by ţalobca dodrţal v zákone uvedené povinnosti, dal znamenie o zmene smeru jazdy včas, a dbal na zvýšenú opatrnosť k dopravnej nehode by zrejme nedošlo. Aj tvrdenia ţalobcu, ktoré predniesol na pojednávaní museli
krajského súdu odpútať pozornosť ţalobcu 4 1Sžd/29/2014 od jeho povinností, ktoré mu ukladá ustanovenie § 19 ods. 1 prvá aţ tretia veta zákona č. 372/1990 Zb.. Pokiaľ ţalobca poukazoval na zavinenie vodiča motorového vozidla, ktoré jazdilo za ním, ktoré ho predbiehalo, tak súd k tomu len poznamenal, ţe tento vodič bol za dopravný priestupok taktieţ postihnutý, pretoţe spolu zavinil dopravnú nehodu, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu ţalovaného. Preto k námietke ţalobcu, na ktorú poukazoval aj na pojednávaní, ţe priestupku, ktorého spáchanie bolo ţalobcovi dostatočne a nevyvrátiteľne preukázané v správnom konaní, sa ţalobca nemôţe vyviniť poukazovaním na to, ţe aj iný účastník cestnej premávky porušil zákon. V spojitosti s namietanou výškou sankcie, ktorú ţalobca nenamietal v odvolaní zo dňa 18.04.2012 krajský súd uviedol, ţe v prípade rozhodnutia správneho orgánu zaloţeného na pouţití správneho uváţenia, súd preskúmava či správna úvaha nevybočila v medziach hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), či je v súlade s pravidlami logického uvaţovania, a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôţe súd z tých istých skutočností vyvodiť iné, alebo dokonca opačné závery. Za priestupok, ktorého sa dopustil ţalobca, moţno uloţiť sankcie v rozmedzí uvedenom v § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov. Ako z vyššie uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, zákon nepripúšťa alternatívnu sankciu, ale tieto dva druhy sankcií, teda pokutu a zákaz činnosti, sa ukladajú kumulatívne. Ţalobcovi bola uloţená len pokuta vo výške 200 €.
názoru krajského súdu pri určovaní výmery sankcií správne orgány prihliadali na skutočnosti uvedené v § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a v predmetnom preskúmavanom konaní neprekročili medze stanovené zákonom, keďţe ţalobcovi uloţili pokutu v zákonom rozpätí v sume 200 €. Svoje rozhodnutie
názoru súdu náleţite zdôvodnili. Vzali pri tom do úvahy aj subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závaţnosť priestupkov zniţujú alebo zvyšujú, mieru zavinenia, kde v uvedenom prípade ţalobca z nedbanlivosti závaţným spôsobom porušil všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku a ľahká ujma na zdraví, čo posudzovali 5 1Sžd/29/2014 ako priťaţujúcu okolnosť. Taktieţ v prospech ţalobcu správne orgány brali do úvahy osobu ţalobcu, ako aj skutočnosť, ţe ţalobca ako vodič od roku 1982 aţ do predmetnej dopravnej nehody nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktieţ prihliadli na spôsob a okolnosti spáchania priestupku, jeho následky - spôsobenú majetkovú škodu, ľahkú ujmu na zdraví, na osobné a majetkové pomery ţalobcu ako aj na skutočnosti, ktoré ţalobca uviedol pri prejednaní priestupku a preto krajský súd dospel k záveru, ţe uloţená sankcia za priestupok je primeraná a bude dostatočne pôsobiť na osobu ţalobcu. Krajský súd súčasne poukázal i na všeobecný záujem, aby účastník cestnej premávky, rešpektoval a dodrţiaval pravidlá cestnej premávky a tým sa vyhol prípadným kolíziám a následným sankciám v súvislosti s premávkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách. Ţalovaný na uvedené skutočnosti vo svojom rozhodnutí taktieţ osobitne poukázal a súčasne poukázal na skutočnosť, ţe účelom odvolacieho konania je vţdy iba preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nie nahradenie prvostupňového konania. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, ktoré by mohli mať za následok vyhovenie ţalobe a keďţe
názoru krajského súdu je rozhodnutie a postup ţalovaného v súlade so zákonom rozhodol tak, ţe ţalobu ako nedôvodnú zamietol. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a zrušiť rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-KE-ODI1-P-631-2011-01 zo dňa 22.03.2012 a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobca zároveň ţiadal, aby odvolací súd uloţil povinnosť ţalovanému nahradiť ţalobcovi trovy konania. V podanom odvolaní ţalobca namieta, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vadám, 6 1Sžd/29/2014 nakoľko súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ţalobca si nie je vedomý spáchania priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu ţalovaným správnym orgánom. Ţalobca zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol tak v podanej ţalobe ako aj na pojednávaní dňa 19.6.2014. Ţalobca od počiatku odmieta skutočnosť, ţe by sa mal svojím konaním dopustiť akéhokoľvek priestupku. Ţalovaný sa ďalej opieral o znalecký posudok znalca I.. J. M. P.., v ktorom znalec uviedol, ţe zo strany ţalobcu došlo k nesprávnemu prvku jazdy v tom smere, ţe zmenil smer pohybu svojho vozidla z pravého jazdného pruhu vľavo do odbočky bez toho, ţe by pritom zohľadnil skutočnosť, ţe sa vtom čase v ľavom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo V. C. a tým spôsobom vytvoril pre uvedené vozidlo prekáţku. Ţalobca tak ako pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní nesúhlasí so závermi predmetného znaleckého posudku, nakoľko ho povaţuje za všeobecný. Ţalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, ţe znalec hypoteticky polemizuje o moţnom nehodovom deji, avšak nezaoberal sa faktami, ktoré boli jednoznačne preukázané. Za dôleţité pokladá ţalobca skutočnosť, ţe bolo jednoznačne potvrdené a preukázané svedeckými výpoveďami, ţe mal pri odbočovaní doľava zapnuté ukazovatele zmeny smeru jazdy. Súd prvého stupňa sa s námietkami ţalobcu ohľadne vykonaného znaleckého dokazovania vysporiadal na str. 8 ods. 3 napadnutého rozsudku a to v tom smere, ţe: Z obsahu žaloby, okrem správne formulovaného petitu žaloby, popisu postupu prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu v správnom konaní vyplýva v podstate len jedna námietka žalobcu, a tá sa týka spochybňovania opisu nehodového deja súdnym znalcom, kedy žalobca namieta výber termínov, ktorými súdny znalec v znaleckom posudku opisuje priebeh dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol žalobca. Žalobca by si však mal uvedomiť, že vzhľadom na charakter dopravnej nehody, nie je možné niektoré momenty priebehu nehodového deja opísať s istotou na 100%." Ţalobca sa k vyššie uvedenému odôvodneniu vyjadril, ţe ţalobca nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa uvedeným vyššie, nakoľko má za to, ţe nie je pravda, ţe ţalobca mal „jednu námietku" k predmetnému znaleckému posudku. Jeho námietky 7 1Sžd/29/2014 voči nielen znaleckému posudku, ale voči celému postupu ţalovaného smerovali a smerujú k tomu, ţe bol neoprávnene obvinený zo spáchania priestupku, ktorého sa svojím konaním nedopustil. Ţalobca má za to, ţe ţalovaný mu ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázal zavinenie za predmetný priestupok. Ţalobca poukazuje, ţe ţalovaný mu dáva za vinu, ţe svojím konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. a uznal ho vinným zo spáchania priestupku
1 písm.
názoru ţalobcu súd prvého stupňa napriek výsledkom dokazovania a obsahu spisu, ktorý mal k dispozícii oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti zjavne nesprávne, nakoľko skutočnosť, ţe ţalobca si splnil povinnosť dať znamenie o zmenu smeru jazdy bola jednoznačne preukázaná, a to svedeckými výpoveďami. Ţalobca si nevie vysvetliť, ako mohol súd prvého stupňa vzhľadom na obsah spisového materiálu dospieť k záveru, ţe ţalobca nedbal na zvýšenú opatrnosť, čo bolo príčinou dopravnej nehody. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení na str. 9 ods. 2 uvádza: „Pokiaľ žalobca poukazoval na zavinenie vodiča motorového vozidla, ktoré jazdilo za ním, ktoré ho predbiehalo, tak súd k tomu len poznamenáva, že tento vodič bol za dopravný priestupok taktiež postihnutý, pretože spolu zavinil dopravnú nehodu, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Preto k námietke žalobca, na ktorú poukázal aj na pojednávaní, že priestupku, ktorého spáchanie bolo žalobcovi dostatočne a nevyvrátiteľne preukázané v správnom konaní, sa žalobca nemôže vyviniť poukázaním na to, že aj iný účastník cestnej premávky porušil zákon." S tvrdením súdu prvého stupňa, ţe spáchanie priestupku bolo ţalobcovi ,,dostatočne a nevyvrátiteľne preukázané v správnom konaní“ ţalobca nesúhlasí. V prípade, ţe by tomu tak bolo a ak by sa ţalobca dopustil predmetného priestupku nebol by sa obrátil na príslušný súd a nedomáhal by sa svojich práv súdnou cestou. Ţalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, ţe tým, ţe upozornil na porušenia zákonných povinností zo strany vodiča vozidla V. C. sa nemienil vyviniť zo zodpovednosti ako to uvádza konajúci súd, nakoľko nemal sa z čoho vyviniť keďţe nebol vinníkom tejto dopravnej nehody. Ţalobca má za to, ţe ak by vodič idúci za ním v čase dopravnej nehody riadne dodrţal ustanovenie § 19 ods. 1 nebolo by došlo k dopravnej nehode. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sţo/133/2010 zo dňa 08.02.2011 ţalobca uvádza, ţe ţalovaný a ani súd prvého stupňa sa nezaoberali skutočnosťou, a to či v tomto prípade vodič vozidla V. C. svojím konaním sám nezapríčinil predmetnú dopravnú nehodu. Konštatovanie, ţe aj vodič bol uznaný vinným a bola mu za priestupok uloţená sankcia, bez iného neznamená, ţe túto dopravnú nehodu nemohol spôsobiť výlučne svojím porušením povinnosti. 9 1Sžd/29/2014 Ţalobca má za to, ţe správny orgán dostatočne neuniesol dôkazné bremeno, aby ho mohol uznať vinným z predmetného priestupku. Dôkazné bremeno v priestupkovom konaní, ktoré je osobitným druhom správneho konania zaťaţuje správny orgán, ktorý je aj
súdom citovaného § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Bolo teda povinnosťou ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu bez pochybností preukázať, ţe ţalobca sa dopustil priestupku na skutkovom základe uvedenom v rozhodnutiach správnych orgánov. Nedostatok náleţitého zistenia skutkového stavu je a bol dôvodom aj na vyhovenie ţaloby v konaní pre Krajským súdom v Prešove sp. zn. 1S/164/2011, ktorý dňa 03.05.2012 vydal rozsudok, ktorým vyhovel podanej ţalobe a ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2012 sp. zn. 1Sţd/26/2012. Ţalobca má za to, ţe v predmetnom prípade správny orgán nenaplnil základnú zásadu správneho poriadku, tým ţe neúplne zistil skutkový stav veci. Ţalobca vidí pochybenie správneho orgánu tak v nenaplnení zásady úplného zistenia, ako aj presného zistenia skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Ţalobca poukázaním na vyššie uvedené rozhodnutia poukazuje na to, ţe správnemu orgánu stačilo na uznanie viny za priestupok ţalobcovi a na dostatočné zistenie skutkového stavu jedine záver znaleckého posudku, ktorý je zaloţený na všeobecných, hypotetických a nepodloţených dôvodoch. Čo sa týka správnej úvahy ţalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sţp/10/2011.
názoru ţalobcu ţalovaný v predmetnom prípade nijakým spôsobom neodôvodnil pouţitie správnej úvahy, pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Preto
názoru ţalobcu pochybil prvostupňový súd, keď ţalobu zamietol primárne s odvolaním sa na všeobecné, nekonkrétne a hypotetické závery znaleckého posudku, pričom relevantné námietky ţalobcu označil za také, ktoré by nemohli 10 1Sžd/29/2014 mať za následok vyhovenie jeho ţalobe. S poukazom na vyššie uvedené nemoţno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca by si však mal uvedomiť, že vzhľadom na charakter dopravnej nehody, nie je možné niektoré momenty priebehu nehodového deja opísať s istotou na 100%. (odôvodnenie napadnutého rozsudku str. 8 ods. 3). Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe sám súd prvého stupňa konštatoval, ţe nebol náleţite a úplne zistený skutkový stav predmetnej dopravnej nehody, keďţe nebolo moţné niektoré momenty priebehu nehodového deja opísať s istotou na 100%. Zotrvávajúc na ţalobných dôvodoch a skutočnostiach uvedených v tomto odvolaní je ţalobca názoru, ţe rozhodnutia správnych orgánov v jeho priestupkovom konaní trpia vadami, ktoré zakladajú dôvod na ich zrušenie
príslušných ustanovení O.s.p. a následné vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. III. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril a navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Ţalovaný uviedol, ţe trvá na svojom stanovisku vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí o odvolaní ako aj na skutočnostiach uvedených ţalovaným v stanovisku k ţalobe zo dňa 12.09.
1 písm.
2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 200 €. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, zo záznamu dopravnej nehody, zo záznamov o podaní vysvetlenia ţalobcu a I.. R. T., zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, z náčrtku a plániku dopravnej nehody, z fotodokumentácie dopravnej nehody, z lekárskej správy na účastníkov dopravnej nehody, z odborného vyjadrenia znalca M.. L., z odborného vyjadrenia znalca I.. H., zo zápisu o vykonaných dychových skúškach účastníkov dopravnej nehody, z výpisov evidencie dopravných priestupkov účastníkov dopravnej nehody a zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy I.. J. M., P...
vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru dopravy cestnej I.. J. M. P.., je moţné hodnotiť techniku jazdy, ktorou sa ţalobca pohyboval v nehodovom úseku vozovky ako nezodpovedajúcu vzhľadom k daným okolnostiam a celkovej situácii v nehodovom úseku vozovky, pričom za nesprávny prvok jazdy ţalobcu pokladá skutočnosť, ţe zmenil smer pohybu svojho vozidla z pravého jazdného pruhu vľavo do odbočky bez toho, ţe by pri tomto zohľadnil skutočnosť, ţe sa v tomto čase v ľavom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo V. C. a týmto spôsobom vytvoril pre uvedené vozidlo prekáţku. Vzhľadom na výrazne oneskorenú reakciu ţalobcu na pohyb vozidla V. C. pokladá za nanajvýš pravdepodobné, ţe sa pred zahájením odbočovania včas nepresvedčil, či sa za ním nepohybuje iné vozidlo, pričom k tomuto mal po stránke technickej plnú moţnosť. Pri dopravnej nehode došlo
vypracovaného odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva M.. L. k ľahkým zraneniam vodiča I.. S. a i ţalobcu. Prvostupňový správny orgán mal za to, ţe zo znaleckého posudku ako aj zo spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca spoluzavinil dopravnú nehodu a týmto sa dopustil priestupku, tak ako mu to bolo kladené za vinu. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závaţnosť priestupku, spôsob, okolnosti za ktorých bol priestupok spáchaný, pričom správny orgán bral v úvahu 12 1Sžd/29/2014 subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závaţnosť priestupkov zniţujú alebo zvyšujú, mieru zavinenia, kde v uvedenom prípade páchateľ z nedbanlivosti závaţným spôsobom porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku a ľahké ujmy na zdraví, čo správny orgán posudzoval ako priťaţujúce okolnosti. Ďalej správny orgán v prospech ţalobcu bral v úvahu osobu ţalobcu ako aj skutočnosť, ţe ţalobca ako vodič od roku 1982 aţ doposiaľ nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Správny orgán ďalej prihliadal na uţ uvedený spôsob a okolnosti spáchania priestupku, jeho následky - spôsobená majetková škoda, ľahká ujma na zdraví, na osobné a majetkové pomery páchateľa, ako aj na skutočnosti, ktoré uviedol pri prejednaní priestupku, pričom dospel k záveru, ţe uloţená sankcia za priestupok je primeraná a bude dostatočne pôsobiť na osobu ţalobcu. Je v prospech všeobecného záujmu, aby účastníci cestnej premávky rešpektovali a dodrţiavali pravidlá cestnej premávky a tým sa vyhli prípadným kolíziám a následným sankciám v súvislosti s premávkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný na odvolanie ţalobcu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, ţe poukázal na závery prvostupňového správneho orgánu a skonštatoval, ţe po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo nezistil dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán mohol konštatovať, ţe sa stotoţnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi ustálenými v prvostupňovom správnom konaní o tom, ţe konanie ţalobcu naplnilo všetky znaky protiprávneho konania, ktoré podrobne prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto, aby ţalovaný duplicitne neopakoval uţ uvedené skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní sa zameral predovšetkým na námietky uvedené ţalobcom v podanom odvolaní. 13 1Sžd/29/2014 K tvrdeniam a námietke ţalobcu v jeho odvolaní ţalovaný uviedol, ţe ţalobca mal výhrady k vypracovanému odbornému vyjadreniu znalca z odboru doprava cestná, preto ţalovaný vyhovel jeho poţiadavke, zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 27.06.2011 a rozhodol o vypracovaní znaleckého posudku. Znalec vo svojom znaleckom posudku sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán a na ktoré si ţiadal odpovedať ţalobca vo svojom odvolaní zo dňa 22.07.2011. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí na znalecký posudok znalca I.. J. M. P.. rozsiahlo poukazuje.
ţalovaného znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná I.. J. M. P.. a odborné vyjadrenie znalca z odboru doprava cestná I.. I. H. je v vzájomnom kontexte a obaja znalci sa zhodli na tom, ţe ak by sa bol ţalobca tesne pred vybočením doľava náleţite presvedčil o situácii za sebou k zráţke by nebolo došlo. Taktieţ obaja znalci uviedli, ţe ani technika jazdy I.. Š. Š. nebola správna. Ţalovaný dáva taktieţ do pozornosti, čo sa týka výhrad k spracovanému odbornému vyjadreniu znalca a spracovanému znaleckému posudku aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Znalec je povinný v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia vykonať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. V zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona znalec je vylúčený, ak moţno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosti o jeho nezaujatosti. Len čo sa znalec dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Na základe vyššie uvedeného nemal ţalovaný dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalcov z odboru doprava cestná. Ţalovaný zdôraznil, ţe nevychádzal iba zo znaleckého posudku znalca z odboru doprava cestná, ale z celého spisového materiálu. Tvrdenia a námietky, ktoré ţalobca uvádza vo svojom odvolaní, odvolací správny orgán hodnotí ako neopodstatnené a obranu ţalobcu povaţuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 14 1Sžd/29/2014 Osobitnú pozornosť ţalovaný venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uloţená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. V zmysle § 22 ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia môţe správny orgán za tento priestupok uloţiť pokutu od 150 do 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti, ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. povaţuje ţalovaný druh a výmeru sankcie uloţenej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Ţalovaný má za to, ţe prvostupňový správny orgán druh a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil.
ţalovaného prvostupňový správny orgán správne prihliadal na skutočnosť, ţe menovaný z nedbanlivosti porušil všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, následkom ktorej bola spôsobená škola na majetku a ľahká ujma na zdraví, čo správny orgán posudzoval ako priťaţujúcu okolnosť. Ďalej správny orgán v prospech páchateľa bral do úvahy osobu páchateľa, ako aj skutočnosť, ţe ţalobca ako vodič od roku 1982 aţ doposiaľ nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ţalovaný poukázal aj na skutočnosť, ţe prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia aj za pouţitia správnej úvahy, ktorá je limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Určenie výšky pokuty v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváţenia správneho orgánu. Účelom odvolacieho konania je vţdy iba preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nie nahrádzať prvostupňové konanie. Ţalovaný tak dospel k záveru, ţe prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a moţno ich povaţovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie pouţil všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré sú vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.
názoru ţalovaného bol priestupok dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaţdené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. VI. Právny názor NS SR 15 1Sžd/29/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 19.06.2014. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok
odseku 1 písm. e),
1 zákona č. 8/2009 Z. z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne ţalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane ţalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením ţalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom 17 1Sžd/29/2014 stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyhodnotil skutok ţalobcu ako priestupok, keď skonštatoval, ţe uvedeným skutkom vodič porušil ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu priestupku
1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uloţil prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORPZ-KE-ODI1-P-631/2011-01 zo dňa 22.03.2012 sankciu vo forme pokuty vo výške 200,- €. Voči uvedenému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. p. KRPZ-KE-KDI2-P-113/2012 zo dňa 14.06.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol. Zo spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, vyplynulo, ţe ţalobca dňa 29.04.2011 v čase o 09.15 hod. viedol po ceste od obce Haniska v smere ku št. ceste I/50 osobné motorové vozidlo, pričom v trojramennej kriţovatke odbočoval doľava v čase, keď bol predbiehaný motorovým vozidlom V. C., ktoré riadil I.. Š. S. následkom čoho došlo k zráţke. Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu,
ktorého v postupe správnych orgánov nezistil ţiadne pochybenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca pri odbočovaní vľavo nedbal na zvýšenú pozornosť, a to bez ohľadu na to, či ţalobca dával znamenie o zmene smeru jazdy alebo nie. Týmto svojím konaním ţalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 1 prvá aţ tretia veta zákona č. 8/2009 Z. z..
znaleckého posudku technika jazdy ţalobcu, ktorou sa pohyboval v nehodovom úseku vozovky vyhodnotil znalec ako nezodpovedajúcu vzhľadom k daným okolnostiam a celkovej situácii v nehodovom úseku vozovky, pričom za nesprávny prvok jazdy ţalobcu pokladá znalec skutočnosť, ţe ţalobca zmenil smer pohybu vozidla z pravého jazdného pruhu do odbočky bez toho, ţe by pri tom zohľadnil skutočnosť, ţe sa v tom čase v ľavom pruhu pohybovalo vozidlo V. C. a týmto svojím konaním vytvoril ţalobca pre uvedené vozidlo prekáţku. Ţalobca svojim konaním ohrozil vodiča jazdiaceho za ním. 18 1Sžd/29/2014 Zo znaleckého posudku I.. J. M. P.. ako aj z odborného vyjadrenia znalca I.. I. H. vyplýva, ţe keby sa ţalobca tesne pred odbočením doľava náleţite presvedčil o situácii za sebou, k zráţke by nebolo došlo. Uvedené vyvracia tvrdenie ţalobcu, ktorý uvádza, ţe sa pred odbočením presvedčil, či môţe odbočiť doľava. V prípade, ţe by sa ţalobca presvedčil o situácii za sebou, nebol by dal znamenie o zmene smeru jazdy. Najvyšší súd poukazuje na rozporné tvrdenia ţalobcu týkajúce sa presvedčenia sa ţalobcu či sa za ním nachádza iné motorové vozidlo. V odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 18.04.2012 ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 18.07.2011 ţalobca uvádza, ţe vozidlo za sebou videl vo veľkej vzdialenosti. Na pojednávaní na krajskom súde konanom dňa 19.06.2014 ţalobca uviedol, ţe za sebou ţiadne vozidlo nevidel. Najvyšší súd poukazuje aj na skutočnosť, ţe obaja znalci uviedli, ţe ani technika jazdy vodiča V. C. nebola správna. Na tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný mu ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázal zavinenie za predmetný priestupok, najvyšší súd uvádza, ţe ţalovaný oprel svoje rozhodnutie najmä o znalecký posudok I.. J. M. a odborné vyjadrenie I.. I. H.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd námietke ţalobcu nevyhovel. Ţalobca v odvolaní namietal, ţe nesúhlasí s názorom krajského súdu,
ktorého spáchanie priestupku mu bolo dostatočne a nevyvrátiteľne preukázané v správnom konaní, pretoţe ak by tomu tak bolo tak by sa nebol obrátil na príslušný súd a nedomáhal by sa svojich práv súdnou cestou. Najvyšší súd povaţuje takého tvrdenie ţalobcu za neopodstatnené a obranu ţalobcu povaţuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odvolací súd zároveň poukazuje, ţe ţalobca nie je jediným vinníkom dopravnej nehody, ale je spoluvinník. I.. Š. S., vodič V. C., bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-KE-ODI1-P-631/2011 zo dňa 17.06.2011 uznaný vinným zo 19 1Sžd/29/2014 spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm.
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 16. decembra 2015 20 1Sžd/29/2014 JUDr. Elena Berthotyová, PhD. v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.