N a j v y š š í s ú d 6Tdo/32/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného T. L. pre zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
- mája 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného T. L., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/31/2014, z
- apríla 2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného T. L. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín rozsudkom, sp. zn. 3T/124/2013, z
- februára 2014 uznal obvineného T. L. vinným zo spáchania zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti označeného rozsudku. Za spáchanie tohto zločinu mu bol uloţený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pričom na výkon trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Okresný súd zároveň rozhodol podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. o povinnosti T. L. spoločne a nerozdielne s ďalším obvineným nahradiť poškodenému G. K. škodu vo výške 16,17 € a poškodenej strane V., a.s., so sídlom Bratislava škodu vo výške 158,63 €. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, sp. zn. 23To/31/2014, z
- apríla 2014 na podklade odvolania podaného T. L. rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. o zrušení rozsudku okresného súdu vo výroku o treste u obţalovaného T. L. a zároveň podľa 2 6Tdo/32/2015 § 322 ods. 3 Tr. por. menovaného podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov. Obvineného T. L. na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/31/2014, z
- apríla 2014 podal prostredníctvom obhajcu dovolanie obvinený T. L. z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku. Obvinený v dovolaní uviedol, ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, čím je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Ďalej uviedol: „V rámci práva na obhajobu má obvinený, resp. obţalovaný právo poţadovať od orgánov činných v trestnom konaní, aby boli vyjasnené všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech. V konaní bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, a to tým že za dôveryhodné boli vyhodnotené výpovede svedkov, ktorí mohli byť páchateľmi predmetného zločinu. I samotný poškodený bezprostredne po spáchaní zločinu pri jeho ošetrení uviedol, ţe bol napadnutý 4 osobami. Poukazujem na skutočnosť, ţe jediný dôkaz, o ktorý súd oprel svoje rozhodnutie vo veci boli výpovede svedkov, a to P. C., D. G. a S. Š.. Súd sa vôbec nevysporiadal zo skutočnosťou, ţe výpovede týchto svedkov sa líšia, a ţe môţu byť účelové, keďţe svedkovia P. C. a D. G. mohli byť práve samotnými páchateľmi predmetného zločinu. Tieto tvrdenia svedkov neboli preukázané ţiadnymi ďalšími priamymi či nepriamymi dôkazmi. Celé odôvodnenie rozsudku (a to rozsudku odvolacieho súdu a tieţ rozsudku súdu
- stupňa) je postavené na ničím nepodloţených teóriách, celé je viac menej len v rovine úvah. Za podstatný dôkaz vo vzťahu k odsúdenému povaţuje súd len ničím nepodloţené výpovede svedkov. Proti odsúdenému niet ţiadnych priamych ani nepriamych dôkazov, z ktorých vyplývajú vzájomné súvislosti jednoznačne svedčiace, ţe zločinu sa dopustil odsúdený. Máme za to, že spáchanie zločinu odsúdeným nebolo vôbec preukázané. Vyššie uvedené nedostatky súdu prvého stupňa zostali nepovšimnuté aj zo strany odvolacieho súdu napriek tomu, ţe v odvolaniach obaja odsúdení na tieto skutočnosti poukazovali. Z vyššie uvedeného dôvodu za pouţitia ustanovenia § 374 ods. 3 TP v súlade s ktorým „V dovolaní moţno uplatniť ako dôvod dovolania aj konanie na súde
- stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku“ 3 6Tdo/32/2015 v predmetnom dovolaní napádam aj konanie na súde
- stupňa, nakoľko v konaní o riadnom opravnom prostriedku bol zmenený len výrok o treste odsúdeného. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Najvyšší súd SR vydal nasledovný rozsudok - rozsudkom Krajského súdu Trenčín spis. zn. 23To/31/2004-177 zo dňa 28.04.2004 a rozsudkom Okresného súdu Trenčín spis. zn. 3T/124/2013 zo dňa 18.02.2014 bol porušený zákon v neprospech odsúdeného. Súd ruší rozsudok Krajského súdu Trenčín spis. zn. 23To/31/2014- 177 zo dňa 28.04.2014 a zároveň ruší rozsudok Okresného súdu Trenčín spis. zn. 3T/124/2013 zo dňa 18.02.2014 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na nové konanie a rozhodnutie“. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky na podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. a/, písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a ţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd zistil, ţe dovolanie obvineného T. L. nie je opodstatnené, pretoţe je zrejmé, ţe nie sú splnené podmienky dovolania a poznamenáva, ţe v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, ţe táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I). S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretoţe by si tak atrahaval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu – dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2). Z uvedeného je potrebné vyvodiť, a to s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vţdy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva – 4 6Tdo/32/2015 minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca, ţe najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, ţe v rámci prieskumu dodrţiavania zákonnosti nemôţe ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Tr. por.). Dovolateľ síce formálne označil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., obsah dovolania im však nezodpovedá a nezodpovedá ani ţiadnemu inému dovolaciemu dôvodu. Obvinený sa dovolaním domáha iného hodnotenia dôkazov, ako to učinili okresný i krajský súd a ponúka svoje odlišné hodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúce iné skutkové a právne závery. Najvyšší súd poznamenáva, ţe dovolanie nie je tretím opravným prostriedkom okrem výnimky ustanovenej v ods. 3 § 371 Tr. por. Námietky vzťahujúce sa iba k skutkovým zisteniam nie sú prípustným dôvodom na podanie dovolania. Ak má byť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok skutočne výnimočným prelomom do inštitútu právnej moci, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty, musí byť moţnosť jeho podania – vrátane dovolacích dôvodov – nevyhnutne obmedzená, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolanie má centralizovaný devolutívny účinok, a preto najvyšší súd nemôţe, ako dovolací súd, preskúmaval uţ v treťom stupni skutkový stav veci, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i hodnotenie dôkazov. K obvineným označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd uvádza, ţe týmto môţe byť len zásadné porušenie práva na obhajobu. Zásadným porušením práva na obhajobu je najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Tr. por., ktoré by mohlo mať vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe pouţitých 5 6Tdo/32/2015 dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 Tr. por. ako aj vlastné hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konanie nemôţe opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy podľa predstáv obvineného – dovolateľa, pretoţe takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totiţto nenapĺňa ţiadny dovolací dôvod. Ţiada sa tieţ poznamenať, ţe do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej poţiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší ţiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04). V predmetnej veci najvyšší súd nezistil v postupe orgánov činných v trestnom konaní a v postupe súdov niţších súdov ţiadne porušenie práva obvineného T. L. na obhajobu, pričom obidva súdy svoje rozhodnutia komplexne, vecne a vyčerpávajúco odôvodnili. Preto najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. K obvineným označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. najvyšší súd uvádza, ţe tento dovolací dôvod moţno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (inými slovami, ak dôkazy boli vykonané nezákonným spôsobom). Skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by svojou povahou a závaţnosťou malo zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Obvinený aj tento dovolací dôvod odôvodnil len tým, ţe súdy niţších stupňov nesprávne hodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. 6 6Tdo/32/2015 Takáto okolnosť v ţiadnom prípade nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., a preto najvyšší súd konštatuje, ţe nezistil splnenie tohto dovolacieho dôvodu. So zreteľom na uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ţe dovolanie obvineného T. L. odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- mája 2016 JUDr. Daniel H u d á k , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová