1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., v bode 3/ z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., a v bode 4/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v bode 2/ dňa 22.08.2009 v meste B. bez súhlasu obžalovaného Q. Q. ako vodič používal osobné motorové vozidlo zn. B. EČ : S., ktoré malo hodnotu 4 500 Eur a ktoré mal obžalovaný Q. Q. zapožičané od spoločnosti H. S., a toto používal až do 27.08.2009, kedy toto motorové 2 4 Tdo 72/2014 vozidlo bolo nájdené v obci B., pričom toto motorové vozidlo viedol už 21.08.2009 napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Nových Zámkoch č. p. ORP-P-2033/DI-B-2008 zo dňa 10.09.2008 mu bol podľa § 22 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. z 28.08.1990 o priestupkoch uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21 T 43/09 zo dňa 27.03.2009 mu bol podľa § 61 ods. 1 Tr. por. s použitím § 353 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, v bode 3/ dňa 07.06.2009 v meste N. uzavrel s prenajímateľskou firmou Y. nájomnú zmluvu o prenájme motorového vozidla a po podpísaní dodatku k nájomnej zmluve dňa 09.06.2009 prevzal na dobu do 11.06.2009 motorové vozidlo zn. B. EČ : O., v hodnote podľa odborného vyjadrenia 2 900 Eur, ktorého vlastníkom bola firma K., pričom sa predstavil ako H. E. a na toto meno predložil občiansky a vodičský preukaz a nájomnú zmluvu a dodatok k nej uvedeným menom podpísal, motorové vozidlo nevrátil, s motorovým vozidlom ako vodič jazdil a toto mu bolo pri náhodnej policajnej kontrole odňaté 05.07.2009, pričom uvedené vozidlo napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Nových Zámkoch č. p. ORP-P-2033/DI-B-2008 zo dňa 10.09.2008 mu bol podľa § 22 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. z 28.08.1990 o priestupkoch uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov a právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21 T 43/09 zo dňa 27.03.2009 mu bol podľa § 61 ods. 1 Tr. por. s použitím § 353 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, v bode 4/ dňa 05.08.2009 v čase o 10.45 h pred rodinným domom číslo XX na ulici B. v B., okres K. G., po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol A. O. tým spôsobom, že ju otvorenou dlaňou udrel do tváre a následne ju opakovane udrel do oblasti krku a tváre, pričom keď si poškodená rukami bránila hlavu, obžalovaný ju zasiahol do pravej ruky, čím jej spôsobil zranenie, a to odlomenie spodiny základného článku palca pravej ruky a stav po vykĺbení základné článku palca pravej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdneho lekárstva v trvaní najmenej 4 týždne. 3 4 Tdo 72/2014 Spoluobvinený Q. Q. bol uznaný vinným v bode 1/ z prečinu neoprávneného používania
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.08.2009 v meste S. ako nájomca uzavrel s poškodenou prenajímateľskou spoločnosťou H., S. zmluvu o prenájme osobného motorového vozidla zn. B. EČ : S., ktoré malo hodnotu 4 500 Eur do
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. spáchaného obvineným X. Z. bola spoločnosť H., so sídlom v S., IČO : XX XXX XXX. Jediným konateľom (a zároveň spoločníkom) tejto spoločnosti od jej vzniku bol Y., ktorý nie je k obvinenému vo vzťahu predpokladanom ustanovením § 211 ods. 1 Tr. por., t. j. nie je osobou, voči ktorej by mal ako svedok právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por. Napriek zaradeniu trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla do kategórie trestných činov, pre ktorých stíhanie je potrebný súhlas poškodeného, sa preto v tomto prípade súhlas poškodenej spoločnosti nevyžadoval a trestné stíhanie bolo vykonané v súlade so zákonom. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona [§ 119 ods. 2 (veta prvá) Tr. por.]. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 119 ods. 4 Tr. por.), nie sú v 7 4 Tdo 72/2014 trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Z obsahového vymedzenia uvedeného dovolacieho dôvodu zo strany dovolateľa vyplýva, že nenamieta zákonnosť dôkazov vykonaných pred súdom, ale skutočnosť, že spoluobvinený Q. Q. nebol podrobený vyšetreniu duševného stavu, ktorý mal podstatný vplyv na vierohodnosť jeho výpovede usvedčujúcej dovolateľa. Posudzovanie vierohodnosti výpovedí však spadá pod hodnotenie vykonaných dôkazov, ktorého preskúmavanie nepatrí do kompetencie dovolacieho súdu ani v rámci tohto, ani v rámci iného dovolacieho dôvodu. Dovolací súd podotýka, že vyšetrenie duševného stavu obvineného je možné len v odôvodnených prípadoch za účelom posúdenia jeho (ne)príčetnosti ako okolnosti podmieňujúcej vylúčenie trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin, existujúcej v čase spáchania činu. Uvedený postup orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu je fakultatívny, to znamená, že je na výlučnom zvážení konajúceho orgánu, či dôvody pre uvedený postup existujú, resp. či dosahujú stupeň príslušnej závažnosti, a to na základe indícií vyplývajúcich z jednotlivých okolností prípadu. V prejednávanej veci orgány činné v trestnom konaní ani súdy nižšieho stupňa rozhodujúce vo veci nepovažovali za potrebné aplikovať tento inštitút, s čím sa dovolací súd stotožňuje, nakoľko z obsahu spisového materiálu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe vykonať vyšetrenie duševného stavu Q. Q. v procesnom postavení obvineného. Navyše treba uviesť, že výpoveď Q. Q. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému X. Z. v tomto konaní. Obvinený namietal aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom tento dovolací dôvod obsahovo vymedzil s poukazom na nevykonanie dôkazu výsluchom hliadky PZ privolanej na miesto činu vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol 8 4 Tdo 72/2014 skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla pôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). V tejto súvislosti však treba podotknúť, že dovolací súd pri preskúmavaní uvedeného dovolacieho dôvodu nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o hodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré sú predpokladom pre ustálenie skutkových záverov. Uvedené vyplýva predovšetkým z charakteru dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je určený k náprave výslovne zákonom uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prelomom do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z podstaty dovolateľom tvrdených námietok vyplýva, že smerujú proti správnosti a úplnosti zisteného skutku a rozsahu vykonaného dokazovania, preskúmavanie ktorých je v zmysle uvedeného dovolacím súdom neprípustné. Dovolací súd po preskúmaní veci navyše nezistil v rozhodnutiach súdov nižších stupňov také pochybenia, ktoré by znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia. Z vymedzenia skutkov tak, ako boli ustálené súdom prvého stupňa, je jednoznačné, že sú trestným činom a že obvinený naplnil ich skutkové podstaty tak, ako sú vymedzené v Trestnom zákone, teda k nesprávnej aplikácii práva zo strany súdu nedošlo, čo napokon pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia skonštatoval aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu prvého stupňa i súdu odvolacieho sú v tomto zmysle plne v súlade so zákonom. Postačujúci bol aj rozsah dokazovania, keď vina obvineného v bode 4/ skutkovej vety rozsudku bola jednoznačne preukázaná vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou samotnej 9 4 Tdo 72/2014 poškodenej A. O., lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva ozrejmujúcim vznik, charakter a následky zranení poškodenej. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že súd čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného X. Z. nie sú naplnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 11. mája 2016 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.