Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 MCdo 11/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. W., bývajúceho v R., proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú

§ 35ods.

2 písm. l/ O.s.p.) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Ţilina z

1. októbra 2013 č.k. 4 C 165/2011-128 v časti výroku o uloţení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 1 907,31 € s príslušenstvom a proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
2. marca 2014 sp. zn. 11 Co 86/2014 vo výroku, ktorým potvrdil v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa; ţiadal v týchto častiach napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdom nesprávne posúdenie otázky, 3 3 MCdo 11/2014 ktorý orgán verejnej moci mal konať v danej veci v mene štátu. Zastával názor, ţe GP SR nie je v danom prípade tým orgánom, ktorému by zákon zveril oprávnenie, resp. povinnosť konať v mene štátu, naopak zákon v danom prípade príslušnosť GP SR na konanie v mene štátu vylučuje. Poukázal na to, ţe navrhovateľ uplatňuje náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia – uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ Policajného zboru. Proti tomuto uzneseniu nebola podaná včas sťaţnosť a teda prokurátor neskúmal vecnú správnosť a zákonnosť uznesenia vychádzajúc o.i. aj z dôvodov, ktoré by uvádzal „poškodený“, a teda nezamietol sťaţnosť ako nedôvodnú proti tomuto uzneseniu z dôvodu jeho vecnej správnosti a zákonnosti, ako to predpokladá § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. Na to, aby prokurátor a prokuratúra v zastúpení štátu „zodpovedala“ za rozhodnutia vydané inými orgánmi (v danom prípade vyšetrovateľom), nestačí len podať obţalobu, ale nezákonné uznesenie musí byť na základe riadne podaného (riadneho) opravného prostriedku – sťaţnosti – súčasne prokurátorom preskúmané z hľadiska jeho vecnej správnosti a sťaţnosť „poškodeného“ musí byť zamietnutá ako nedôvodná. Opačný výklad by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona a naviac by znemoţnil akékoľvek úspešné uplatnenie regresnej náhrady, a teda takéto súdne rozhodnutie by úplne eliminovalo moţnosť aplikácie § 21 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie treba odmietnuť. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, osoby poškodenej rozhodnutím súdu, ale aj v prípadoch, kde môţe podať mimoriadne dovolanie bez podnetu (§ 35 ods. 1 a 2 O.s.p.) zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p. ak: a/ v konaní došlo 4 3 MCdo 11/2014 k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.). V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení § 243e aţ § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, ţe tento účastník najprv sám neúspešne vyuţil moţnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto moţnosť nevyuţil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“. Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, ţe postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade moţnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú moţnosť ale nevyuţil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si kaţdý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôţe mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e aţ § 243j O.s.p. Najvyšší súd, stotoţňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal na podklade spisu, či odporkyňa napadla rozsudok odvolacieho súdu dovolaním. Po zistení, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodala, 5 3 MCdo 11/2014 najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p.

ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôţe byť uloţená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie bez podnetu účastníka. Najvyšší súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. apríla 2016 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková