1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 28.01.2014, 5Sţo/56/2014 2 č. 7394000114/82-2772/Mar., ktorým ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany vôd, zo dňa 30.10.2013, č. 7394500213/5877-29215/Šip., ktorým tento uloţil ţalobcovi pokutu za nedodrţiavanie ust. zákona č. 261/2002 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len „zákon“) zisteného kontrolou vykonanou na základe podnetu č. 33/6/2013 vo veci nelegálneho stáčania LPG v spoločnosti ţalobcu vykonanou v dňoch 11.06.2013, 11.07.2013 a 24.07.2013, a to
2 písm. a/ bodu 1 cit. zákona vo výške 5 000,- € za porušenie ustanovenia § 4 ods. 4 zákona, z dôvodu, ţe prevádzkovateľ nepreveril celkové mnoţstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku ţalobcu a nezaradil ho do príslušnej kategórie v zmysle § 4 ods. 4 zákona. Vo veci bol podaný spolu so ţalobou podanou včas aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktorému krajský súd nevyhovel
1, 3 veta OSP. Krajský súd posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal okrem zákonných ustanovení o správnom konaní a § 4 ods. 1, 2, § 29 ods. 2 zákona, aj
zásady č. 6 Odporúčania výboru ministrov č.
krajského súdu, správne orgány postupovali v súčinnosti so ţalobcom, umoţnili mu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ako aj uplatniť svoje návrhy. Konštatoval, ţe skutkový stav bol ţalovaným náleţite zistený a správne právne posúdený, výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne formulovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním, pretoţe obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania a jednoznačne vymedzuje, čoho sa ţalobca dopustil a v akom skutkovom priebehu spočíva spáchaný správny delikt. Na námietku ţalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu ţalovaným, krajský súd uviedol, ţe ţalovaný zistil skutkový stav dostatočne, keď vykonal v stanovených dňoch kontrolu dodrţiavania ustanovení zákona, v rámci ktorej zistil porušenie zákona na úseku prevencie závaţných priemyselných havárií zo strany ţalobcu, ktorý nepreveril 5Sţo/56/2014 3 celkové mnoţstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v jeho prevádzke a nezaradil ju do príslušnej kategórie
zákona, pričom o týchto kontrolách bol spísaný protokol o výsledku kontroly zo dňa 11.07.2013, s ktorým bol ţalobca oboznámený a ktorý prevzal štatutárny zástupca dňa 11.07.2013. Ďalej uviedol, ţe dňa 24.07.2013 bola vyhotovená Zápisnica o prerokovaní protokolu za prítomnosti štatutárneho zástupcu ţalobcu a kontrola u ţalobcu bola dňa 24.07.2013 ukončená. K uvedenému protokolu sa štatutárny zástupca ţalobcu vyjadril tak, ţe v súčinnosti s vlastníkom areálu vykonáva nevyhnutné kroky smerujúce k odstráneniu vytýkaných nedostatkov. Vo vzťahu k vyjadreniu ţalobcu zo dňa 14.10.2013, v zmysle ktorého správnym orgánom vytýkané nedostatky sa týkali plnenia povinnosti skôr formálnej povahy vo vzťahu k evidenciám vedeným Slovenskou inšpekciou ţivotného prostredia, pričom tieto nedostatky ţalobca dobrovoľne odstránil ešte pred začatím správneho konania v danej veci, krajský súd uviedol, ţe z vyjadrenia ţalobcu jednoznačne vyplýva, ţe si je vedomý porušenia zákona, ktoré mu vytýkal ţalovaný. Krajský súd nepovaţoval za opodstatnenú námietku ţalobcu, ţe ţalovaným aplikované ustanovenie zákona, ktoré stanovuje povinnosť na danom úseku verejnej správy sa na ţalobcu nevzťahuje, a zároveň uviedol, ţe je nepochybné, ţe ţalobca je prevádzkovateľ technického dopravného zariadenia a v čase kontroly skladoval na ţelezničnej vlečke kvapalný propán- bután ako nebezpečnú látku, a zabezpečoval činnosti prečerpávania kvapalného propán- butánu od roku 2011 v mnoţstve väčšom ako je prahová hodnota pre kategóriu A
zákona, a preto je podnikom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe
bodu 2.1 Zmluvy o prevádzkovaní dráhy ţelezničnej vlečky uzatvorenej medzi vlastníkom Enwoy Gas, s.r.o., Ladomerská Vieska a ţalobcom ako prevádzkovateľom, sa ţalobca zaviazal spravovať vlečku, prevádzkovať vlečku a organizovať dopravu na vlečke. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe rozhodnutie ţalovaného vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu je nezrozumiteľné, krajský súd uviedol, ţe vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedené vecné porušenie zákonných ustanovení právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, v rozhodnutí je uvedené časové obdobie protiprávneho konania ako aj miesto, kde došlo k porušeniu právneho predpisu, preto je
názoru krajského súdu vymedzenie skutku dostatočné, aby nebolo zameniteľné s iným skutkom, preto aj túto námietku ţalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 5Sţo/56/2014 4 Všeobecné námietky ţalobcu, ţe rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Správneho poriadku, nepovaţoval krajský súd za dôvodné, pretoţe ţalovaný postupoval v úzkej súčinnosti so ţalobcom (listom mu oznámil začatie konania o uloţení pokuty
zákona, a na základe jeho vyjadrenia mu umoţnil nahliadnuť do spisu a bol mu stanovený termín na doručenie písomného vyjadrenia k začatiu správneho konania vo veci uloţenia pokuty v lehote do 14.10.2013). Krajský súd uviedol, ţe ţalobca vyjadrenie doručil aţ po uplynutí lehoty dňa 17.10.2013, pričom ţalobca uviedol, ţe nedostatky zistené kontrolou si dobrovoľne splnil 30.08.2013, teda po ukončení kontroly dňa 24.07.2013. Na námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť ohľadom odôvodnenia výšky uloţenej pokuty, krajský súd uviedol, ţe pokuta bola uloţená v súlade so zákonom, keď ţalovaný uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 5 000,- €, teda na dolnej hranici rozpätia a prihliadol aj na závaţnosť a čas protiprávneho konania ţalobcu ako aj na jeho postoj k zistenému nedostatku tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 29 ods. 5 zákona. Krajský súd nezistil ani také procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ţalobu ţalobcu
1 OSP ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vráti súdu na ďalšie konanie, dôvodiac tým, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec
2 písm. f/ OSP na základe neúplného zisteného skutkového stavu veci
2 písm. c/ OSP a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
2 písm. d/ OSP a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Opätovne namietal, ţe ţalovaný aplikoval na spoločnosť ţalobcu ust. § 4 ods. 4 zákona č. 261/2002 Z.z., ktoré však nadväzuje na definíciu prevádzkovateľa
f/ citovaného zákona.
názoru ţalobcu, z hľadiska subjektu predmetnej zákonnej povinnosti však správny orgán neuskutočnil dostatočné skutkové zisťovanie. Ďalej namietal, 5Sţo/56/2014 5 ţe rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, keďţe
jeho názoru nie je zrejmé, ako dospeli správne orgány k záveru, ţe podnik nebol zaradený do aktuálne zodpovedajúcej kategórie príslušným subjektom, keď skutkové zistenia k tomu neboli postačujúce. Zastáva názor, ţe pre takéto posúdenie veci je nevyhnutné, aby správny orgán jasne časovo vymedzil posudzovaný skutok, relevantné znenie aplikovaného právneho predpisu a okruh povinných subjektov. Ţalobca poukázal na to, ţe vo výroku rozhodnutia správneho orgánu je nedostatočné vymedzenie posudzovaného skutku, v dôsledku čoho trpí rozhodnutie vadou neurčitosti a nepreskúmateľnosti. Ţalobca povaţuje rozhodnutie súdu v časti vyhodnotenia protokolu o kontrole a následného vyjadrenia ţalobcu k nemu za nepreskúmateľné, špekulatívne a je výrazom zrejme nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal výšku uloţenej pokuty, pričom mal za to, ţe správny orgán neuviedol, akú váhu prisúdil dodatočnej promptnej náprave oznamovacej povinnosti, a teda, ţe správny orgán sa v rámci správnej úvahy nezaoberal všetkými zákonnými kritériami a tieto nekonkretizoval na konkrétnych skutkových okolnostiach v danom prípade. Ţalobca poukázal na rozsudok NSS ČR, sp.zn. 5A 154/2002 zo dňa 31.03.2004. Dôvodil, ţe odklon od ustálenej judikatúry týkajúcej sa nutnosti konkrétnej úvahy odôvodňujúcej druh a výšku sankcie a judikatúry týkajúcej sa nutnosti zahrnúť skutok deliktu do výroku rozhodnutia ako záruky, napr. ne bis in idem a práva na účinnú obhajobu, je
jeho názoru porušením čl. 46 Ústavy SR, prípadne i princípu právnej istoty
čl. 1 Ústavy SR. V zmysle uvedeného odkázal na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 292/10, IV. ÚS 209/10 (neodôvodnené odlišné posúdenie v rozpore s princípom právnej istoty), I. ÚS 178/08, III. ÚS 192/06, a je porušením práv
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2014 na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu, ktorý povaţuje za vecne správny a zákonný. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) , odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení 5Sţo/56/2014 6 sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods.1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Najvyšší súd SR po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť len nasledovné: Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu a rozhodnutí, ktorými správne orgány uloţili ţalobcovi v zmysle § 29 ods. 2 písm. a/ zákona pokutu vo výške 5 000,- € 5Sţo/56/2014 7 za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona, z dôvodu, ţe prevádzkovateľ nepreveril celkové mnoţstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku ţalobcu a nezaradil ho do príslušnej kategórie v zmysle § 4 ods. 4 zákona. Výsledky kontroly sú podrobne popísané v protokole o výsledku kontroly č. 4086- 18232/52/2013/Šip zo dňa 11.07.2013, ktorý bol prerokovaný dňa 24.07.2013. Povinnosťou ţalobcu v zmysle § 4 ods. 2 zákona bolo zaradiť podnik do kategórie A, nakoľko celkové mnoţstvo VNL prítomných v podniku je väčšie ako prahová hodnota uvedená v stĺpci 1 tabuľky I alebo v stĺpci 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je menšie ako prahová hodnota v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II časti I uvedenej prílohy alebo súčet pomerných mnoţstiev dvoch alebo viacerých VNL vypočítaný
vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná jednej alebo je väčší ako jedna. Najvyšší súd mal za preukázané, ţe v čase kontroly bolo v podniku prítomných 5ks ţelezničných cisterien po 25-30t VNL (LPG), čo je viac ako 50t (prahová hodnota pre kategóriu A).
1 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, podniky sa kategorizujú
celkového mnoţstva vybraných nebezpečných látok, ktoré sú prítomné v podniku.
2 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, prevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie A, ak
vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná jednej alebo je väčší ako jedna.
4 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, prevádzkovateľ je povinný preveriť celkové mnoţstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie
odseku 2 alebo odseku 3, alebo
odseku 5, alebo odseku 6. 5Sţo/56/2014 8
prílohy 1 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, sú vymedzené prahové hodnoty a kritériá na zaraďovanie podnikov do kategórie A a do kategórie B. Na zisťovanie prítomnosti vybraných nebezpečných látok v podniku, najmä na účely zaraďovania podnikov do kategórií A a B, platia nasledujúce princípy:
tabuľky II, pouţije sa prahová hodnota uvedená v tabuľke I. 3. Ak má vybraná nebezpečná látka viacero nebezpečných vlastností
kategórií uvedených v tabuľke II, pouţije sa najniţšia prahová hodnota z príslušných kategórií nebezpečných vlastností
tabuľky II. Na vypočítanie súčtu pomerných mnoţstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok
časti 2 tejto prílohy sa však pouţije vţdy prahová hodnota zodpovedajúca príslušnej klasifikácii (kategórii nebezpečných vlastností). 4. Posudzovanie chemických zmesí a chemických prípravkov sa vykonáva rovnakým spôsobom ako posudzovanie čistej vybranej nebezpečnej látky
osobitného predpisu. 1) 5. Ak sa vybraná nebezpečná látka nachádza na viacerých miestach v podniku, vykoná sa súčet týchto čiastkových mnoţstiev. Na zaradenie podniku do príslušnej kategórie sa potom berie do úvahy tento výsledný súčet. Medzi vybranými nebezpečnými látkami je okrem iného uvedená aj vybraná nebezpečná látka skvapalnené, mimoriadne horľavé plyny vrátane kvapalného propán butánu a zemného plynu.
stĺpca 1, prahová hodnota pre kategóriu A v tonách je 50 a
stĺpca 2, prahová hodnota pre kategóriu B v tonách je 200.
2 písm. a/ zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu pokutu do 16 596,95 € inšpekcia alebo okresný úrad uloţí a) prevádzkovateľovi, ktorý 1. nezaradí podnik do kategórie
. 5Sţo/56/2014 9 Najvyšší súd SR dospel k totoţnému záveru ako krajský súd, ţe pokuta bola ţalobcovi uloţená dôvodne, pretoţe konaním ţalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty pre uloţenie pokuty
2 písm. a/ v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 261/2002 Z.z. účinného v čase spáchania správneho deliktu, keďţe v konaní bolo preukázané, ţe spoločnosť ţalobcu nepreverila celkové mnoţstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v prevádzke ţalobcu a nezaradila ju do príslušnej kategórie, pretoţe celkové mnoţstvo VNL bolo väčšie ako je prahová hodnota uvedená v prílohe č. 1, tabuľke I, stĺpci 1 cit. zákona. Námietku ţalobcu o nesprávnom procesnom postupe ţalovaného pri zisťovaní skutkových okolností udalosti a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepovaţoval najvyšší súd za dôvodnú, nakoľko správny orgán v protokole o výsledku kontroly popísal skutkový stav v prevádzke v čase kontroly, t.j. uviedol mnoţstvo skladovaných a prečerpávaných vybraných nebezpečných látok (kvapalný propán bután), miesto ich skladovania a prečerpávania zo ţelezničnej cisterny do automobilových cisterien, zároveň správny orgán vyslovil porušenie ustanovení zákona č. 261/2002, t.j. porušenie § 4 citovaného zákona. K predmetnému protokolu sa vyjadril konateľ spoločnosti ţalobcu listom z 21.07.2013, v ktorom nespochybnil nedostatky zistené kontrolou a ani pri prerokovaní protokolu dňa 24.07.2013 nespochybnil nedostatky zistené kontrolou, tak ako je to uvedené v zápisnici o prerokovaní protokolu č. 4086-19488/52/2013/Šip zo dňa 24.07.2013, ktorú taktieţ podpísal. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Najvyšší súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadováţili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náleţitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto krajský súd nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý 5Sţo/56/2014 10 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
3 druhá veta v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 a § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 29. februára 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.