Najvyšší súd 7Sžo/85/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Re
§ 246cods.
1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP,
ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP,
§ 246cods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia o nezapísaní ţalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu, ţe nespĺňa podmienku bezúhonnosti stanovenú v § 3 ods. 4 zákona o advokácii v znení účinnom do 31. decembra 2012. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). 8 7Sžo/85/2014 Podľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto
- a)je plne spôsobilý na právne úkony,
- b)získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
- c)je bezúhonný,
- d)je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, ak svojím rozsahom nemôţe ohroziť výkon praxe advokátskeho koncipienta a nevykonáva ani činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovaţuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závaţný zločin, trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. 6) Podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Podľa § 3 ods. 5 zákona o advokácii bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov 7) nie starším ako tri mesiace. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP), 9 7Sžo/85/2014 je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým treba konštatovať, ţe v predmetnej veci skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporným. Podľa zistení ţalovanej (a ţalobca to ani nenamietal), bol ţalobca trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. novembra 1994, sp. zn. 2T/68/94 odsúdený ako mladistvý za pokus trestného činu neoprávneného uţívania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 249 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1 a 3 Trestného zákona, za čo bol odsúdený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Odsúdenie za tieto trestné činy mu bolo zahladené. V ďalších prípadoch bolo rozhodnutím zo dňa 29. decembra 2011 trestné stíhanie ţalobcu pre prečin zanedbania povinnej výţivy zastavené, trestné konanie v ktorom bola dňa 1. júna 2010 okresnou prokurátorkou v Komárne podaná obţaloba vedená pod č. 2T/91/10 pre trestný čin vydierania, nebolo do času vydania rozhodnutia ţalovanej ukončené a taktieţ nebolo ukončené ani trestné stíhanie v ktorom bolo dňa 25. novembra 2010 proti ţalobcovi vznesené obvinenie za zločin poisťovacieho podvodu pod sp. zn. ČVS:ORP-1557/2-OVK-B1-2009-P1 v štádiu pokusu. Súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovanej nemohol prihliadať na prípadné neskoršie zastavenie uvedených trestných konaní, lebo pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţalovanej (§ 250i ods. 1 OSP). Z citovaných ustanovení zákona o advokácii v znení účinnom do 31.decemba 2012 vyplýva, ţe bezúhonnosť osoby je posudzovaná na základe jej negatívneho vymedzenia, pričom sa za bezúhonného na účely zákona o advokácii, okrem osoby uvedenej v § 3 ods. 3 zákona o advokácii, nepovaţuje ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, ţe bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (§ 3 ods. 4 zákona o advokácii). Zákon o advokácii teda v čase podania ţiadosti o zápis ţalobcu do zoznamu 10 7Sžo/85/2014 advokátskych koncipientov obsah pojmu bezúhonnosti osoby definoval širšie a zahŕňal v sebe aj tzv. spoločenskú bezúhonnosť. Od 1. januára 2013 došlo zákonom č. 335/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 335/2012 Z. z.“) k zmene obsahu pojmu „bezúhonnosť“, pričom od 1. januára 2013 za bezúhonného podľa (§ 3 ods. 3 zákona o advokácii) nebol povaţovaný uţ len ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závaţný zločin, trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. Uvedený zákon však doplnil do zákona o advokácii aj nový pojem, a to spoľahlivosť osoby, pričom spoľahlivým na účely zákona o advokácii nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, ţe bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Zákon o advokácii od 1. januára 2013 tieţ ustanovil, ţe komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov toho, kto je bezúhonný a spoľahlivý. Z uvedeného vyplýva, ţe od 1. januára 2013 sa nezmenili podmienky kladené na osobnostné kvality budúceho advokáta resp. advokátskeho koncipienta, ale iba sa precizovala právna úprava tak, aby došlo k zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii zauţívaným štandardom, s tým, ţe v § 3 ods. 4 sa z hľadiska pojmového zaviedol nový pojem „spoľahlivosť“, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 335/2012 Z. z. Na samotného ţalobcu teda táto zmena právnej úpravy nemala ţiaden vplyv, lebo do 31. decembra 2012 podľa zákona o advokácii pojem bezúhonnosť v sebe zahŕňal aj spoločenskú bezúhonnosť podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii. V rámci skúmania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je ţalovaná oprávnená a povinná skúmať aj nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty správania ţiadateľa, ktoré nie sú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto činnosti ţalovaná prihliada i na všetky okolnosti skutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, 11 7Sžo/85/2014 nie je oprávnená sama urobiť záver o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona o advokácii ako disciplinárne previnenie. Zákon o advokácii bliţšie nevymedzuje skutočnosti, ktoré môţu preukázateľne spochybniť, ţe osoba bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Posudzovanie bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je preto predovšetkým vecou správneho uváţenia ţalovanej, ktoré však nemôţe byť svojvoľné, alebo náleţite neodôvodnené. Správne súdy pri takom rozhodnutí správneho orgánu preskúmavajú, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súdy neposudzujú účelnosť a vhodnosť správneho uváţenia (§ 245 ods. 2 OSP). Z rozhodnutia ţalovanej okrem iného vyplýva, ţe vzhľadom na to, ţe sa ţalobca v minulosti dopustil konaní, ktoré boli trestné a aj s prihliadnutím na počet a štádium v súčasnosti proti nemu vedených trestných stíhaní, bolo spochybnené, ţe bude svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého výkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou. Ţalovaná teda pri posudzovaní splnenia podmienky bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii nebrala do úvahy len odsúdenie za úmyselné trestné činy, ktoré mu bolo zahladené, ale aj počet trestných stíhaní, ktoré sa proti ţalobcovi v čase rozhodovania ţalovanej viedli. K tomu najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii stačí na nesplnenie podmienky bezúhonnosti, len existencia pochybnosti, ţe bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. V danom prípade vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhania proti ţalobcovi bola táto pochybnosť nesporne preukázaná. K námietke ţalobcu, ţe bolo porušené jeho právo prezumpcie neviny treba uviesť, ţe ţalovaná neurobila záver o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin ţalobcom, ale posúdila, ţe trestné stíhania vedené proti ţalobcovi vniesli pochybnosti, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého výkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou. Pre úplnosť treba uviesť, ţe ţalovaná je oprávnená aj podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii pozastaviť výkon advokácie (i praxe advokátskeho koncipienta podľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii) tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin 12 7Sžo/85/2014 do právoplatného rozhodnutia vo veci, čo tieţ nie je moţné povaţovať za porušenie práva prezumpcie neviny. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe z dôvodu, ţe ţalobcu nebolo moţné povaţovať za bezúhonného podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii, nebola tým splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Pre úplnosť najvyšší súd dáva ţalobcovi do pozornosti, ţe ak sa zmenia skutočnosti za ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie ţalovanej (napr. ak dôjde k zastaveniu predmetných trestných konaní), nič nebráni advokátovi (u ktorého bude ţalobca vykonávať prax advokátskeho koncipienta), aby podal nový návrh na zápis ţalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 62 zákona o advokácii, o ktorom bude ţalovaná povinná rozhodnúť, a jej rozhodnutie bude následne preskúmateľné súdom. Na podanie ţalobcu zo dňa 15. januára 2015, ktorým poţiadal o rozšírenie petitu o uloţenie povinnosti ţalovanej započítať mu do praxe advokátskeho koncipienta prax vykonávanú počas trvania pracovného pomeru ako advokátskeho koncipienta, t.j. od 12. decembra 2012, nemohol najvyšší súd prihliadať, lebo predmet súdneho preskúmania je určovaný tým, čo bolo predmetom správneho konania, teda o čom bolo v správnom konaní rozhodnuté. Ţalobca mohol podľa § 250h ods. 1 OSP rozsah napadnutého rozhodnutia ţalovanej rozšíriť len v lehote podľa § 250b OSP (t.j. do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia ţalovanej). Navyše treba dodať, ţe v konaní o ţalobách podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je ţalobcom navrhovaný petit vylúčený, lebo z ustanovení § 250j OSP, resp. § 250ja ods. 3 OSP taký spôsob rozhodovania správnych súdov nevyplýva. Z uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, povaţujúc námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP,
§ 246cods.
1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP,
§ 224ods.
1 OSP za pouţitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP. 13 7Sžo/85/2014 Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalobca v tomto konaní úspech nemal a ţalovanej náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 25. februára 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková