← Slovensko

o zaplatenie 9 432 475,66 eur s prísl.

Najvyšší súd 5M Obdo 3/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu: P. H. L., so sídlom A., zastúpeného advokátskou kanceláriou Š. & P. s. r. o., E., proti ţalovanému: B. T., a. s. ., so sídlom B., IČO: X., zastúpenému S. – L., s. r. o., D., o zaplatenie 9 432 475,56 eur s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2014, č. k. 2Cob/105/2013-1732 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo
  2. novembra 2011, č. k. 29Cb/68/2003-1208, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I z
  3. januára 2012, č. k. 26Cb/68/2003-1295, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania 57 888,40 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu. O d ô v o d n e n i e : 5M Obdo 3/2014 2 Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. 29Cb/68/2003-1208 zo
  4. novembra 2011 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 9 432 475,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 2 391 217,24 eur od
  6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 1 897 757,06 eur od
  8. 2002 do zaplatenia, zo sumy 2 636 968,56 eur od
  10. 2003 do zaplatenia, zo sumy 1 695 717,82 eur od
  11. .
  12. . 2004 do zaplatenia, zo sumy 19 384,04 eur od
  14. 2002 do
  16. 2002, zo sumy 46 526,89 eur od
  18. 2002 do zaplatenia, zo sumy 1 723 064,53 eur od
  20. 2002 do
  22. 2002, zo sumy 379 344,88 eur od
  24. 2002 do
  26. 2003, zo sumy 222 702,62 eur od
  28. 2003 do zaplatenia, zo sumy 183 866,76 eur od
  30. 2002 do zaplatenia, zo sumy 357 718,58 eur od
  32. 2003 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dna právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania vo výške 644 825,32 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca je vlastníkom zariadenia na kogenerovanú (kombinovanú) výrobu elektriny a tepla, v ktorom spaľovaním zemného plynu súčasne vyrába elektrinu aj teplo. Táto prevádzka sa nachádza na M. ul. v B. v susedstve výrobných zariadení ţalovaného. Výrobné zariadenia ţalobcu sú pripojené do rozvodnej sústavy tepelných zariadení C., ktorú vlastní a dispečersky riadi ţalovaný. Ţalovaný okrem iného vyrába elektrinu a teplo, vykupuje teplo a rozvádza elektrinu a teplo. Ţalovaný vo svojich zariadeniach na T. vyrába teplo na vykurovanie a iné pouţitie a zároveň vlastní a prevádzkuje rozvodnú sústavu tepelných zariadení C., prostredníctvom ktorej dodáva teplo svojim odberateľom. Ţalobca ako predávajúci uzavrel
  34. 1999 so Z., š. p., ako kupujúcim kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len Zmluva). Zmluva nadobudla účinnosť
  35. novembra 1999, čo je v súlade s čl. 8 bod 8.
  36. Podľa čl. 1 bod 1 Zmluvy jej predmetom je predaj a nákup, resp. dodávka a odber tepla za podmienok dohodnutých v tejto Zmluve. Na základe privatizačného projektu reg. č. 2263 podniku Z., š. p., privatizačného rozhodnutia vlády SR
  37. 569/2001 z
  39. 2001 a nasledujúceho rozhodnutia MH SR č. 5M Obdo 3/2014 3 96/2001 z
  41. 2001 došlo k zrušeniu Z., š. p., bez likvidácie a následne rozhodnutím FNM SR vznikli tri akciové spoločnosti vrátane ţalovaného. Zakladateľská listina ţalovaného z
  43. 2001 a privatizačný projekt Z., š. p., reg. č. 2263 neobsahujú výslovne zmienku o právnom nástupníctve ţalovaného vo vzťahu k právam a záväzkom zo Zmluvy, avšak konkrétne z bodu 0.2, ako aj zo zakladateľskej listiny ţalovaného súd zistil, ţe na ţalovaného zo Z., š. p., prešiel ako privatizovaný majetok T. zariadenia Z., š. p. Na ţalovaného prešla tá časť majetku Z., š. p., ktorá slúţi na výrobu, výkup a rozvod tepla v B.. Zo zoznamu nehnuteľností uvedených v privatizačnom projekte, výpisu listu vlastníctva č. X. vydanom Katastrom nehnuteľností pre Katastrálne územie N. a geometrického plánu predloţeného ţalobcom vyplýva, ţe rozvody, prostredníctvom ktorých je ţalobca schopný dodávať teplo, ktoré vyrobí, ústia do rozvodov ţalovaného. Z týchto skutočností vyplýva, ţe privatizovaný majetok, s ktorým sú spojené práva a záväzky zo Zmluvy nadobudol v rámci privatizácie Z., š. p., do vlastníctva len ţalovaný. Dňa
  45. 2002 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku podniku Z. spísanej
  47. 2001 v zmysle § 19, § 20 a § 21 zák. č. 92/1991 Zb. (ďalej uţ len Dodatok č. 1 k zápisnici). Podľa Dodatku č. 1 k zápisnici prechod práv, povinností a záväzkov i neznámych, viaţucich sa k Zmluve prechádza na nástupnícku obchodnú spoločnosť B. T., a. s. Počnúc dňom
  49. 2001 sa práva a záväzky z vyššie vymenovanej Zmluvy vzťahujú výlučne na ţalovaného. V čl. 1 bod 1.2 Zmluvy, zmluvné strany sa zaviazali podrobnejšie upraviť ich práva a povinnosti súvisiace splnením Zmluvy v 25-ročnej Dlhodobej zmluve o dodávke a odbere tepla (ďalej uţ len dlhodobá zmluva), ktorá by mala nahradiť túto Zmluvu. Zmluvné strany sa zaviazali podpísať takúto dlhodobú zmluvu do
  51. 2000, najneskôr však do dňa podpisu zmluvy o zvýšení základného imania ţalobcu strategickým investorom. Medzi stranami bolo nesporné, ţe do dnešného dňa nedošlo k uzavretiu dlhodobej zmluvy a ani k zvýšeniu základného imania ţalobcu strategickým investorom. Ţalovaný opakovane vypovedal Zmluvu, a to podľa § 582 Občianskeho zákonníka, ako zmluvu uzavretú na dobu určitú. 5M Obdo 3/2014 4 Medzi ţalobcom a ţalovaným napriek viacerým pokusom nebola uzavretá ročná zmluva ani na jeden rok. Ţalobca bez ohľadu na túto skutočnosť ţalovanému nepretrţite dodával a ţalovaný odoberal od ţalobcu teplo od uzavretia Zmluvy, a teda len na základe tejto Zmluvy. V roku 2000 ţalovaný odobral od ţalobcu teplo v objeme 1.681,373 TJ a zaplatil zaň cenu podľa Zmluvy vo výške 154 Sk/GJ zníţenú na 153,64 z dôvodu limitujúcej cenovej regulácie Okresného úradu Bratislava III. (ďalej uţ len OU BA III.) ţalovaný ju akceptoval a riadne platil ţalobcovi v tomto roku takto určenú cenu. V roku 2001 ţalovaný odobral od ţalobcu teplo v objeme 1.975,608 TJ a zaplatil zaň cenu podľa Zmluvy vo výške 181 Sk/GJ (čl. 4 bod 4.4 Zmluvy), ktorá bola niţšia ako maximálna regulovaná cena určená OU BA III. vo výške 210 Sk/GJ, ktorú ţalobca akceptoval, keďţe ide opäť o cenu určenú podľa Zmluvy. V roku 2002 ţalovaný odobral od ţalobcu teplo v objeme 1.802,084 TJ a mal zaň zaplatiť cenu určenú podľa Zmluvy vo výške 211 Sk/GJ (čl. 4 bod 4.4). . Ţalovaný takto určenú cenu za odobraté teplo ţalobcovi odmietol uhradiť, napriek tomu, ţe maximálna regulovaná cena určená OU BA III. bola vo výške aţ 247,41 Sk/GJ. Ţalovaný sa bezdôvodne odvolával na cenu z predchádzajúceho roka a platil ţalobcovi len 181 Sk/GJ a taktieţ z čiastočnými úhradami, ktoré realizoval, dostal sa v rôznom rozsahu do omeškania. . Predmetom tohto konania je nezaplatená kúpna cena za teplo v zmluvnej výške 211 Sk/GJ, ktorá bola vyfakturovaná nasledujúcimi faktúrami: 2002/086 septembrový odber roku 2002, 2002/095 októbrový odber roku 2002, 2002/110 novembrový odber roku 2002 a 2002/126 decembrový odber roku
  52. Ţalovaný bezdôvodne odmietol uhradiť kúpnu cenu za odobraté teplo, určenú podľa Zmluvy roku 2002 napriek tomu, ţe v predchádzajúcich rokoch, ako aj v rokoch nasledujúcich akceptoval výpočet ceny za teplo podľa rovnakého postupu uvedeného v Zmluve. V roku 2003 odobral ţalovaný od ţalobcu teplo v objeme 1.968,008 TJ a zaplatil zaň riadne cenu vo výške 249,30 Sk/GJ, ktorá bola určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako cena maximálne prípustná a ţalobca túto cenu rešpektuje ako cenu podľa Zmluvy (viď. čl. 4 bod 4.4 prípad, keď sú strany povinné rešpektovať cenu stanovenú cenovým orgánom, ak je maximálna cena ním stanovená niţšia ako cena výpočtu podľa prvej časti čl. 5M Obdo 3/2014 5
  53. bod 4.4), aj keď cena určená postupom podľa čl. 4 bod 4.4 vychádzala vo výške 250,40 Sk/GJ. Prvostupňový súd z dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanému počas celej platnosti Zmluvy účtoval vţdy len cenu v súlade so Zmluvou, a to buď určenú podľa vzorca uvedeného v čl. 4 bod 4.4 a v prípade, ak táto cena je vyššia, ako maximálna regulovaná cena, tak len vo výške tejto maximálnej regulovanej ceny, ktorá je tieţ s poukazom na čl. 4 bod 4.4 posledná veta Zmluvy, tak isto cenou určenou podľa Zmluvy. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný vo vzťahu k výpočtu ceny tepla nerozporoval nikdy správnosť dosadených údajov do tohto výpočtu, najmä cenu a mnoţstvo zemného plynu a ročné mnoţstvá tepla, ani nenamietal aritmetickú chybu vo výpočte ceny za odobraté teplo. Vo vzťahu k neodobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2000 v objeme 918.627 TJ si ţalobca uplatnil u ţalovaného nárok na zaplatenie plnenia podľa čl. 5 bod 5.2 Zmluvy vo výške 72 037 810,70 Sk a to faktúrou č. 2000/103 splatnou
  56. Vo vzťahu ku odobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2001 v objeme 624,392 TJ si ţalobca uplatnil poplatok vo výške 57 171 829,10 Sk, a to f. č. 201/009 splatnou
  59. Vo vzťahu k neodobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2002 v objeme 797,916 TJ si ţalobca uplatnil poplatok vo výške 79 441 314,90 Sk, a to f. č. 2002/127 splatnou
  62. Vo vzťahu k neodobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2003 v objeme 631,992 TJ si ţalobca uplatnil poplatok vo výške 75 217 159,-- Sk, a to f. č. 2003/098 splatnou
  65. Ţalovaný odmietol tieto faktúry uhradiť z vyššie menovaných dôvodov. Prvostupňový súd, pokiaľ ide o výpočet poplatku za neober dohodnutého mnoţstva tepla, uzavrel, ţe tento bol v jednotlivých faktúrach vypočítaný správne. Ţalovaný nemal námietky k údajom uvedeným v príslušných kalkulačných listoch. Týmto postupom bol vyúčtovaný neodber podľa čl. 5 bod 5.2 Zmluvy v rokoch 2000-2002, teda s výnimkou roku 2003, kedy uţ platná právna úprava pojmovo integrovala do ceny tepla aj zloţku fixnú a ţalobca si uplatňuje za rok 2003 zaplatenia poplatku len vo výške fixnej zloţky ceny tepla určenej pre ţalobcu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. 5M Obdo 3/2014 6 O právnom nástupníctve ţalovaného k právam a záväzkom zo Zmluvy prvostupňový súd rozhodol s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., mal nepochybne preukázané, ţe len ţalovaný a nie iný nástupnícky subjekt po Z., š. p., nadobudol vlastnícke právo k privatizovanému majetku, ktorým boli zariadenia bývalého Z., š. p., slúţiace na výrobu, výkup a rozvod tepla v B.. Len prostredníctvom týchto T. zariadení mohol ţalobca dodávať teplo podľa Zmluvy ţalovanému a len ţalovaný a nie iný nástupnícky subjekt môţe prostredníctvom týchto zariadení odoberať od ţalobcu teplo. Vlastníctvo tohto privatizačného majetku určuje ţalovaného za subjekt práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, a to odo dňa jeho vzniku, t. j.
  68. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, ţe medzí účastníkmi konania bola uzavretá platná kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej ţalobca postavenie predávajúceho a ţalovaný kupujúceho. Teplo je prírodná sila, ktorá v danom prípade slúţi daným ľudským potrebám a je technicky ovládateľná. Predmet plnenia v Zmluve bol vyjadrený jasne a určite, a preto súd dospel k záveru, ţe zmluva je určitý a zrozumiteľný, a teda právny platný úkon. V čase vydania pôvodného prvostupňového rozsudku bolo podľa súdu medzi účastníkmi nesporné, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu, nie ako priamy odberateľ. Ţalovaný podľa pôvodného rozsudku prvostupňového súdu teplo odobraté od ţalobcu sám dodáva priamym odberateľom. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nebolo moţné posudzovať Zmluvu ako zmluvu o dodávke tepla podľa § 32 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, a teda zaoberať sa tým, či obsahuje všetky v zákone ustanovené náleţitosti. Charakter postavenia zmluvných strán v prípade Zmluvy vylučoval aplikáciu tohto zmluvného typu Zmluvy. Prvostupňový súd sa nestotoţnil s obranou ţalovaného, ţe Zmluva je len rámcovou zmluvou, ktorá bez uzavretia ročných zmlúv, kde budú bliţšie upravené podmienky dodávky tepla, spôsobuje stav neurčitosti a neplatnosti záväzkov medzi ţalobcom a ţalovaným. Zmluva bola nepochybne uzavretá ako rámcová zmluva, ktorá spolu s ostatnými dvoma rámcovými zmluvami bola podmienkou poskytnutia dlhodobého úveru od Európskej investičnej banky pre ţalobcu. Všetky rámcové zmluvy neboli uzavreté len za účelom získania dlhodobého úveru pre ţalobcu, ale predovšetkým za účelom trvalého splácania tohto 5M Obdo 3/2014 7 dlhodobého úveru. Tento účel vyplýva zo samotných ustanovení rámcových zmlúv a bol stranám tejto Zmluvy známy. Neuzatvorenie rámcovej zmluvy na určitý rok, nespôsobil neplatnosť Zmluvy, resp. zmlúv pre ich neurčitosť. Bolo by to v úplnom rozpore so spomínaným účelom rámcových zmlúv zameraným na dlhodobé financovanie ţalobcu. Samotné označenie Zmluvy ako rámcovej, ešte nestanovuje jej rámcovosť v tom zmysle, ţe nie je moţné na jej základe realizovať práva a povinnosti v nej obsiahnuté, ak tieto sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy sú dostatočne určito stanovené pre obe zmluvné strany. Zmluva obsahuje podstatné náleţitosti vyţadované právnou úpravou zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Ostatné náleţitostí kúpnej zmluvy označované ako nepodstatné, sú aj pri realizácii takto zloţitého obchodu, ako je dodávka a odber tepla, subsidiárne upravované v ustanoveniach Obchodného zákonníka pri samotnej kúpnej zmluve, alebo vo všeobecných ustanoveniach Obchodného zákonníka. Tieto nemuseli byť priamo zakotvené v Zmluve na to, aby bola platná a záväzná pre obe strany. Aj s poukazom na § 270 ods. 1 Obchodného zákonníka prvostupňový súd vo svojom rozsudku konštatoval, ţe Zmluva ostala platnou zmluvou aj bez uzavretia ročných zmlúv, ktoré mali len precizovať základ daný v Zmluve, keďţe súd mal za preukázanú vôľu strán byť viazaný Zmluvou aj v prípade jej nedoplnenia ročnými zmluvami, a to predovšetkým pre jej deklarovaný účel. Skutočnosť, ţe Zmluva je dostatočným právnym titulom na dodávku tepla potvrdil sám ţalovaný tým, ţe kontinuálne odoberal teplo od ţalobcu. Tvrdenie ţalovaného, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikla konkludentným spôsobom zmluva o dodávke a odbere tepla, súd povaţoval za zavádzajúce a podľa jeho názoru v konaní táto skutočnosť nebola ţalovaným preukázaná. Súd naopak zistil, ţe neexistoval právny titul iný ako Zmluva, na základe ktorej by sa mohli tieto dodávky vykonávať. Prvostupňový súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe Zmluvu je moţno vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi účinnej výpovede podľa tohto ustanovenia je zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok k nepretrţitej alebo opakovanej činnosti, pričom zo zákona alebo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Zmluva podľa názoru súdu nie je zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Súd na základe dokazovania zistil, ţe Dlhodobá zmluva mala byť uzavretá do
  70. 2000, alebo najneskôr do uzavretia zmluvy o zvýšení základného imania ţalobcu strategickým investorom. Výkladom vôle strán podľa § 266 Obchodného zákonníka súd zistil, ţe úmyslom 5M Obdo 3/2014 8 strán nebolo vystaviť zmluvu moţnosti jej jednostranného vypovedania uţ dosiahnutím dátumu
  72. 2000 v prípade neuzavretia Dlhodobej zmluvy. Súd mal za preukázané, ţe strany Zmluvy mali vedomosť, ţe zvýšenie základného imania ţalobcu strategickým investorom sa neuskutoční do tohto dátumu, ale pre veľký počet záujemcov medzinárodný charakter privatizácie, atď. aţ podstatne neskôr. Zmluva bola jednoznačne uzavretá na dobu do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej investičnej banky, t. j. do konca roka 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Táto téza podľa názoru súdu podporne vyplýva z čl. 4 bodu 4.6 Zmluvy, podľa ktorého sa po splatení úveru cena za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi pre stanovenie ceny tepla v danom období. Cena tak na rok 2014 a nasl. nebola určená a strany sa na nej budú môcť dohodnúť alebo nie. Cenové princípy totiţ predstavujú len cenu stanovenú dohodou a zabezpečujú jej súlad s cenovou reguláciou. Podľa tohto bodu Zmluvy chýba dohoda o podstatnej náleţitosti Zmluvy. S nedostatkom dohody o podstatnej náleţitosti spája právo následok, ţe Zmluva nebola uzavretá, resp. platne uzavretá. Z tohto dôvodu sa súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe po skončení roku, v ktorom dôjde k splateniu Dlhodobého úveru, nemajú strany medzi sebou platne upravené vzájomné práva a záväzky z dôvodu absencie dohody o cene, a preto nie je moţné hľadieť na Zmluvu ako na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedená výpoveď ţalovaného je neplatná, keďţe sa týka Zmluvy uzavretej na dobu určitú. Súd ďalej dospel k záveru, ţe sankcia typu poplatok za neodber dohodnutého mnoţstva tepla je beţne uplatňovaný princíp v sieťových odvetviach, akými sú obchod s elektrinou, plynom a teplom. V týchto odvetviach funguje princíp dodávky a spotreby v reálnom čase, a preto ţe odberateľ nie je v kaţdom prípade schopný odobrať dohodnuté mnoţstvo tovaru, nie je ani povinný odobrať dohodnuté mnoţstvo tovaru. Z tejto povinnosti sa vykúpi zaplatením určitej sankcie, ktorá môţe byť rôzne formálne označená. Účel tejto sankcie je vţdy rovnaký, a to zabezpečenie pokrytia dodávateľových fixných nákladov a určitého primeraného zisku aj v prípade, ak sa dodávka nakoniec z vôle odberateľa neuskutoční. . Dodávateľ musí byť vţdy pripravený svoj záväzok na dodávku splniť a s tým má spojené tie náklady, ktoré nie sú viazané na objem produkcie tovaru (fixné náklady). Všetky tri rámcové zmluvy boli zaloţené na princípe moţnosti odberateľa neodobrať celý vopred dohodnutý objem tovaru pod sankciou zaplatenia sumy zodpovedajúcej práve fixným 5M Obdo 3/2014 9 nákladom toho ktorého dodávateľa. Ţalobca je teda nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu 2600 TJ ročne, bez ohľadu na to, či ţalovaný tento objem tepla odoberie. Ekonomika elektrárne ţalobcu je zaloţená na dlhodobej potrebe predávať súčasne s elektrinou aj teplo. Ak by sa ţalobca nezaviazal rezervovať výrobnú kapacitu pre ţalovaného, musel by toto teplo dodávať iným odberateľom. Ţalobca tak neurobil z dôvodu viazanosti so Zmluvou, čím prichádzal o úhradu fixných nákladov spojených s výrobou tepla (s pripravenosťou teplo dodať) a o primeraný zisk. Ţalovaný má podľa Zmluvy výhodné postavenie v tom, ţe si môţe určiť, či celú výšku dohodnutého objemu tepla v príslušnom období odoberie, aké mnoţstvo v rámci dohodnutého objemu odoberie, resp. či vôbec odoberie nejaké mnoţstvo. Je prirodzené, ţe za túto výhodu musí platiť ţalobcovi nejakú náhradu, ktorá mu kompenzuje pripravenosť dohodnuté mnoţstvo tepla podľa poţiadaviek ţalovaného dodať. Z tohto dôvodu súd ustanovenie o poplatku za neodber nepovaţuje za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, keďţe v kontexte celého ustanovenia, ako aj pri jeho realizácii, sú obom stranám poskytované rovnaké výhody a nevýhody, ţiadna zo strán sa bezdôvodne neobohacuje na úkor inej strany. Súd nemal v konaní za preukázané, ţe by ţalobca svoju povinnosť rezervovať dohodnuté mnoţstvo tepla nesplnil, naopak mal za preukázané, ţe ţalovaný ani v jednom roku neodobral dohodnuté mnoţstvo tepla, na ktoré sa zaviazal. Aj z tohto dôvodu nebolo zrejmé, prečo ţalovaný povaţoval poplatok za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi vyţaduje určité nerovné postavenie subjektov právneho vzťahu, ktoré sa prieči všeobecne zachovávaným pravidlám správania sa v určitom období a odvetví. Takéto správanie ţalobcu súd v konaní nemal za preukázané, naopak mal za to, ţe jednotlivé ustanovenia Zmluvy poskytujú stranám rovnaké práva a povinnosti. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe práve poplatok za neodber zodpovedá beţným pravidlám uplatňovaným v sieťových odvetviach, kam spadá aj vzťah ţalobcu a ţalovaného. Pokiaľ ide o otázku delenia premenlivých nákladov, predloţenými listinnými dôkazmi mal súd za dostatočne preukázané, ţe jediná metóda, ktorá mohla byť pouţitá pre delenie jednotlivých nákladov pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, bola metóda prof. Kadrnoţku. Túto metódu pouţíval právny predchodca ţalovaného vo svojich projektoch, ktorý okrem iného zabezpečoval ako hlavný gestor projektovú prípravu zaloţenia ţalobcu, výstavbu a prevádzku výrobných zariadení ţalobcu po finančnej, technickej, ako aj 5M Obdo 3/2014 10 technologickej stránke. Z obsahu viacerých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu podľa názoru súdu vyplývalo, ţe právny predchodca ţalovaného ako jedinú metódu delenia nákladov u ţalobcu mal na mysli práve túto metódu. Súd pri výklade vôle strán v tomto prípade prihliadol na okolnosti, za akých sa Zmluva uzatvárala, na zavedenú prax medzi stranami, ako aj následné správanie sa strán po uzavretí Zmluvy. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, ţe ustanovenie čl. 5 bodu 5.5 je určité a je platné. Tvrdenia ţalovaného, ţe ustanovenie o poplatku je neplatné pre jeho rozpor so zákonom, keďţe platná legislatíva v období od uzavretia Zmluvy do roku 2002 zakázala vytváranie dvojzloţkovej ceny tepla, súd nepresvedčili. Od uzavretia Zmluvy aţ do konca roku 2002 sa uplatňovala právna úprava regulácie cien tepla zakotvená v zákone č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, a to v nadväzujúcom výmere MFSR č. R 1/
  73. Na základe tohto výmeru stanovoval maximálne ceny tepla príslušný Okresný úrad. Táto právna úprava nerozlišovala ţiadne zloţky ceny tepla. Výmer ani nadväzujúce rozhodnutie Okresného úradu vôbec nerozlišovali a neregulovali paušálnu odplatu typu poplatok za neodber. Táto forma úhrady nie je v spomenutej legislatíve vôbec regulovaná, preto sa s ňou nemôţe ani dostať do rozporu. Súd mal za to, ţe tu sa uplatňuje ústavou garantovaná úprava, ţe strany sa môţu dohodnúť na všetkom, čo nie je zákonom zakázané. Strany si v Zmluve dohodli určitú sankciu za nesplnenie povinností ţalovaného, ktorá nebola zákonne upravená ako napr. zmluvná pokuta a pod. avšak nebola ani zákonom zakázaná. Aţ od roku 2003 bol vyššie uvedený výmer nahradený výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 611/2002 a neskôr č. 3/
  74. Táto právna úprava sa jasne vyjadruje aj k forme paušálnej odplaty typu poplatok a integrovala ju pojmovo do zloţky fixnej z dvoch zloţiek tepla a jej maximálne prípustnú zloţku reguluje. Z týchto dôvodov súd nemal za to, ţe poplatok podľa čl. 5 Zmluvy je v rozpore so zákonom. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol rozsudkom z
  76. 2006, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Dôvodom bolo, ţe sa odvolací súd nestotoţnil s právnou kvalifikáciou Zmluvy ako platnej kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, nakoľko 5M Obdo 3/2014 11 dospel k záveru, ţe Zmluva mala byť uzatvorená ako osobitný zmluvný typ podľa zákona o energetike. Keďţe Zmluva nespĺňa zákonom poţadované podstatné náleţitosti takéhoto zmluvného typu, nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal ţalobca dovolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom zo
  78. 2007, sp. zn. 6 Obdo 23/06 dovolanie ţalobcu zamietol, nakoľko sa stotoţnil s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe Zmluva mala byť uzatvorená ako osobitný zmluvný typ podľa zákona o energetike a keďţe neobsahuje podstatné náleţitosti tohto zmluvného typu, zmluva nebola uzatvorená platne. Voči rozsudku dovolacieho súdu podal ţalobca ústavnú sťaţnosť. Ústavný súd vo svojom náleze z
  80. 2008, č. k. III. ÚS 311/07-33 rozhodol, ţe základné právo ţalobcu ako sťaţovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Obdo 23/06 porušené boli a rozsudok Najvyššieho sudu SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe Najvyšší súdu SR sa pri kvalifikácii sporného zmluvného vzťahu obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalovaný je priamy odberateľ, a teda Zmluva mala byť uzatvorená podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z., z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa však nedalo zistiť, ako dospel k vyslovenému záveru a nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ústavný súd uviedol, ţe nevyhnutným predpokladom právneho záveru, ţe ţalovaný je priamym odberateľom je preukázanie, ţe má zriadenú tepelnú prípojku, odberné zariadenie a odberné miesto nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení a ţe vykonáva rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom. Podľa názoru Ústavného súdu hodnotenie tejto základnej otázky bolo vo všetkých troch rozhodnutiach všeobecných sudov rozdielne, pričom išlo o závaţné a odborné hodnotenie z odboru energetiky, ktoré súdy vykonali na základe vlastnej úvahy, bez preukázania svojich tvrdení na odborných základoch z tohto odboru. Tvrdenia, z ktorých boli vyvodené právne závery, vzbudzujú pochybnosti a tým aj závery z nich vyvodené 5M Obdo 3/2014 12 nespĺňajú atribúty, ktoré by boli zlučiteľné s kritériami spravodlivého procesu. Ústavný súd ďalej uviedol, ţe technické a skutkové znaky priameho odberateľa môţu byť u ţalovaného definované len na podklade konkrétnych skutkových zistení a nedajú sa odvodiť len z abstraktného výkladu systému právnej normy, ktorá tento pojem pouţíva. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, znovu prejednal dovolanie ţalobcu a viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR, rozsudkom zo
  82. 2008, sp. zn. 6 Obdo 32/2008, zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku skonštatoval, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vecne správne, lebo tento vec rozhodol bez odborného posúdenia, či u ţalovaného, resp. jeho právneho predchodcu v skúmanom čase boli naplnené znaky priameho odberateľa. Úlohou odvolacieho súdu v novom konaní preto malo byť posúdenie predmetného zmluvného vzťahu aţ po takomto skutkovom zistení. Krajský súd v Bratislave uznesením z
  84. 2009 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
  86. 2005, č. k. 29Cb/68/03-387 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rozsudku prvostupňového súdu vyčítal, ţe jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďţe súd sa uspokojil s jazykovým a gramatickým výkladom zmluvy, vykonaným bez náleţitého skúmania vôle konajúcich strán – t. j. skúmania, čo bolo ich skutočným úmyslom pri dojednaní jednotlivých ustanovení Zmluvy. K svojmu záveru o tom, ţe ţalovaný nebol v pozícii priameho odberateľa, dospel bez vykonania odborného dokazovania v tomto smere. Za rozporuplný povaţoval odvolací súd záver prvostupňového súdu o oprávnenosti poplatku za neodber, keďţe právnym titulom priznania nároku na poplatok za neodber v prospech ţalobcu bola kumulácia nárokov ako nároku na sankciu typu poplatok za neodber i ako odplaty, resp. cena poskytovaného plnenia ţalobcu - kapacity tepelného zdroja, čo vzhľadom ku kumulovanému odôvodňovaniu nároku znamenalo, ţe nedošlo k správnemu právnemu posúdeniu priznaného nároku. Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní preto malo byť doplnenie dokazovania za účelom náleţitého zistenia skutkového stavu veci a opätovného rozhodnutia o nároku ţalobcu, pričom súd mal zváţiť i prípadnú potrebu znaleckého dokazovania. 5M Obdo 3/2014 13 Prvostupňový súd následne uznesením zo
  88. 2010, sp. zn. 29Cb/68/03 rozhodol o doplnení dokazovania znaleckým posudkom, za tým účelom ustanovil znalca z odboru energetika Ing. Štefana Szaba, Rovná 9, 940 71 Nové Zámky a poveril ho vypracovaním znaleckého posudku s cieľom zodpovedať na otázku, či bol ţalovaný vo vzťahu k ţalobcovi v posudzovanom zmluvnom vzťahu v postavení priameho odberateľa podľa zákona č. . 70/1998 Z. z. Vo vzťahu k otázke postavenia priameho odberateľa súd na pojednávaní konanom
  90. 2011 doplnil dokazovanie vykonaním nových dôkazov predloţených ţalobcom a ţalovaným, a to: stanoviskami Slovenského zväzu výrobcov tepla, Ministerstva hospodárska SR, Slovenského zväzu bytových druţstiev, znaleckými posudkami predloţenými ţalobcom aj ţalovaným, znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing. Štefanom Szabom, výsluchom súdneho znalca Štefana Szaba, smernicou Ministerstva financií SR pre určenie podmienok dodávok a cien tepelnej energie, výšky platieb a podmienok ich rozpočítavania za dodávku tepla a tepla na ohrev úţitkovej vody pre uţívateľov bytov domácností a pre ostatných odberateľov, prílohy výmeru Ministerstva financií č. E-1/1996, rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/439/2008, a akceptoval vyjadrenia ţalobcu a ţalovaného o tom, ţe boli oboznámení s ostatnými návrhmi dôkazov - fotodokumentáciou prípojky ţalovaného na sieť ţalobcu, cenovým výmerom Okresného úradu Bratislava III. č. 25/2002 a schémou centrálneho zásobovania teplom. Na základe takto vykonaného dokazovania, ako aj dokazovania vykonaného v pôvodnom prvostupňovom konaní súd sa stotoţnil s odôvodnením pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa, ţe ide o právne nástupníctvo ţalovaného v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. k právam a záväzkom zo Zmluvy. Následne súd skúmal povinnosť ţalobcu a ţalovaného uzatvoriť Zmluvu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z., t. j. skúmal postavenie ţalovaného ako priameho odberateľa. Súd pritom vychádzal z kritérií, ktoré vo vzťahu k postaveniu priameho odberateľa vymedzil v zmysle zákona vo svojom náleze Ústavný súd, t. j. existencia tepelnej prípojky a odberného tepelného zariadenia, odberné tepelné zariadenie nachádzajúce sa na sekundárnej strane 5M Obdo 3/2014 14 sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou stanicou tepla a rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom. Pre zloţitosť problematiky súd predovšetkým vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania. Vzhľadom na vzájomnú rozporuplnosť záverov znaleckých posudkov preloţených účastníkmi konania sa však súd rozhodol na ne neprihliadať a zohľadniť len výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveného súdneho znalca Ing. Štefana Szaba, ako najobjektívnejšieho posudzovateľa danej problematiky. Z výsledkov dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalovaný nespĺňa znaky priameho odberateľa a ţalobca a ţalovaný neboli povinní uzatvoriť Zmluvu o dodávke a odbere tepla podľa § 32 ods. 2 zákona č 70/1998 Z. z. a ţe táto povinnosť im nevyplýva ani z § 9 ods. 12 písm. a zákona č. 70/1998 Z. z. Súd ďalej skúmal, či v prípade Zmluvy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a stotoţnil sa s pôvodným názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého zmluva obsahuje podstatné náleţitosti kúpnej zmluvy (určenie tepla ako tovaru a priame, resp. . nepriame určenie kúpnej ceny) a predmet Zmluvy je jasne a určite vyjadrený. Teplo ako ovládateľná prírodná sila, slúţiaca potrebám ľudí spadá pod definičný záver pojmu vec a ako také je spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov aj bez bliţšej špecifikácie jeho skupenstva, resp. nosiča. Súd sa rovnako stotoţnil s pôvodným záverom prvostupňového súdu o realizačnom charaktere Zmluvy. Samotné označenie zmluvy ako rámcovej ešte nič nevypovedá o tom, či je na jej základe moţné uskutočniť konkrétne plnenia, alebo nie. Aţ posúdenie konkrétnych ustanovení Zmluvy môţu dať odpoveď na otázku, či je Zmluva dostatočne určitá s právnym následkom zaloţenia platného právneho vzťahu. Po posúdení viacerých ustanovení Zmluvy, napr. čl. 1 bodu 1, resp. čl. 5 bodu 1 je potrebné konštatovať, ţe tomu tak je. Napokon túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, ţe na základe Zmluvy k realizácii dodávok tepla aj skutočne dochádzalo bez toho, aby to medzi účastníkmi konania vyvolávalo spor o jednotlivých technických aspektoch týchto dodávok. Uzatvorenie následných ročných zmlúv nebolo v tomto zmysle potrebné. 5M Obdo 3/2014 15 Súd si ďalej rovnako vyhodnotil Zmluvu ako zmluvu uzatvorenú na dobu určitú a ako zmluvu nevypovedateľnú. Uviedol, ţe z gramatického výkladu čl. 1 bodu 1.2 Zmluvy jednoznačne vyplýva, ţe Zmluva mala trvať do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou do
  92. 2000, najneskôr však do dňa podpisu zmluvy o zvýšení základného imania ţalobcu strategickým investorom - teda tieto hraničné momenty sú stanovené ako prvý hraničný moment, končiaci najneskôr v druhom momente, a nie druhý moment končiaci
  95. Takýto výklad súd odvodil aj z verejne dostupných informácií o okolnostiach sprevádzajúcich rokovania strán týkajúcich sa reálnosti časových očakávaní v procese výberu strategického investora. Zmluva je tak uzatvorená na dobu určitú do okamihu jej nahradenia Dlhodobou zmluvou, ktorá mala byť uzavretá najneskôr do uzavretia zmluvy o zvýšení základného imania strategickým investorom. Súd sa rovnako stotoţnil s pôvodným názorom prvostupňového súdu, ţe v prípade pretrvania Zmluvy je táto uzavretá do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej investičnej banky do konca roku 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Podľa čl. 4 bodu 4.6 Zmluvy sa po splatení úveru bude cena za dodávku a odber tepla riadiť beţnými cenovými princípmi, čím od roku 2014 dochádza k nemoţnosti stanovenia ceny tepla a tým aj k odpadnutiu dohody o podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy. Odkaz na inštitút beţných cenových predpisov zrejme v zmysle zákona o cenách, totiţ nie je dostatočne určitý, aby takýto zhodný prejav vôle zmluvných strán v tak podstatnej náleţitosti zaloţil. Pritom platnosť Zmluvy je potrebné posudzovať k dátumu jej uzavretia. Navyše aj z prílohy č. 1 Zmluvy je zrejmé, ţe celková doba trvania Zmluvy nemôţe presahovať rok 2023, ako hraničný rok ţivotnosti celého projektu. Takto bola Zmluva ako nástroj financovania celého projektu od začiatku koncipovaná, Zmluva je preto v kaţdom prípade uzavretá na dobu určitú, a preto nevypovedateľná. Takým musel byť aj úmysel zmluvných strán na to, aby bolo moţné zabezpečiť naplnenie jej účelu - financovanie a účelu projektu. Pokiaľ ide o problematiku poplatku za neodber, priklonil sa k jednoznačnej kvalifikácii poplatku za neodber ako zmluvnej pokute (napriek jej formálnemu označeniu poplatku), t. j. ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaného odobrať ročne 2.600TJ tepla. Znenie čl. 5 bodu 5.2 Zmluvy jednoznačne stanovuje primárnu zmluvnú povinnosť ţalovaného odobrať teplo, ako aj sekundárnu sankciu v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Úvahy súdu o poskytnutí kapacity ţalobcu dodávať teplo ţalovanému 5M Obdo 3/2014 16 kedykoľvek, sú v tomto zmysle sekundárne a uvedené ustanovenie ukladá povinnosť úhrady tejto sankcie zo stany ţalovaného aj v prípade, ak by mu ţalobca takúto kapacitu v skutočnosti neposkytoval. Subsidiárne však nemajú význam napríklad v tom, ţe vylepšujú pozíciu ţalobcu v prípade úvah súdu o uplatnení jeho moderačného práva v zmysle § 301 Obchodného zákonníka. Súd však v energetickom odvetví a na potrebu zachovávania právnej istoty, týkajúcej sa dohodnutých zmluvných vzťahov v tomto odvetví medzi osobami znalými obvyklých postupov pri uzatváraní zmlúv, nevidel dôvod svoje moderačné právo uplatniť. Z toho istého dôvodu nevidel ani dôvod na posúdenie uvedeného poplatku ako rozporného s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Takisto nevidel dôvod konštatovať rozpor takejto dohody s § 33 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z., pretoţe ten ustanovuje kontraktačnú povinnosť dodávateľa tepla odoberať teplo za podmienky nezníţenia energetickej činnosti zdroja v sústave len v prípadoch, ak ešte táto povinnosť výkupu tepla neexistuje - nie keď uţ existuje, ako je to v prípade Zmluvy. Súd nevidel rozpor uvedenej sankcie ani s vtedy platnými predpismi o cenovej regulácii, keďţe tá sa do roku 2003 (zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v spojitosti s výmerom Ministerstva financií SR č. R-1/1996) vzťahovala len k cenám skutočne dodaného tepla a od roku 2003 bola v zmysle výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 611/2002 a 3/2003 prípustná s maximálne ohraničenou výškou. V tomto zmysle v spojitosti s ústavnou zásadou upravujúcou voľnosť konania súkromnoprávnych subjektov legislatíva takýto postup umoţňovala. Pokiaľ ide o stanovenie metódy delenia premenlivých nákladov pri výpočte výšky poplatku za neodber, súd sa stotoţnil - napriek absencii výslovnej dohody zmluvných strán o obsahu pojmu „premenlivá zloţka tepla" v Zmluve s aplikáciou tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia nákladov. Súd pri interpretácii tohto pojmu pouţil výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s predchádzajúcou praxou zmluvných strán, resp. ich právnych predchodcov pri príprave projektu. Táto interpretačná metóda je pritom dostatočne široká na to, aby pokrývala aj situácie, kedy zmluvné stany pri rokovaniach o Zmluve k nejakému výkladovému pravidlu preukázateľne dospeli, toto však nenašlo svoje explicitné vyjadrenie v uzatvorenej Zmluve. Ţalobca v pôvodnom prvostupňovom konaní v podaní zo
  97. 2004 a
  99. 2004 dostatočne dôveryhodne preukázal, ţe túto metódu navrhol právny zástupca ţalovaného, vyskytoval sa v ich vzájomnej komunikácii v súvislosti 5M Obdo 3/2014 17 s projektom a ani neskôr pri uplatnení poplatku za neober ţalovaný jej aplikáciu pôvodne ani nenamietal. V prípade namietania posúdenia správnosti ţalobcom určeného podielu fixných nákladov vo vzťahu k 2.600 TJ tepla súd neakceptoval námietku ţalovaného o neunesení dôkazného bremena ţalobcom vo vzťahu k skutočne vyrobenému teplu a mnoţstvu plynu spotrebovaného na uvedenú výrobu v zmysle čl. 4 bodu 4.4 Zmluvy o „viacnákladoch predávajúceho na nákup zemného plynu“. Vzhľadom ku skutočnosti, ţe cena tepla sa stanovuje na rok vopred, ako aj potreby pokrytia všetkých nákladov pre účely zabezpečenia financovania projektu jeho výnosmi, je potrebné rozpočítať tieto viacnáklady na celých v Zmluve dohnutých 2.600 TJ tepla a nie ich ex post pomerne rozpočítať na skutočne vyrobené mnoţstvo tepla. Súd takisto odmietol spochybňovanie reálnosti dodania tepla zo strany ţalovaného v odvolacom konaní ako účelovú obranu ţalovaného, keďţe ten k nej pristúpil aţ v rámci odvolacieho konania, pričom v rámci celého pôvodného prvostupňového konania ţiaden podobný argument nevzniesol a ani neskôr svoje námietky ničím nepodloţil. Súd si preto v tomto štádiu v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. osvojil skutkové zistenia prvostupňového súdu. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. v sume 644 825,32 EUR. Voči rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 2Cob/127/2012-1346 zo dňa
  100. júla 2012 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/68/2003-1208 zo
  102. 2011, v znení opravného uznesenia z
  104. 2012, v napadnutej časti priznanej istiny s príslušenstvom potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 46 316,16 Eur na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. 5 Obdo 2/2013-1417 zo dňa
  106. 2013 dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 5M Obdo 3/2014 18 29Cb/68/2003-1208 zo
  108. 2011 a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, zrušil a vrátil vec súdu druhého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, ţe jeho rozhodnutie nezodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zrušení rozsudku odvolacieho súdu č. k. 2Cob/127/2012-1346 z
  110. 2012, v dovolaním napadnutej časti, vec opätovne prejednal v rozsahu podaného odvolania ţalovaného podľa § 212 ods. 1 O. s. p., s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p., doplnil dokazovanie podľa § 213 ods. 4 O. s. p. a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. vo výroku vo veci samej potvrdil ako vecne správny, pričom podľa § 219 ods. 2 O. s. p. sa plne stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré povaţoval za vecne správne. V intenciách uznesenia dovolacieho súdu zo dňa
  112. 2012 odvolací súd doplnil svoje závery reagujúc na odvolacie dôvody ţalovaného a aj na samotné odvolacie konanie. Odvolací súd rešpektujúc závery dovolacieho súdu sa aj po vykonanom doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nenaplnení definičných znakov priameho odberateľa u ţalovaného. Súd prvého stupňa tieto znaky podrobne rozpísal a vyhodnotil, s čím sa odvolací súd plne stotoţnil. Odvolací súd vo svojom rozsudku dôkladne odôvodnil, ako hodnotil a vyhodnotil dôkazy, vykonané v konaní v tejto súvislosti, ako a prečo nevykonal v tomto smere ďalšie dokazovanie a odvolací súd konštatoval, ţe nemá v tomto smere námietky voči takémuto odôvodneniu. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa právneho nástupníctva ţalovaného k právam a záväzkom zo Zmluvy zaloţeného § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Odvolací súd sa ďalej stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe Zmluva napĺňa všetky podstatné pojmové znaky kúpnej zmluvy, je dostatočne určitá na to, aby mohla byť povaţovaná za realizačnú, resp., aby priamo na jej základe mohli prebiehať dodávky tepla. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe ako uvádza ţalovaný v odvolaní, v zmysle korešpondencie medzi ţalobcom a ţalovaným nebol ţalobca schopný dodať v určitom 5M Obdo 3/2014 19 období teplo bez súčasného odberu elektrickej energie. Táto okolnosť je však prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v paroplynovom cykle a nijako nesúvisí s platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorej mnoţstvo dodaného tovaru (teplo) bolo stanovené výlučne na ročnej báze. V tomto časovom horizonte bol dlţník - ţalobca povinný splniť svoj záväzok dodať teplo v poţadovanom objeme 2.600 TJ tepla. Odberový diagram ako presnejšia špecifikácia rozloţenia odberu tepla v čase nebol nevyhnutnou podmienkou platnosti Zmluvy, resp. okolnosťou, od ktorej by závisela jej platnosť, resp. neplatnosť. Ak Obchodný zákonník ţiadne ďalšie podstatné náleţitosti pre platnosť kúpnej zmluvy nevyţaduje, nemôţe z absencie dohody zmluvných strán o takýchto dodatočných náleţitostiach vyplývať neplatnosť takejto zmluvy, a to ani pre jej neurčitosť. Odvolací súd posudzoval odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho posúdenia Zmluvy ako zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, a teda nevypovedateľnej. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého Zmluva bola uzavretá na dobu do jej nahradenia dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej investičnej banky, t. j. do konca roku 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr - a to jednak na základe skúmania vôle strán a celkových okolností zabezpečenia financovania projektu výstavby paroplynového cyklu ţalobcu, ako aj na základe gramatického výkladu čl. 4 bodu 4.6 Zmluvy podľa, ktorého sa po splatení úveru cena za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi pre stanovenie ceny tepla v danom období. V dôsledku absencie podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy - ceny po roku 2013 platnosť Zmluvy ako kúpnej zmluvy zaniká. Na tejto skutočnosti nič nemení ani argument ţalovaného uvedený v odvolaní, podľa ktorého by v takom prípade v zmysle § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka ďalej platila cena obvyklá a Zmluva by pretrvala ako platná. Podľa odvolacieho súdu by však s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v zmysle § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka by zmluvné strany museli výslovne prejaviť vôľu pokračovať v zmluve aj bez určenia spôsobu stanovenia ceny, pričom za takýto spôsob nemoţno povaţovať všeobecný a neurčitý spôsob uvedený v článku 4 bod
  113. 6 Zmluvy. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil Zmluvu ako uzatvorenú na dobu určitú, nemal dôvod sa ďalej zaoberať posúdením jej výpovede. 5M Obdo 3/2014 20 Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou posúdenia zmluvne dohodnutého poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty zo strany súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa s takouto kvalifikáciou stotoţnil, pretoţe predmetný prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v čl. 5 bode 5.2 Zmluvy svedčí o úmysle zmluvných strán sankcionovať prípad neodobratia dohodnutého mnoţstva tepla zo strany ţalovaného od ţalobcu. Obsahom tohto článku je teda uplatniť inštitút zmluvnej pokuty ako sankcie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na formu jej vyjadrenia. Pokiaľ ţalovaný vo svojom odvolaní namieta túto právnu kvalifikáciu, neuvádza ţiadne dôvody, ktoré by takýto právny záver rozporovali a skutočnosť, ţe zmluvné strany tento poplatok za neodber výslovne neoznačili za zmluvnú pokutu, nie je prekáţkou takejto kvalifikácie skutočného obsahu právneho úkonu, vyjadreného v článku 5 bode 5.2 Zmluvy. Súd prvého stupňa správne posúdil primeranosť poplatku za neodber ako zmluvnú pokutu a správne neuplatnil moderačné právo. V tomto smere sa odvolací súd stotoţňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa. Rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie moderačného práva súdu, resp. okolnosti, ktoré pre uplatnenie moderačného práva zohľadňuje, sú v zmysle § 301 Obchodného zákonníka hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd teda predovšetkým a v prvom rade skúma hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a aţ na základe stanovenia tejto hodnoty a významu pre zmluvný vzťah zmluvných strán pristúpi k posúdeniu primeranosti zmluvnej pokuty. Nejde teda o jednoduché aritmetické prirovnanie v zmysle 10% hodnoty zabezpečovaného záväzku je ešte primerané, 50% uţ nie. Posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je teda viazané na hodnotu zabezpečovanej povinnosti - a nie hodnotu zabezpečenia ako percentuálneho vyjadrenia pomeru sankcie a zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ako to uvádza vo svojom odvolaní ţalovaný. V danom prípade je zabezpečovanou povinnosťou povinnosť ţalovaného odobrať zmluvne dohodnuté mnoţstvo tepla. V prípade, ak tak neurobí, je jeho povinnosťou uhradiť zmluvnú sankciu spočívajúcu v súčine neodobratého mnoţstva tepla a ceny, určenej ako rozdiel príslušnej ročnej zmluvnej ceny, zníţenej o premenlivú zloţku tejto ročnej zmluvnej ceny (to je spôsob, výpočet výšky zmluvnej pokuty). Sám ţalovaný v odvolacom konaní (v odvolaní) uvádza, ţe vyčíslená zmluvná 5M Obdo 3/2014 21 pokuta predstavuje 46% zabezpečovanej povinnosti v roku 2001, čo sa nedá povaţovať za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Dohodnutá sankcia slúţila v konečnom dôsledku na zabezpečenie mnoţstiev dodávok a nákladov vyplývajúcich zo schváleného cash flow Projektu uvedeného v Prílohe č. 1 Zmluvy a na zabezpečenie dlhodobého financovania Projektu. Zo Ζmluvy vyplýva dlhodobo plánovaný a stanovený ročný odber 2.600 TJ tepla (resp. jeho finančný ekvivalent) zo strany odberateľa - ţalovaného. Takýto odber mohol byť dosiahnutý stanovením zmluvnej pokuty - poplatku za neodber v pribliţne ekvivalentnej výške, keďţe zmluvne nie je moţné donútiť odberateľa k skutočnému, fyzickému odberu tepla. Záujem zabezpečiť dlhodobé financovanie Projektu a dosiahnuť predvídateľné a očakávané plnenia na strane výnosov ţalobcu bol podľa viacerých vyjadrení účastníkov konania kľúčovým predpokladom realizácie a uskutočniteľnosti samotného Projektu, ako aj napokon poskytnutia úveru na financovanie celého Projektu. Moţno teda rozumne predpokladať, ţe predvídateľnosť výnosov ţalobcu zo Zmluvy, zabezpečená aj prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty, bola kľúčovým aspektom zmluvného vzťahu a predpokladom jeho uzatvorenia zo strany ţalobcu. Následné spochybňovanie takto dohodnutého a zmluvne uzatvoreného inštitútu zmluvnej pokuty, by spochybňovalo podstatu celého zmluvného vzťahu. Článok 5.2 Zmluvy, resp. uplatnenie nároku podľa tohto článku, nie je v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka. Úlohou súdov v súdnom konaní je chrániť legitímne očakávania účastníkov zmluvy a poskytovať im právnu ochranu. Odopretie tejto ochrany vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute by narúšalo princíp právnej istoty a zmluvnej voľnosti a bolo by v rozpore s deklarovaným úmyslom zmluvných strán dlhodobo a za jasných a nemenných pravidiel stanoviť finančné parametre výnosov Projektu s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobé financovanie a tým aj jeho uskutočniteľnosť. Skutočné hospodárske výsledky ţalobcu, resp. ţalovaného, uvádzané v odvolaní ţalovaného, v tejto súvislosti nie sú faktorom, ktorý by toto posúdenie mal a mohol ovplyvňovať - na zohľadnenie takýchto okolností neposkytuje ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka ţiadny priestor. 5M Obdo 3/2014 22 K námietke ţalovaného, ţe nie je moţné pouţiť aplikáciu tzv. Kadrnoţkovej metódy delenie premenlivých nákladov na výrobu elektriny a tepla, čo spôsobuje neurčitosť Zmluvy v bode 5.2., odvolací súd uvádza, ţe sám právny predchodca ţalovaného (Z.), ktorý zabezpečoval projekt výstavby a prevádzky výrobných zariadení ţalobcu, počítal s delením premenlivých výrobných nákladov medzi teplo a elektrinu práve podľa metódy prof. Kadrnoţku z VUT v Brne, čoho dôkazom sú Základné technické parametre projektu, Zaslanie návrhu dohody z
  115. 1998, Záznam z rokovania z
  117. 1996, Dohoda o dodávkach tepelnej energie počas skúšobnej prevádzky PPC z
  119. 1998, ktoré listinné dôkazy sú obsahom spisu. Je teda nepochybné, ţe uţ pred uzavretím Zmluvy, ţalobca pouţíval uvedenú metódu s vedomím právneho predchodcu ţalovaného a vzhľadom na prax, ktorá bola medzi stranami zavedená, súd prvého stupňa správne aplikoval výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 Obch. zák. Obchodný zákonník pri interpretácii právnych úkonov v zmysle § 266 priznáva právny význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné, ţe práve tieto rokovania môţu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán. Zákon teda prisudzuje určitý interpretačný význam aj tým prejavom pri rokovaní o zmluve, ktoré sa nestali obsahom zmluvy. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné ani odvolanie ţalovaného čo do namietania výšky priznaných úrokov z omeškania 15% ročne. Odvolací súd k priznaným úrokom z omeškania doplnil, ţe ţalobca má nárok popri ţalovanej istine aj na úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky. Poukázal v tejto súvislosti na § 763a Obchodného zákonníka, podľa ktorého pre úroky z omeškania ako príslušenstvo ţalovaných pohľadávok je rozhodujúca právna úprava § 369 spolu sa ustanovením § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do
  122. Súdom prvého stupňa priznaná sadzba úrokov z omeškania vo výške 15% ročne, zodpovedá pri absencii dohody strán o výške sadzby úrokov z omeškania, úrokovej sadzbe stanovenej vo výške obvyklých úrokov poţadovaných za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy zvýšené o 1%. Na č. l. 476-477 spisu sa nachádza potvrdenie NBS o priemerných úrokových sadzbách za úvery v roku 1999, z ktorého vyplýva, ţe výška úroku v novembri 1999, t. j. v čase uzavretia Zmluvy, bola dokonca vyššia, ako súdom priznaná (15,67%), pričom 5M Obdo 3/2014 23 ţalobca mal nárok na úrok z omeškania vo výške o 1% vyššie ako výška úrokov poskytovaná bankami (takýto úrok si však ţalobca v ţalobe neuplatnil, a preto mu nemohol byť priznaný a súd mu mohol priznať len úrok vo výške uplatnenej v ţalobe). Odvolací súd, rovnako ako aj súd dovolací, dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa konal s účastníkom konania na strane ţalobcu a nezistil ani, ţe by rozsudkom odvolacieho súdu bolo priznané právo v prospech subjektu, ktorý nebol účastníkom konania. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, ţe ţalovaný voči tomuto právoplatnému rozhodnutiu podal dovolanie, nakoľko v dôsledku právoplatnosti je uvedené rozhodnutie záväzné. S poukazom na § 135 ods. 2 O. s. p. odvolací súd poukázal na závery Okresného súdu Bratislava I v rozsudku č. k. 25Cb/97/2002-766 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/307/2013-1473, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
  124. 2013 potvrdil. Aj v tomto právoplatne skončenom súdnom konaní konajúce súdy ustálili, ţe ţalovaný je právnym nástupcom Z., š. p. Takisto uzavreli, ţe ţalovaný nebol vo vzťahu k ţalobcovi v postavení priameho odberateľa v rozhodnom období, ţe Zmluva je platným právnym úkonom, pričom sa jedná o kúpnu zmluvu uzatvorenú v zmysle Obchodného zákonníka na dobu určitú, a takisto uzatvorili aj otázku fixných nákladov (v uvedenom konaní označované ako palivové náklady). Taktieţ uzatvorili, ţe ţalobcovi je v dôsledku porušenia Zmluvy moţné priznať úroky z omeškania vo výške 15% ročne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní vo veci samej úspešnému ţalobcovi trovy odvolacieho konania a podľa § 243d O. s. p. aj trovy dovolacieho konania vo výške 215 721,72 eur. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
  125. júna 2014, č. k. 2Cob/105/2013-1732 a proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
  126. novembra 2011, č. k. 29Cb/68/2003-1208 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I z
  127. januára 2012, č. k. 26Cb/68/2003, na podnet ţalovaného podal generálny prokurátor
  128. júla 2014, t. j. v zákonnej lehote, mimoriadne dovolanie podľa § 243e a § 243h ods. 3 5M Obdo 3/2014 24 O. s. p. ţiadajúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Generálny prokurátor SR uviedol, ţe po oboznámení sa s podnetom ţalovaného a s obsahom vyššie označených rozhodnutí súdov dospel k záveru, ţe označenými rozhodnutiami súdov bol porušený zákon a ţe ochranu práv nie je moţné dosiahnuť iným právnym prostriedkom. Keďţe podnet bol podaný
  129. júla 2014 a rozhodnutia súdov sú vykonateľné, je nevyhnutné v záujme zabezpečenia ochrany práv podať mimoriadne dovolanie, a to aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutia napádajú, pretoţe zistil, ţe výkonom rozhodnutí v danej veci hrozí značná hospodárska škoda, ako aj iný váţny nenapraviteľný následok. Dovolacie dôvody sa zaviazal doplniť v zmysle § 243h ods. 3 O. s. p. v lehote 60 dní od doručenia tohto mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Súčasne navrhol podľa § 243 O. s. p. v spojení s § 243ha ods. 1 O. s. p. odloţiť vykonateľnosť týmto mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov. Svoj návrh na odloţenie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí odôvodnil tým, ţe predmetnými rozsudkami bol ţalovaný zaviazaný na zaplatenie mimoriadne vysokého peňaţného plnenia. V prípade, ak by došlo k plneniu alebo k výkonu súdnych rozhodnutí a ak by následne boli tieto rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, vznikla by ţalovanému pohľadávka na vydanie značne vysokého bezdôvodného obohatenia, a to pohľadávka nezabezpečená, pričom predpoklady jej vymoţiteľnosti sú neisté a rizikové, okrem iného aj vzhľadom na to, ţe ţalobca nemá sídlo na území Slovenskej republiky. Prípadnou exekúciou na majetok ţalovaného je zároveň daná obava moţného ohrozenia dodávok tepla na území Bratislavy. Generálny prokurátor podaním z
  130. septembra 2014 doplnil v zákonom stanovenej lehote 60 dní dôvody mimoriadneho dovolania. V odôvodnení generálny prokurátor namietal, ţe konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili tým, ţe dva alternatívne dohodnuté záväzky kvalifikovali nesprávne tak, ţe jeden záväzok zabezpečuje splnenie druhého a aplikovali preto ustanovenia o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 300 a nasl. Obchodného zákonníka), hoci 5M Obdo 3/2014 25 ţalobcom uplatnený nárok nie je po právnej stránke moţné kvalifikovať ako nárok na zmluvnú pokutu. Ţalobca označil ţalovaný nárok ako „poplatok za neodber dohodnutého mnoţstva tepla", respektíve ako „poplatok za poskytnutú kapacitu tepelného zdroja", teda kvalifikoval ho ako primárny nárok na plnenie zo Zmluvy (nie ako sekundárny zabezpečovací nárok). Zmluva o dodávke a odbere tepla označenie „zmluvná pokuta" neobsahuje. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím sekundárnym záväzkom vo vzťahu k primárnej zmluvnej povinnosti. N

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.