1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. J. H. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 21. mája 2012, sp. zn. 3T 5/2005, bol obvinený Ing. J. H. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do
5, § 40 ods. 1, § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 1. januára 2006, odkázal právneho nástupcu poškodenej strany CAC L. S., a. s., H. N. X., UniCredit L. S., a. s., P. X., B. s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach. Rozsudok špecializovaného trestného súdu
1 písm. b/ alinea cc/ Tr. por. účinného do
por. odvolania obvineného a krajského prokurátora zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvinenému a jeho obhajcovi, JUDr. I. M., doručené 28., resp.
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Uviedol, ţe vo veci konajúce súdy sa nevysporiadali so zásadou ultima ratio a existenciou škody a ich nesprávnou aplikáciou došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom. Namietal nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery (absencia trvalého prospechu, subjektívnej stránky trestného činu, spôsobenia škody). 3 2 TdoV 20/2013 Prokurátor sa v zmysle § 376 Tr. por. vyjadril, ţe konanie obvineného napĺňa znaky trestného činu sprenevery. Skutková podstata trestného činu sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. nie je viazaná na vznik prospechu, ale na spôsobenie trestnoprávne relevantnej škody, ktorá obchodnej spoločnosti CAC L. S., a. s. objektívne vznikla. Súdy jasne a zrozumiteľne vysvetlili, prečo nemohla byť aplikovaná zásada ultima ratio aj vo vzťahu k bodu 3 obţaloby. Dovolateľom deklarované zásadné porušenie práv na obhajobu nebolo odôvodnené. Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Obvinený vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.). Dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Napriek tomu najvyšší súd dospel k záveru, ţe je potrebné na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.) ho odmietnuť, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
por. (§ 567j ods. 7 Tr. por.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších (mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Úlohou dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľa obsahovo napĺňajú niektorý z uplatnených dovolacích dôvodov. Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Obvinený ako dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Namietal, ţe súdy nesprávne právne kvalifikovali jeho konanie ako trestný čin, hoci ţiadny trestný čin 4 2 TdoV 20/2013 nespáchal. Súdy sa nedostatočne vysporiadali so zásadou ultima ratio, s absenciou subjektívnej stránky trestného činu, ako aj s konkludentným súhlasom poškodeného v zmysle § 15b Tr. zák. Spoločnosti CAC L. S., a. s. nespôsobil škodu, pretoţe táto kategória je podriadená obchodno-záväzkovému právu. V rámci dovolacieho konania nie je moţné preskúmavať opodstatnenosť námietky obvineného týkajúcej sa súhlasu poškodeného v zmysle § 15b Tr. zák., pretoţe smeruje ku skutkovým zisteniam, ktorých správnosť a úplnosť nemôţe dovolací súd skúmať a meniť. K tvrdeniu obvineného, ţe v trestnom konaní nebola dostatočne preukázaná subjektívna stránka trestného činu, dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3,
ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôţe napĺňať poukaz na to, ţe vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. V intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trestný čin sprenevery spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú.
5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu. 5 2 TdoV 20/2013 Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci a predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom uţívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh
dispozície jej vlastníka v drţbe so záväzkom pouţiť ju len na dohodnutý účel alebo
dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec je zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do drţby) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloţí v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe skutok, ktorý bol ustálený súdmi v pôvodnom konaní, napĺňa základné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Obvinený ako konateľ obchodných spoločností E.S. A., s. r. o. Ţ., H. A., s. r. o. Ţ., H. M., s. r. o. Ţ. a H. C., s. r. o. Ţ. v rozpore s rámcovými zmluvami a ich dodatkami, ktoré mal uzatvorené s leasingovou spoločnosťou CAC L. S., a. s. B., rozhodol o pouţití zálohových platieb na prevádzkové potreby uvedených spoločností, čím spôsobil škodu leasingovej spoločnosti vo výške najmenej 6.625.123 Sk (219.914 Eur). V konečnom dôsledku nie je dôvodná ani námietka argumentujúca zásadou chápania trestnej represie ako "ultima ratio".
dovolateľa sú OČTK a súdy povinné posúdiť moţnosti aplikácie inštitútov iných právnych odvetví, dôsledne odlíšiť občianskoprávne, resp. obchodnoprávne vzťahy od trestnej činnosti. Obchodnoprávny vzťah má vlastný právny rámec určený ustanoveniami Obchodného zákonníka a v jeho zmysle (§ 1 ods. 2) subsidiárne aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom
Trestného poriadku. Materiálny korektív, ktorý je v preskúmavanej veci daný stupňom spoločenskej nebezpečnosti (§ 3 ods. 1, 2, 4 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006), je v prípade dotknutého činu nepochybne naplnený v intenzite charakteristickej pre trestný čin. To je predovšetkým 6 2 TdoV 20/2013 určené výškou škody, ku spôsobeniu ktorej konanie obvineného smerovalo a ktorá je ako škoda veľkého rozsahu i okolnosťou, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby (§ 248 ods. 5, § 88 kvalifikačne pouţitého zákona). Obvinený uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. bez toho, aby porušenie práva na obhajobu akýmkoľvek spôsobom odôvodnil. V posudzovanom prípade je zrejmé, ţe dôvody dovolania obvineného Ing. J. H. splnené neboli, preto ho na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. musel dovolací súd odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 21. januára 2015 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.