← Slovensko

sťažnosť prokurátora ÚŠP GP SR

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 3/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom

  1. februára 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Ing. M. U., pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 11/2013, z
  2. januára 2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal
  3. apríla 2013 obţalobu na obvineného Ing. M. U. v bode 1/, 2/ pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 3/ pre prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a v bode 4/ pre prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., čím spáchal na tom skutkovom základe, ţe
  4. v presne nezistenom čase v období mesiacov august aţ október 2009 ako riaditeľ Riaditeľstva hraničnej polície S. Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „RHP S. ÚHCP MV SR“) prijal od nstrţm. S. S. a M. S. finančný úplatok v celkovej výške 2 600 €, ktorý mu bol odovzdávaný postupne 2 6 Tost 3/2014 prostredníctvom sprostredkovateľky K. Č., a to prvýkrát v sume 1 000 € v hypermarkete H. v M. na ul. H. č. X., druhýkrát v sume 1 000 € na ceste medzi M. a mestskou časťou M. a tretíkrát v sume 600 € na dvore jeho rodinného domu v obci P. č. X. za to, ţe zabezpečí prijatie M. S. do sluţobného pomeru príslušníka PZ,
  5. v presne nezistenom čase v období od
  6. júna 2009 do
  7. júna 2009 v S., vo svojej kancelárii na RHP S. ako riaditeľ RHP S. ÚHCP MV SR, ţiadal od M. F. finančný úplatok vo výške 50 000 Sk (1 659,70 €) za to, ţe zabezpečí prijatie P. F., syna M. F., do sluţobného pomeru príslušníka PZ,
  8. dňa
  9. júna 2008 ako riaditeľ RHP S. ÚHCP MV SR a ako zástupca zamestnávateľa nad rámec svojich právomocí uzavrel hromadnú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania s poisťovňou A., a.s., číslo návrhu X., číslo zmluvy X. so začiatkom poistenia od
  10. júla 2008 na dobu neurčitú, v ktorej poistil seba a ďalších 83 podriadených policajtov za celkové ročné poistné 164 010 Sk (5 444,13 €), ktoré bolo spoločnosťou A., a.s. fakturované RHP S., ktoré však nebolo uhradené, a tak na podklade všeobecných poistných podmienok došlo ku dňu
  11. októbru 2008 k zániku poistenia a za obdobie platnosti poistenia od
  12. júla 2008 do
  13. septembra 2009 podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ku dňu
  14. februára 2010 si tak poisťovňa nárokuje nedoplatok na poistnom vo výške 1 185,45 € od RHP S., pričom plk. Ing. M. U. tak konal bez písomného alebo ústneho splnomocnenia dotknutých policajtov a bez ich súhlasu, na účely uzatvorenia poistenia poskytol poisťovni aj osobné údaje dotknutých policajtov - rodné čísla, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 6 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a svojím konaním porušil povinnosti uloţené ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZV a JS SR a ŢP,
  15. v období od
  16. augusta 2006 do
  17. februára 2010 v S. na svojom pracovisku ako riaditeľ RHP S. ÚHCP MV SR na základe predchádzajúcich písomných ţiadostí pre fyzické osoby neoprávnene, nad rámec svojich právomocí, vydal celkom 150 písomností s označením: „Povolenie na prednostné vybavovanie pri prekračovaní Slovensko - ukrajinskej štátnej hranice cez hraničný priechod Vyšné Nemecké - Uţhorod, Ubľa - Veľkij Bereznij“, ktoré zaevidoval v roku 2006 v zbernom hárku č.p.: PPZ-2/HCP-OVS-SO/2006 pod poradovými číslami písomnosti 43 a 64, v roku 2007 v zbernom hárku č.p.: PPZ-16/RHP-SO-OVS/2007 pod poradovými číslami písomnosti 3, 5, 30, 43, 44, 51, 52, 3 6 Tost 3/2014 56, 69, 78, 81, 83, 94 a 96, v roku 2008 v zbernom hárku č.p.: UHCP-7/RHP-SO-CD/2008 pod poradovými číslami 1, 3, 5, 10, 13, 15, 17, 19, 21, 27, 29, 34, 38, 43, 48, 52, 54, 56, 58, 62, 66, 69, 76, 82, 85, 87, 89, 98, 100 a 102, v roku 2009 v zbernom hárku č.p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2009 pod poradovými číslami písomnosti 1, 3, 5, 7, 9, 11, 15, 17, 22, 27, 31, 33, 36, 38, 40, 42, 45, 51, 54, 57, 59, 63, 81, 82, 91, 96, 99, 100, 103 a 107, v roku 2010 v zbernom hárku č.p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2010 pod poradovými číslami písomnosti 1, 3, 10, 14, 19 a 21 a pod č.p.: UHCP-4/RHP-SO-CD/2010 napriek tomu, ţe taká právomoc k vydávaniu povolení na prednostné vybavovanie mu nevyplývala zo ţiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky, ani z Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc) ani zo ţiadneho interného predpisu, pričom tieto osoby takto neoprávnene vydané povolenia vyuţívali na prednostné vybavovanie pri prekročení štátnej hranice cez koridor označený medzinárodnou značkou CD, určený pre osoby s diplomatickými výsadami a iné oprávnené osoby. Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-1T 11/2013, z
  18. januára 2014 podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. odmietol obţalobu a vec vrátil prokurátorovi, lebo boli zistené závaţné procesné chyby spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal riadne v zákonom stanovenej lehote sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomne podanej sťaţnosti rozviedol dôvody, pre ktoré Špecializovaný trestný súd v Pezinku odmietol obţalobu. Poukázal na to, ţe obhajca doručil vyšetrovateľovi plnomocenstvo, na základe ktorého zastupuje obvineného.
  19. februára 2010 a toho istého dňa (nesprávne je v sťaţnosti uvedený dátum
  20. januára 2010) urobil vyšetrovateľ úradný záznam (č.l. 58, zv. I), z ktorého obsahu je zrejmé, ţe obhajca toho istého dňa ústne poţiadal vyšetrovateľa, aby bol o ďalších vykonávaných procesných úkonoch vopred upovedomený; túto skutočnosť obhajca na verejnom zasadnutí pred Špecializovaným trestným súdom dňa
  21. januára 2014 dokonca dvakrát poprel. 4 6 Tost 3/2014 Niet pochýb, ţe vyšetrovateľ po tejto ústnej ţiadosti obhajcu o ďalších úkonoch trestného konania informoval. Je pravdou, ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 6 ods. 3 písm. d/ hovorí, ţe obvinený ma právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Na druhej strane výklad tohto ustanovenia hovorí o tom, ţe toto právo má obvinený v celom trestnom konaní proti nemu vedenom, teda postačuje, ak obvinený sám alebo prostredníctvom obhajcu má moţnosť jedenkrát vypočuť svedkov, v podmienkach slovenského trestného práva procesného, aspoň na hlavnom pojednávaní. Rozširovanie výkladu tohto ustanovenia je nenáleţité a odporujúce kontradiktórnemu procesu. Vo vzťahu ku svedkyni Ing. P. H. treba uviesť, ţe je pravdou, ţe táto bola vypočutá len pred vznesením obvinenia. Nič nebráni súdu, aby túto svedkyňu vypočul na hlavnom pojednávaní. Podstatnými dôkazmi k tomuto skutku podľa prokurátora sú ale výpoveď svedka Ing. Š. M. a listinné dôkazy, hromadné prihláškové poistenie a potvrdenie o poistení. Vyslovil názor, ţe ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obvinený po zákonnom poučení nereflektuje na moţnosť zvoliť si obhajcu alebo poţiadať o jeho ustanovenie, pominie potreba reparácie porušenia práva na obhajobu opätovným výsluchom svedka, ktorý bol vypočutý po vznesení obvinenia (§ 34 ods. 1 veta piata Trestného poriadku). Takú výpoveď svedka, ktorý odoprel vypovedať, moţno na hlavnom pojednávaní prečítať podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Tento princíp sa teda uplatní aj v prípade, ţe obhajca neţiadal byť prítomný na úkonoch trestného konania, t.j. takéto výpovede je moţné prečítať na hlavnom pojednávaní v prípade, ak svedok bez oprávnenia odoprie vypovedať (§ 263 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku). Pasivita obhajcu v prípravnom konaní, ako osoby znalej práva, nemôţe mať za následok nemoţnosť čítania svedeckej výpovede na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 4 Trestného poriadku. 5 6 Tost 3/2014 K navrhovaným dôkazom obhajcom pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania vyslovil názor, ţe nič nebráni súdu, aby v kontradiktórnom konaní navrhované dôkazy vykonal. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a nariadil súdu prvého stupňa, aby vo veci konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, ţe sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je dôvodná. Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. je ústavnou zásadou a upravuje ju aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl.
  22. ods. 3 písm. b/, písm. c/ a vzťahuje sa na celé trestné konanie a jej zabezpečenie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a aj súdov, keďţe právo na obhajobu je dôleţitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci ako aj predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú absolútne neúčinné. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu a zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. V konaní bolo jednoznačne porušené právo obvineného na obhajobu a prvostupňový súd správne rozhodol, keď podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. obţalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. K spornému záznamu zo dňa
  23. januára 2010 (zv. I, č.l. 58) uvádza, ţe nie sú pravdivé tvrdenia prokurátora uvedené v sťaţnosti, ţe vyšetrovateľ po tejto ústnej ţiadosti obhajcu ho informoval o ďalších úkonoch trestného konania. Tieto tvrdenia prokurátora nie sú v spise ţiadnym spôsobom preukázané. Tvrdenie prokurátora o tom, ţe obvinený má právo jedenkrát vypočuť svedkov a môţe to byť aj na hlavnom pojednávaní je v rozpore so základnými zásadami trestného konania. 6 6 Tost 3/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje ani s názorom prokurátora v tom smere, ţe výpoveď svedkyne Ing. P. H. je bezvýznamná a podstatným dôkazom v tomto smere je výpoveď Ing. Š. M.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe práve svedkyňa pripravovala všetky podklady potrebné k zmluve. Svedkyňa preto musí byť vypočutá vo veci v súlade s Trestným poriadkom. Je preto potrebné, aby v konaní došlo k náprave vytýkaných procesných pochybení, aby bolo zabezpečené v celom konaní právo obvineného na obhajobu. Aţ po odstránení vytýkaných pochybení v uznesení Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. PK-1T 11/2013, z
  24. januára 2014 bude môcť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podať novú obţalobu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
  25. februára 2014 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.