1 Tr. zák. a iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 21. mája 2013, sp. zn. 1To 46/2013,
1, § 385 ods. 1, § 386, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. takto r o z h o d o l :
1 Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 5. marca 2013, sp. zn. 6T 123/2012, bol obvinený Ľ. B. uznaný vinným z prečinu ublíţenia na zdraví
1 Tr. zák. ako i prečinu výtrţníctva
1 písm. a/ Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bliţšie uvedenom. Za to bol odsúdený
1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
1 Tr. zák. súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti vyššie citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obvinený (čo do výroku o vine a trestu) ako aj prokurátor (čo do výroku o treste - v neprospech obvineného). Tieto Krajský súd v Ţiline uznesením z 21. mája 2013, sp. zn. 1To 46/2013,
por. ako nedôvodné zamietol. 2 6 Tdo 67/2014 Dňa 25. septembra 2013 bolo na Okresný súd Námestovo doručené dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, smerujúce voči uzneseniu druhostupňového súdu, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/, písm. h/ Tr. por. Z bliţšieho písomného odôvodnenia podaného dovolania vyplýva, ţe generálny prokurátor sa nestotoţňuje s právnym názorom tak okresného ako i krajského súdu pri ukladaní úhrnného trestu
1 Tr. zák. obvinenému Ľ. B.. V predmetnom prípade totiţ nastala situácia, ţe trestným činom najprísnejšie trestným je síce konajúcimi súdmi správne určený trestný čin výtrţníctva
1 Tr. zák. (pretoţe má najvyššiu hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody - aţ 3 roky), avšak najprísnejšiu dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody má iný zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to trestný čin ublíţenia na zdraví
1 Tr. zák. (6 mesiacov). Dovolateľ je jednoznačne toho názoru, ţe pokiaľ sú dolné hranice trestných sadzieb trestu odňatia slobody za zbiehajúce sa trestné činy rôzne, je dolnou hranicou trestnej sadzby úhrnného trestu odňatia slobody tá z nich, ktorá je najvyššia, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je totoţná s dolnou hranicou trestného činu najprísnejšie trestného. V posudzovanej veci teda mal súd pri ukladaní úhrnného trestu vychádzať z trestnej sadzby v rozpätí od 6 mesiacov do 3 rokov - vzniknutej kombináciou trestných sadzieb za obidva zbiehajúce sa trestné činy. Keďţe bolo potom potrebné zároveň postupovať aj
4 Tr. zák., t.j. z dôvodu prevahy priťaţujúcich okolností zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, dolnou hranicou úhrnného trestu mal byť trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov (6 mesiacov zvýšených o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov). Okresný súd Námestovo však pri rozhodovaní o treste vychádzal z nesprávneho pouţitia hmotno-právneho ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. (posledná veta), v dôsledku čoho došlo k uloţeniu trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd potvrdil predmetné nezákonné rozhodnutie prvostupňového súdu, došlo tak k naplneniu dovolacích dôvodov
1 písm. i/, písm. h/ Tr. por. Z dôvodov vyššie uvedených generálny prokurátor záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: -
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, ţe právoplatným uznesením Krajského súdu v Ţiline z 21. mája 2013, sp. zn. 1To 46/2013, ako aj v konaní, ktoré 3 6 Tdo 67/2014 mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 38 ods. 4, ods. 8, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 319 Tr. por. v prospech obvineného Ľ. B., -
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Námestovo, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v rámci predbeţného preskúmania
por. primárne zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a ţe spĺňa tieţ i obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
1, veta prvá Tr. por. Po zistení, ţe niet ţiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí
por., preskúmal v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania
a § 374, uvedené v dovolaní, pričom dospel k takému záveru, ţe prokurátorom tvrdené dôvody dovolania sú neopodstatnené.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i/ a
odseku 3 nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. 4 6 Tdo 67/2014
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pokiaľ ide o v § 385 ods. 1 Tr. por. spomínanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., neţ ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
1 písm. i/ Tr. por. Vzájomný vzťah dovolacích 5 6 Tdo 67/2014 dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaţe k takému výroku.
1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíţi na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
1 písm. a/ Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtrţnosti tým, ţe napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloţí mu úhrnný trest
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom
takého zákonného ustanovenia moţno v rámci úhrnného trestu uloţiť aj iný druh trestu, ak jeho uloţenie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závaţnosti poľahčujúcich okolností a priťaţujúcich okolností.
4 Tr. zák. ak prevaţuje pomer priťaţujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
8, veta prvá Tr. zák. zníţenie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
odsekov 3 aţ 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníţenie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
h/ Tr. zák. priťaţujúcou okolnosťou je to, ţe páchateľ spáchal viac trestných činov. 6 6 Tdo 67/2014 V posudzovanej veci Okresný súd Námestovo pri ukladaní úhrnného trestu
1 Tr. zák. obvinenému Ľ. B. vychádzal z toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný - v danom prípade na prečin výtrţníctva
1 Tr. zák. Vzhľadom k tomu, ţe u vyššie menovaného existovala prevaha priťaţujúcich okolností (bola zistená jedna priťaţujúca okolnosť
h/ Tr. zák.), okresný súd postupujúc
4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu tejto trestnej sadzby (stanovenej pre najprísnejší ţalovaný trestný čin) o jednu tretinu, t.j. o 12 mesiacov, pričom obvinenému napokon uloţil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby - vo výmere 12 mesiacov. Odvolací súd sa následne s takýmto postupom prvostupňového súdu plne stotoţnil, povaţoval ho za správny a zodpovedajúci zákonu, keď rovnako i uloţený trest označil za primeraný a spravodlivý. K tomu uvádza najvyšší súd nasledovné: Uloţenie úhrnného trestu
1 Tr. zák. predpokladá, ţe súd v jednom trestnom konaní rozhoduje o viacerých trestných činoch jedného páchateľa, ktorých sa tento dopustil jedným alebo viacerými skutkami. Prichádza teda do úvahy tak v prípade jednočinného ako i viacčinného súbehu - tu sa však vyţaduje, aby všetky trestné činy boli prečinmi, a to bez ohľadu na to, či ide o súbeh rovnorodý alebo rôznorodý. Právny záver dovolateľa, ţe za situácie, keď sú dolné hranice trestných sadzieb zbiehajúcich sa trestných činov rôzne, je dolnou hranicou trestnej sadzby úhrnného trestu odňatia slobody tá z nich, ktorá je najvyššia a tak mal súd vychádzať z trestnej sadzby od 6 mesiacov do troch rokov, je nesprávna. Nesprávny je tieţ jeho záver, ţe z takto vzniknutej novej trestnej sadzby (kombinovanej) mal súd následne postupovať
4 Tr. zák. a dospieť tak k sadzbe 16 mesiacov aţ 3 roky. Tento názor je v rozpore so znením – obsahom § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 8 veta prvá Tr. zák.
1 Tr. zák. (posledná veta) ... Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Treba zvýrazniť, ţe § 41 ods. 1 Tr. zák. v danom prípade nevytvára novú trestnú sadzbu, ale určuje dolnú, t.j. minimálnu hranicu úhrnného trestu v rámci zákonnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. určuje pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, 7 6 Tdo 67/2014 nie pre nové kombinované trestné sadzby.
8, veta prvá Tr. zák. zníţenie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
ods. 3 aţ 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je určená v jednotlivých ustanoveniach osobitnej časti Tr. zák. Zákonom ustanovená trestná sadzba je daná v osobitnej časti Trestného zákona. v posudzovanom prípade v § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. - ktorý trestný čin je najprísnejšie trestný z teraz posudzovaných trestných činov. V § 364 ods. 1 Tr. zák. je zákonom ustanovenou sadzbou 0 aţ 3 roky; táto po úprave v zmysle § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák. sa mení na sadzbu 12 mesiacov aţ 3 roky. Pričom dolná hranica takto nanovo vytvorenej trestnej sadzby, nepochybne prevyšuje dolnú hranicu úhrnného trestu (6 mesiacov), t.j. zákonná podmienka poţadovaná v § 41 ods. 1 Tr. por. v tomto posudzovanom prípade. Trestu uloţený niţšími súdmi vo výmere 12 mesiacov tak zodpovedá zákonným kritériám § 38 ods. 4, ods. 8 a § 41 ods. 1 Tr. zák. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko dovolací súd zistil, ţe dovolacie dôvody nie sú preukázané, dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. januára 2015 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.