← Slovensko

odvolanie obž.

Obsah (9)§ 258§ 234§ 39a§ 256§ 257§ 8§ 249a§ 228§ 229

N a j v y š š í s ú d 6 To 15/2004 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela a členov JUDr.

§ 258ods.

1 písm. e), ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste u obţalovaného J. F. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc vo veci v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovanému J. F. u k l a d á

§ 234ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 40 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. sa na výkon trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravno- výchovnej skupiny. 6 To 15/2004 2 II.

§ 256Tr.

por. účinného do

  1. januára 2006 sa odvolanie obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, zo
  2. februára 2004, sp. zn. 3 T 9/00, boli uznaní za vinných
  3. obţalovaní M. K., Mgr. M. Ţ., E. Ţ., K. Ţ., M. H., J. F. a D. M., ako členovia organizovanej skupiny z trestného činu lúpeţe

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. a z trestného činu poškodzovania cudzej veci

§ 257ods.

1 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa

  1. novembra 1997 za obcou P., okres L. M. prepadnutím peňaţného transportu S. S., a. s., L. M. (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 1),
  2. obţalovaní M. K., K. Ţ., Mgr. M. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. ako členovia organizovanej skupiny z dokonaného trestného činu lúpeţe

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. b), Tr. zák., vo vzťahu k odseku 3 § 234 Tr. zák. v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa

  1. januára 1999 v P. B. prepadnutím peňaţného transportu S. P. P. B. (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 3),
  2. obţalovaní M. K., K. Ţ., J. D. a V. P. ako členovia organizovanej skupiny z trestného činu lúpeţe

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák., ktorých sa dopustili dňa 29. apríla 1998 v P. prepadnutím peňaţného transportu S. S. a. s., P., (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 4). Vzhľadom na skutkové súvislosti treba uviesť, ţe citovaným rozsudkom bol v bode 2 uznaný za vinného obţalovaný M. H. z trestného činu neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla

§ 249aods.

1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa dopustil s nebohým R. K. dňa 10. novembra 1997 vniknutím do vozidla BMW 320i, nemeckej ŠPZ A-JH 85 a jeho následným pouţitím na lúpeţné prepadnutie (bliţšie je skutok rozvedený v napadnutom rozsudku v bode 2). Vo vzťahu k tomuto obţalovanému je rozsudok krajského súdu právoplatný. 6 To 15/2004 3 Za uvedené trestné činy uloţil krajský súd obţalovanému M. K. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému Mgr. M. Ţ. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému K. Ţ. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému J. F. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky v I. (prvej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému D. M. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky v I. (prvej) nápravnovýchovnej skupine, obţalovanému Ing. M. I. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov v II. (druhej) nápravno-výchovnej skupine, obţalovanému J. D. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine a obţalovanému V. P. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine. Zároveň krajský súd

§ 228ods.

1 Tr. por. uloţil M. K., Mgr. M. Ţ., E. Ţ., K. Ţ., M. H., J. F. a D. M. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom Univerzálnej bankovej poisťovni, a. s., Bratislava, v sume 2 499 000 Sk, Slovenskej poisťovni, a. s., B., v sume 173 951 Sk a S. S., a. s., S. M. č. X., B., v sume 66 137 Sk, obţalovaným M. K., K. Ţ., Mgr. M. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom I. Š., bytom P. B., ulica L. X., v sume 1 847,60 Sk, S. P. B. B., v sume 4 026,40 Sk, obţalovaným M. K., K. Ţ., J. D. a V. P. povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom S. S., a. s., S.M. č. X., B., odštepný závod S. S., a. s., Mestská pobočka P., N. S. č. X., v sume 3 014 214,60 Sk, S. P., a. s., B., pobočka Z. č. X., P., v sume 1 999 000 Sk. Ďalej krajský súd

§ 229ods.

1 Tr. por. odkázal v celom rozsahu poškodeného J. U. H., bytom H., ul. D. – M. S. X., s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach a

§ 229ods.

2 Tr. por. odkázal poškodenú U.B.P., a. s., B., so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach. 6 To 15/2004 4 Proti tomuto rozsudku podali do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17. februára 2004 odvolanie obţalovaní M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ. a Ing. M. I.; riadne a včas podali písomné odvolanie obţalovaní J. F., J. D. a V. P. Obţalovaný M. K. odôvodnil svoje odvolanie v písomnom podaní tak, ţe počas konania pred súdom neboli dodrţané procesné ustanovenia týkajúce sa práva na obhajobu a to tým, ţe nebol oboznámený s výpoveďami spoluobţa- lovaných a taktieţ ostatní spoluobţalovaní neboli oboznámení s jeho výpoveďou, čím sa obţalovaní nemohli vyjadriť k výpovediam všetkých spoluobţalovaných. Ďalej mu nebolo umoţnené dávať voľne otázky spoluobţalovaným a svedkom, keďţe ich musel najprv predloţiť písomne predsedníčke senátu a aţ ona rozhodla, ktoré pri- pustí a ktoré nie. Nebolo mu dovolené dávať otázky svedkom, ktoré by pomohli odstrániť rozpory v ich výpovediach, súd sa uspokojoval s prednesenými výpove- ďami, hoci obsahovali rozpory s výsledkami prípravného konania, skutočnosťou a logikou, zápisnice z výsluchov boli vedené predsedníčkou senátu svojvoľne a otázky neboli zapísané, ako boli poloţené, bola zaevidovaná len odpoveď na ne, čím sa stalo, ţe taká výpoveď vyznela chaoticky a nezmyselne, načo bolo pouka- zované na pojednávaní. Zápisnice boli po pojednávaniach pozmeňované ako to bolo potrebné, nakoľko boli diktované do počítača a neskôr upravené, preto zápisnice obsahujú nezrovnalosti. Ďalej neboli vykonané alebo zabezpečené dôkazy navrhnuté obţalovanými, ktoré by svedčili v ich prospech, úkony prípravného konania boli vykonané pred vznesením obvinenia, bez prítomnosti obhajcov obţalovaných, rekognície boli vykonané

fotoalbumov, výsluchy obvinených boli vykonané v čase, kedy ešte nemali obhajcov. Pokiaľ ide o lúpeţné prepadnutie dňa

  1. novembra 1997 (bod 1 rozsudku), obţalovaný K. poukázal na to, ţe obţaloba a rozsudok sú postavené hlavne na výpovediach svedka P. CH., ktorými sa nepodarilo preukázať, ţe sa obţalovaní stretávali na chate obţalovaného Mgr. Ţ. na Z. Š. a tam mali plánovať prepad. Neboli preukázané ani pokusné akcie, na ktorých mali byť pouţité rôzne motorové vozidlá, keďţe tieto nikto nevidel, ich prítomnosť nebola nikým preukázaná, nebolo preukázané, ţe by on pred kaţdou akciou vţdy osobne obehal všetkých zainteresovaných po celom Slovensku a oboznámil ich s úlohami. Poukázal aj na to, ţe nebohý R. K. sa nemohol zúčastniť akcie dňa
  2. septembra 1997 vzhľadom 6 To 15/2004 5 na to, ţe bol vo väzbe v Brne v Českej republike, pričom sa nepreukázalo, ţe vozidlo na prepad zn. Mercedes 124 cupé zabezpečil obţalovaný M. H., nepreukázalo sa, ţe zbrane na akciu mali zabezpečiť obţalovaní K. s Mgr. Ţ., ţe obţalovaná Ţ. mala zabezpečiť zdravotnícke rukavice, keďţe tieto sú gumové a priesvitné a všetci prepadnutí svedkovia uvádzajú čierne koţené rukavice, ktoré mali páchatelia, nepreukázalo sa, ţe vysielačky mal zabezpečiť obţalovaný K. z B. a nebohý K. K. od svedka G. čo svedkovia vyvrátili, nepreukázalo sa, ţe vozidlá mali byť,

svedka CH., pred lúpeţou vystriekané silikónovým sprejom, čo obhliadkou vozidiel nebolo preukázané a potvrdili to aj policajný technici. Ďalej sa svedok CH. vyjadroval ku skutočnostiam, ktorých sa nezúčastnil, niektoré výpovede sú sporné, prípadne si protirečia, po akcii videl svedok pri ceste nejaké havarované vozidlo bielej farby, vo výpovedi pred súdom to zopakoval s tým, ţe tam videl aj ďalšie autá, ktoré stáli na ceste, pričom

obţaloby a výpovede poškodených na mieste prepadu zostali v priekope dve vozidlá, jedno tmavomodrej a druhé zelenej farby, pričom svedok CH. takéto vozidlá neuvádza vo svojej výpovedi, aj keď tvrdí, ţe miesto činu videl. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, ţe na cvičnú akciu

  1. augusta 1997 prišiel obţalovaný K. zároveň na vozidle BMW 735 aj na Audi
  2. Obţalovaný ďalej spochybňuje nález kufríka z lúpeţe, keďţe si svedok CH. spomenul na miesto nálezu a označil ho aţ po 8 mesiacoch od svojej prvej výpovede, pričom mu mal toto miesto ukázať nebohý K. uţ dva týţdne po lúpeţi, pričom svedok CH.,

výpovede svedkyne P., bol s nebohým K. uţ predtým rozhádaný a

výpovede svedka CH. sa po skončení akcie svedok s ostatnými členmi skupiny nestretol. Výpoveď svedka CH. povaţuje obţalovaný za pomstu za to, ţe svedka obţalovaný v roku 1997 zbil a vyhnal od seba. Ďalej krajský súd nepreveril, či mohol svedok CH. počuť vo vysielačke oznámenie o skončení akcie, pričom obţalovaný toto povaţuje za sporné. Výpoveď obţalovaného Mgr. Ţ. spochybňuje pre jej vynútenie v prípravnom konaní. Výpoveď obţalovaného F. spochybňuje ako snahu vyhnúť sa trestnému stíhaniu za inú trestnú činnosť, pričom obţalovaný poukázal na to, ţe mu nebola umoţnená konfrontácia, nebolo mu umoţnené sa k jeho výpovedi vyjadriť a vyvrátiť ju, nakoľko s ňou nebol oboznámený. Ďalej poukazuje na to, ţe vyšetrovací pokus nepreukázal jeho účasť na trestnom čine.

výpovede svedka CH. sa mali páchatelia pri lúpeţi dorozumievať pomocou mobilných telefónov, pričom neboli zabezpečené výpisy hovorov obţalovaných na tento deň. Nepreukázalo sa, ţe by on viedol pri lúpeţi motorové vozidlo 6 To 15/2004 6 Mercedes 124 cupe, keďţe bolo zaistené po lúpeţi, no nenašli sa v ňom ţiadne daktyloskopické, biologické ani iné stopy, ktoré by tomu nasvedčovali. Nepreukázalo sa ani, ţe toto vozidlo bolo pouţité pri lúpeţi, lebo prepadnutí svedkovia tvrdia vo svojich výpovediach, ţe Mercedes, ktorý ich obiehal a neskôr unikol s páchateľ- mi, bol tmavej farby, pričom pri blokovaní malo dôjsť ku kolízii a vozidlo zn. Golf narazilo do zadnej pravej časti Mercedesu v oblasti dverí, pričom poškodenie nájde- ného Mercedesu v uvedenej časti nebolo preukázané. Ďalej obţalovaný K. poukázal na rozporné výpovede svedka CH. v prípravnom konaní týkajúce sa otvárania kufríka čiernej farby, kde raz tvrdí, ţe kufrík bol odnesený od svedka, potom, ţe ho sám svedok zničil na pokyn obţalovaného, odporuje si aj v časoch a osobách, ktoré mali byť prítomné, pričom krajský súd vo svojom rozsudku, pri hodnotení dôkazov, si zamieňa tento kufrík za kufrík z L. M. Obţalovaný K. namietal aj to, ţe výsluch svedka D., bol v prípravnom konaní vykonaný bez prítomnosti obhajcov, tak isto rekognícia

fotografií, pričom tento svedok sa vyjadril, ţe

  1. novembra 1997 kontroloval pri P. v chatovej oblasti nejakú osobu, ktorá mu predloţila cestovný pas, z ktorého si zapamätal len to, ţe bol vydaný v M. a
  2. marca 1999 vykonal rekogníciu osoby

fotoalbumu a opoznal v ňom nebohého K., ako osobu, ktorú kontroloval, zároveň obţalovaný ţiadal identikit, ktorý svedok robil

  1. novembra 1997, pričom súd ho nezabezpečil. Svedok vo svojej výpovedi dňa
  2. júna 2002 okrem iného znova uviedol, ţe kontroloval v chatovej oblasti pri P. nejaké osoby, medzi nimi aj muţa s výškou 170 cm, krátke čierne vlasy, vek asi 25 – 35 rokov a zapamätal si, ţe mal cestovný pas vydaný v M. Ďalej mu bol pred súdom predloţený fotoalbum, kde na fotografii č. 2 označil muţa, ktorého kontroloval v deň lúpeţe,

legendy k fotografii bol označeným muţom J. M., čo predsedníčka senátu aj nadiktovala hlasne do zápisnice a tak to bolo aj zaznamenané. Neskôr po pojednávaní mala predsedníčka senátu urobiť zásah do zápisnice, kde meno J. M. mala zameniť za meno R. K., nakoľko by nekorešpondovala rekognícia a výpoveď v prípravnom konaní. Svedok ďalej uviedol, ţe osoba, ktorá bola na identikite sa nepodobala ani na jednu z osôb vo fotoalbume a identikit vôbec nebol podobný osobe, ktorú videl a neskôr ju opoznal po dvoch radoch vo fotoalbume pri rekognícii ako R. K. Vo vzťahu k lúpeţnému prepadnutiu v P. B. dňa

  1. januára 1999 (bod 3 rozsudku), obţaloba a rozsudok sú zaloţené na osobe J. CH. Svedok v prípravnom 6 To 15/2004 7 konaní vypovedal
  2. júna 1999 bez prítomnosti obhajcov obţalovaných. Obţalovaný K. poukázal na to, ţe vo svojich výpovediach tvrdil, ţe sa mal nachádzať v deň tohto trestného činu doma, v mieste trvalého bydliska, nakoľko manţelka a dcéra boli hospitalizované po autonehode v nemocnici a on musel zabezpečovať, okrem iných náleţitostí, aj dennú stravu pre ne. Ďalej napáda výpoveď svedka pred súdom dňa
  3. novembra 2001 prostredníctvom videoprojekcie, kde malo prísť k závaţným zmenám jeho výpovede oproti prípravnému konaniu. Zároveň sa má výpoveď svedka zaznamenaná videoprojekciou výrazne líšiť od zápisnice urobenej pri tomto výsluchu. Namieta aj výpoveď svedka v časti, kde hovorí o prítomnosti obţalovaného na mieste činu, ktorý sám na hlavnom pojednávaní dňa
  4. novembra 2001 vypovedal, ţe bol oklamaný a donútený takto vypovedať voči obţalovaným políciou. Svedok J. CH. sa na pojednávaní vyjadril, ţe v deň lúpeţe
  5. januára 1999 nevidel obţalovaných na mieste činu, jednal len s Ukrajincami, ich videl pri sebe a nevedel určiť, komu patril hlas vo vysielačke. Táto časť jeho výpovede má byť v zápisnici zapísaná úplne inak, aby bola v súlade s výpoveďou z prípravného konania. Obţalovaný namieta zápisnicu z pojednávania, pretoţe na pojednávaní svedok mal vypovedať v rozpore s obţalobou a prípravným konaním. Obţalovaný odmieta, ţe dňa
  6. decembra 1998 sa malo uskutočniť stretnutie pri hoteli M. v P. B. a následne aj akcia, ktorá údajne nevyšla z toho dôvodu, ţe sa obţalovanému ako vodičovi prepadového vozidla Audi A4 postavila do cesty prekáţka v podobe chodcov a z tohto dôvodu sa akcia nekonala, pretoţe toho dňa bola nedeľa a v tieto dni nepracujú ţiadne inštitúcie, čo obţalovaný namietal. Ţiadal súd, aby zabezpečil vyjadrenie z banky, či mohla byť v ten deň preváţaná hotovosť, čo súd neakceptoval. Obţalovaný vysvetľuje rozpor medzi jeho výpoveďou a výpoveďou obţalovaného Mgr. Ţ. v tom, ţe obţalovaný tvrdil, ţe sa s obţalovaným Mgr. Ţ. stretol v M. dňa
  7. januára 1999 okolo 20.00 hod., kde sa zo správ mal dozvedieť o lúpeţi v P. B., pričom obţalovaný Mgr. Ţ. tvrdil, ţe sa s obţalovaným stretol okolo
  8. aţ
  9. hod. a vtedy sa mali rozprávať o lúpeţi, tým, ţe rozpor sa dá vysvetliť tak, ţe bolo zimné obdobie, v tej dobe bola uţ tma od 16.00 hod. a tak obaja obţalovaní mohli inak vnímať tento čas. Obţalovaný K. k pachovej stope uviedol, ţe motorové vozidlo Audi 100 combi viedol naposledy a sedel na mieste vodiča svedok J. CH., ako to tvrdí vo svojich výpovediach, teda ak tam bola odobratá pachová stopa, patrila by v prvom rade jemu a nie obţalovanému Ing. I., pričom nebola odobratá pachová stopa aj J. CH., keď sa doznával k vedeniu tohto motorového vozidla, čo by vlastne v prípade 6 To 15/2004 8 zhody potvrdilo jeho výpoveď, ţe všetko prebiehalo tak, ako uvádza a neboli by pochybnosti o jeho výpovedi, ţe bol ovplyvnený a donútený vypovedať tak, ako vypovedal. Ďalej obţalovaný poukázal na to, ţe vo výpovedi svedka zo dňa
  10. júna 1999, sa uvádza, ţe vozidlo Audi 100 bolo dovezené do P. B. dňa
  11. januára 1999 Ukrajincom od neho priamo z domu a následne po odstavení svojho auta na sídlisku si do Audi 100 combi na miesto vodiča sadol on sám, tak, ţe z toho vyplýva, ţe obţalovaný Ing. I. sa do neho dostať nemohol a ani zanechať v ňom pachovú stopu, keď tam sedeli a pouţívali vozidlo

výpovede dvaja iní ľudia a to Ukrajinec, ktorý tam auto priviezol od svedka J. CH. z domu a následne on sám. Vo vozidle po lúpeţi boli nájdené a zaistené rôzne daktyloskopické, biologické stopy, ktoré boli vhodné na porovnanie a identifikáciu a boli nájdené na sedadlách vodičov, neboli však stotoţnené s nikým z obvinených, dokonca ani so svedkom, čo by mohlo potvrdiť, ţe všetko bolo tak, ako uvádzal. Ďalej svedok J. CH. spomína vo svojej výpovedi zo dňa

  1. novembra 2001, ţe s autami pouţitými pri prepade prišiel do styku uţ asi ¾ roka pred tým. Na BMW opravoval zámky, ako aj na Audi 100 combi. Audi A4 videl uţ asi rok pred prepadom a nerobil na ňom ţiadne úpravy. K tomu obţalovaný uvádza, ţe BMW nebolo nikde stotoţnené a ani nebola dokázaná jeho prítomnosť pri lúpeţi, Audi 100 combi bolo odcudzené v Bratislave dňa
  2. decembra 1998, teda tri týţdne pred lúpeţou, takţe nemohol s ním prísť do styku uţ ¾ roka predtým. Taktieţ Audi A4 bolo odcudzené v P. v noci z
  3. augusta 1998 na
  4. augusta 1998, teda nemohol s ním prísť do styku uţ rok pred tým, keď bolo odcudzené päť mesiacov pred lúpeţou. Svedok tieţ v prípravnom konaní dňa
  5. júna 1999 hovoril, ţe na Audi A4 menil zámky a číslo karosérie, pred súdom sa však vyjadril, ţe nerobil na ňom ţiadne úpravy. Obţalovaný poukázal na to, ţe svedok vo výpovediach uvádza, ţe pri lúpeţi boli po traja občania ukrajin- skej národnosti v kaţdom aute, ktorí mali prepadnúť osádky áut polície a poštového. Prepadnutí svedkovia však uvádzajú, ţe páchatelia, čo ich prepadli, rozprávali čistou slovenčinou. V prípravnom konaní boli zabezpečené výpisy telefonických hovorov, z ktorých vyplýva, ţe obţalovaní v inkriminovanom období, ani pred tým, ani potom, neboli v telefonickom spojení. Svedok J. CH. vo výpovedi uvádza, ţe obţalovaný P. sa mal v dňoch
  6. decembra 1998 a
  7. januára 1999 zúčastniť lúpeţe v P. B. na svojom aute BMW striebornej farby, toto však bolo uţ asi mesiac havarované a opravované, o čom boli doloţené aj doklady z polície a Slovenskej poisťovne. Tieţ obţalovaný J. D. sa mal zúčastniť

svedka lúpeţe na svojom aute Fiat Croma, 6 To 15/2004 9 bledomodrej metalízy, toto vozidlo však bolo tieţ v dobe lúpeţe havarované. Ďalej obţalovaný uvádza, ţe svedkyňa B. v prípravnom konaní, tak aj pred súdom uviedla, ţe banka pouţívala na mince menšie biele plátenné vrecká s trikolórou, alebo bez nej, pričom v byte manţelky M. K., boli nájdené len jutové vrecká hnedej farby, čo vyplýva zo zápisnice o domovej prehliadke, ako aj z výpovede B. K. v prípravnom konaní, a rovnako aj v konaní pred súdom, pričom súd toto nevzal do úvahy a odmietol pribrať znalca na porovnanie jutového vrecka a plátenného vrecka pouţívaného bankou. Čo sa týka lúpeţného prepadnutia v P. dňa

  1. apríla 1998 (bod 4 rozsudku), celá obţaloba a rozsudok sú zaloţené na výpovedi utajeného svedka č.
  2. Uţ pri výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní boli porušené práva obţalovaných na obhajobu, keďţe tento svedok mal vypovedať v dobe, keď obţalovaní boli vo väzbe a teda kaţdý z nich mal obhajcu, a preto mali byť upovedomení o výsluchu. Obţalovaný poukázal na to, ţe uznesením ČVS: KUV- 51/10-99 bolo
  3. novembra 1999 obţalovaným K. a D. vznesené obvinene z trestného činu lúpeţe v P., pričom výpoveď utajeného svedka č. 1 v prípravnom konaní zo dňa
  4. novembra 1999, kde tento vypovedal bez prítomnosti obhajcov obţalovaných, je doslovným opisom tohto uznesenia. Utajený svedok č. 1 sa vyjadril v konaní pred súdom, ţe v prípravnom konaní bol vypočutý asi 4 – 5 krát, pričom tieto výsluchy v spise nie sú. Obţalovaný preto spochybňuje výpoveď utajeného svedka č. 1, ako aj listinné dôkazy a to knihy ubytovaných hostí, ktoré slúţia ako dôkaz prítomnosti obţalovaného na lúpeţi v P..

obţalovaného krajský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa vlastníctva motorových vozidiel v rokoch 1998 – 1999 obţalovaným P., kde v prípravnom konaní dňa

  1. septembra 2000 uviedol obţalovaný P., ţe v rokoch 1998 – 1999 vlastnil BMW. Obţalovaný ďalej uviedol, ţe svedok č. 1 sa v prípravnom konaní vyjadril, ţe peniaze a kufrík mali byť v nejakej garáţi schované deň - dva po lúpeţi, pričom nevie ako boli peniaze rozdelené. Nelogickosť vidí v tom, ţe ak bol svedok č. 1 členom skupiny, mal po lúpeţi dostať peniaze k čomu sa však nedoznal, ani sa k tomu bliţšie nevyjadril. Súd nebral do úvahy, ţe v inkriminovaných dňoch neboli medzi obţalovanými ţiadne telefonické kontakty. Utajený svedok č. 1 neodpovedal na to, či videl zbrane, roláky, kukly u členov na akcii, o týchto veciach vie len z rozprávania a svojho pozorovania, pričom, kto mu o tom rozprával sa nevyjadril. Svedok ďalej odmietol odpovedať na otázky, ktoré by bliţšie mohli objasniť skutok a vzťah jednotlivých obţalovaných ku skutku. Obţalovaný K. ďalej v odvolaní tvrdí, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil 6 To 15/2004 10 dôkazy, nepostupoval v zmysle Trestného poriadku, rozsudok postavil na neoveriteľnej výpovedi jediného svedka, celé konanie pred súdom viedla predsed- níčka senátu, ktorá bola zaujatá voči nemu, a preto navrhol, aby odvolací súd napad- nutý rozsudok zrušil a jeho v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby. Obţalovaný Mgr. M. Ţ. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného podania, v ktorom spochybnil výpovede svedka P. CH. z dôvodu, ţe svedok vo svojej výpovedi pred súdom dňa
  2. mája 2001 uviedol, ţe so skupinou sa podieľal len na plánovaní akcie uvedenej v bode 1 rozsudku a po jej skončení sa uţ so skupinou nestýkal. Napriek tomu tvrdil v ďalších výpovediach, ţe má presné informácie o udalostiach, ktoré nasledovali po uvedenom skutku, a to s poukazom na okolnosti, za akých mal skutok prebiehať. V tejto súvislosti poukázal najmä na rozpory vo výpovedi svedka o účasti obţalovaných na tomto skutku, miestach a časoch schôdzok, pouţitých zbraniach a prostriedkoch, pričom jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďami poškodených, pokiaľ opisuje priebeh spáchania trestného činu, objekt napadnutia a prostriedky pouţité na jeho spáchanie. Poukázal tieţ na výpovede svedkov Ing. A. M., J. B. a V. D., pokiaľ uvádzajú, ţe išli na modrom osobnom motorovom vozidle, pričom svedok uviedol, ţe videl ako bolo prepadnuté biele vozidlo, z čoho je zrejmé, ţe svedecká výpoveď poškodených korešponduje so skutočnosťou na mieste činu. Ďalej obţalovaný Ţ. uviedol, ţe výpoveď Z. P., ktorá bola priateľkou P. CH. má potvrdzovať jeho tvrdenie, ţe po ich odchode z chaty rodičov, sa obţalovaný s P. CH. nestretol, čo je v rozpore s tvrdením svedka P. CH., ţe aţ do jesene 1997 spolu niečo organizovali. Svedok P. CH. mal teda vypovedať o skutočnostiach, ktoré nemohol nadobudnúť vlastnými zmyslami, ale o týchto bol informovaný dodatočne. Svedok P. CH. vypovedal v prípravnom konaní a v konaní pred súdom viackrát, pričom jeho výpovede obsahovali neustále nové informácie a tieto boli v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré ale nebolo moţné odstrániť v dokazovaní, nakoľko súd nepripúšťal moţnosť, aby svedok vysvetlil pôvod svojich tvrdení a to ani konfrontáciou s obţalovanými. Obţalovaný ďalej poukázal na pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nesú v sebe psychický nátlak a nedodrţiavanie zásad trestného stíhania, a to tak, ţe mu svedok J. I. pracovník kriminálnej polície, neustále opakoval, ţe ak nebude spolupracovať, manţelka pôjde do vyšetrovacej väzby a deti do detského domova. Na potvrdenie jeho sľubu sa mal obţalovaný stretnúť s prokurátorom Krajskej 6 To 15/2004 11 prokuratúry v Ţiline, kde mu malo byť potvrdené, ţe ak bude obţalovaný usvedčovať obţalovaného K., bude do úvahy braná istá kolegiálnosť, nakoľko obţalovaný bol policajtom v činnej sluţbe a tak s tým súhlasil. Aţ v priebehu vyšetrovacej väzby sa mal dozvedieť, ţe prokurátorom bol policajt L. zo Ţ., kde tento sa dňa
  3. marca 1999 len vydával za prokurátora. Menovaný policajt obţalovaného navštívil vo vyšetrovacej väzbe tesne pred výsluchom utajeného svedka a upozornil ho, aby jeho výpoveď potvrdil, ţe si tým pomôţe. Obţalovaný ďalej vo svojom odvolaní uvádza, ţe bol policajtom I. neustále nabádaný na rôzne doplnenia svojej výpovede, v dôsledku čoho táto postupne strácala akúkoľvek dôveryhodnosť. Rozsudok krajského súdu neobsahuje všetko, čo bolo na hlavnom pojednávaní prednesené a to najmä skutočnosti svedčiace v jeho v prospech. Zápisnice z hlav- ného pojednávania neobsahujú otázky obţalovaných a svedkov, nie je teda zrejmé a jasné, na aké otázky odpovedali, čo sa prejavilo na rozporuplnom spracovaní rozsudku, ktorý obsahuje len tie časti výpovedí, ktoré sa senátu hodili a neodstraňujú rozporuplné a nelogické vysvetlenia svedka. Počas pojednávania nebol obţalovaný oboznámený s výpoveďou spoluobvineného K., čím mu bolo odopreté právo na obhajobu, nakoľko nemohol reagovať na túto výpoveď. Zároveň pri výsluchu utajených svedkov, ktoré boli vykonané videoprojekciou bol porušený zákon, keď v prítomnosti svedkov bol prítomný sudca krajského súdu, ktorý nebol členom senátu, ktorý aj napriek tomu zasahoval do výsluchu svedka, keď minimálne v jednom prípade otázkou zasiahol do priebehu výsluchu a znemoţnil tak priebeh konfrontácie. Ďalej obţalovaný poukázal na tú časť výpovede svedka J. CH., kde uviedol, ţe tvrdenia, ktoré vyplývajú zo zápisníc o jeho výsluchu v prípravnom konaní, urobil pod nátlakom polície, keď informácie o skutku mu uviedli policajti a on to len podpísal, čo by malo byť uvedené na videozázname z výsluchu svedka J. CH. Obţalovaný v tejto súvislosti uviedol, ţe so skupinou, ktorá je obţalovaná, sa zoznámil pri výkone svojho povolania na Prezídiu Policajného zboru v Bratislave, keď získaval poznatky o trestnej činnosti a to aj utajených svedkov J. a P. CH. Svedčia o tom listinné dôkazy, sluţobné záznamy, ktoré odovzdával nadriadeným.

obţalovaného musia tvrdenia korunného svedka byť v súlade s inými dôkazmi, ktoré boli, alebo mali byť vo veci vykonané. Keďţe nie je pravdou, ţe sa dopustil akejkoľvek trestnej činnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v celom rozsahu ho oslobodil spod obţaloby. 6 To 15/2004 12 Obţalovaný K. Ţ. odôvodnil svoje odvolanie v písomnom podaní, v ktorom poukázal na obsah rozsudku v bode 1, 3, 4 krajského súdu,

ktorého mal pouţiť násilie a bezprostrednú hrozbu násilia so zbraňou, čo odmieta, lebo v uvedenej dobe sa mal nachádzať na úplne inom mieste, o čom má listinné dôkazy a preukazujú to aj svedecké výpovede. Okrem obţalovaných K. a Mgr. Ţ. nikoho zo spoluobţalovaných nepozná a ani oni nepoznajú jeho. Zároveň uviedol, ţe po prečítaní obţaloby, predsedníčka senátu prvostupňového súdu sa vyjadrila, ţe obţalovaní sú vinní, napriek tomu, ţe pojednávanie sa ešte ani nezačalo. Na základe tohto vyjadrenia sa vzdal účasti na hlavnom pojednávaní z dôvodu zaujatosti predsedníčky senátu. Ďalej uviedol, ţe obţaloba a rozsudok sú zaloţené len na výpovedi utajeného svedka, ktorý s ním nebol nikdy konfrontovaný, čo je v rozpore s obsahom odôvodnenia rozsudku (str. 79 a 80). Po zmene senátu poţiadal krajský súd o moţnosť nazrieť do spisu, čo mu nebolo umoţnené, a tak nemohol naštudovať spis, aby sa mohol vyjadriť k obţalobe, ktorá bola zaloţená na krivom obvinení utajeným svedkom, bez iného dôkazu proti jeho osobe. Obţalovaný ďalej namietal postup krajského súdu, lebo predsedníčka senátu neprotokolovala skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech, neumoţnila mu účasť na záverečných rečiach a ani mu nebolo udelené právo posledného slova. Poprel, ţe by sa dopustil skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, lebo sa ich v uvedenom čase nemohol zúčastniť. Odmietol tvrdenie, ţe by sledoval S. v L. M.. Prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej uviedol, ţe krajský súd sa pri hodnotení dôkaznej situácie v jeho prípade neriadil zásadami uvedenými v § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por., a svoje rozhodnutie neoprel o ustanovenie § 220 ods. 2 Tr. por., keď nepostupoval tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, neobjasňoval okolnosti svedčiace v jeho prospech a vykonané dôkazy vyhodnotil iba symbolicky. Rozhodnutie je zaloţené iba na výpovediach chránených svedkov, pričom tieto výpovede sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, lebo výpovede chránených svedkov neboli konfrontované s ich vlastnými výpoveďami z prípravného konania. Krajský súd prehliadol, ţe svedok J. CH. vo výpovedi zo dňa

  1. marca 1999 uvádza, ţe obţalovaného Ţ. nepozná. Výpoveď svedka ohľadnom svojej osoby povaţuje za nepravdivú. Z výpovedí povaţuje za preukázané iba to, ţe lúpeţné prepadnutia spáchali osoby vystupujúce pod menami P. a J. CH. a nimi najatí cudzinci. Títo svedkovia neboli podrobení psychofyziologickému vyšetreniu, pričom on je ochotný sa podrobiť takémuto vyšetreniu, a to aj vzhľadom na závery 6 To 15/2004 13 znaleckých posudkov, v ktorých sa konštatuje, ţe je pravdovravný. Krajský súd sa snaţil odstrániť niektoré nezmyselné tvrdenia svedkov tým, ţe časti skutkových dejov oproti obţalobe vypustil. V ďalšej časti tohto odôvodnenia odvolania odmieta záver krajského súdu o jeho účasti na trestnej činnosti a to preto, ţe v skutku zo dňa
  2. novembra 1997 súd povaţoval počas celého konania za najdôleţitejší dôkaz výpoveď svedka D., ktorý pri rekognícii opoznal ako osobu, ktorá mala sledovať banku aj obvineného Ţ. Krajský súd na tejto výpovedi staval počas dlhých mesiacov dôvody ďalšieho trvania väzby u neho, pričom prehliadal okolnosť, ţe osoba popisovaná vo výpovedi svedka D. zo dňa
  3. marca 1999, je úplne inou osobou, lebo malo ísť o 28 ročného mladého muţa. Ţiadna z fotografií z rekognície nenasvedčuje výpovedi svedka, osoby č. 3 a č. 6 sú vzdialené jeho výpovedi z prípravného konania. Ďalším konaním sa malo vyvrátiť to, ţe on - obţalovaný Ţ. mal zo zeleného vozidla BMW sledovať S. v období od
  4. do
  5. novembra 1997, keďţe v záverečnej fáze konania svedok potvrdil, ţe zelené vozidlo BMW, o ktorom hovoril vo svojej výpovedi, je to isté vozidlo, ktoré videl na mieste činu po prepade. Svedok mu teda pripísal taký skutok, ktorý vôbec nemohol spáchať, nakoľko zelené BMW odcudzil obţalovaný H. iba niekoľko hodín pred prepadom. Zároveň ţiaden svedok, ktorý bol priamym účastníkom skutku, ako posádka prepadnutého motorového vozidla, nevidel také vozidlo, na akom sa údajne mal on - obţalovaný Ţ., na mieste činu pohybovať. Nebolo preukázané, ţe by mal vysielačku, ktorou mal dávať pokyny, pričom nebol preukázaný ani ţiadny iný zdroj, z ktorého by takáto vysielačka mala pochádzať. Nebola ani preukázaná jeho prítomnosť pri čine. Ohľadom skutku z
  6. apríla 1998 poskytla obhajoba prehlásenie svedka R., ktorý bol s obţalovaným Ţ. uvedeného dňa na ohliadke nehnuteľností v K. doline pri Bratislave, o čom bol vystavený cestovný príkaz a vyúčtovanie jazdy v zázname o prevádzke vozidla, pričom správnosť údajov môţe dosvedčiť svedok M. B.. Súd pochybil, keď v rozsudku (č.l. 79) konštatuje, ţe ide o B. B., odkiaľ nie je ďaleko k miestu činu do P., pričom nedostatočne venoval pozornosť okolnosti, ţe na výkaze z uvedeného dňa sa spomína B.-B., čo je ulica v B., kde je sídlo firmy B. (P. B., kde je K. dolina). Ďalej poukázal na to, ţe v skutku z
  7. januára 1999 súd neprihliadol na notárske prehlásenia svedkov R. a M. K., z ktorých je zrejmé, ţe sa nemohol na mieste činu nachádzať. Z lekárskych potvrdení je ďalej zrejmé, ţe mal poranenú ruku, chodieval sústavne na lekárske ošetrenia, posledný záznam je zo dňa
  8. januára 1999, čo vylučuje, ţe je páchateľom skutku. Zároveň tvrdil, ţe závery súdu 6 To 15/2004 14 sú v rozpore s objektívne vykonanými dôkazmi z oblasti kriminalistického skúmania stôp, keďţe ţiadne jeho daktyloskopické stopy a predovšetkým odorologické stopy na mieste činu neboli zaistené. Zároveň aj obhajca obţalovaného Ţ. v týchto dôvodoch odvolania namietal postup krajského súdu, lebo mu neumoţnil, aj napriek jeho písomnej ţiadosti, nazretie do spisu. Z uvedených dôvodov obţalovaný aj jeho obhajca navrhli, vzhľadom na to, ţe napadnutý rozsudok povaţujú za nesprávny a nezákonný vo všetkých výrokoch, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného Ţ. vo všetkých bodoch obţaloby v celom rozsahu spod obţaloby oslobodil. Obţalovaný J. F. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného podania tým, ţe od roku 1996 bol tajným spolupracovníkom SIS a pomáhal štátnym orgánom odhaľovať trestnú činnosť v zmysle zákona o SIS. Dodrţiaval pritom príslušné nariadenia. Aby mohol získavať informácie o osobách, musel sa pohybovať v prostredí kriminálne závadových osôb. Z tohto dôvodu mal byť v kontakte s obţalovaným M. K. a niektorými ďalšími osobami z jeho okolia. V tejto súvislosti uviedol, ţe aţ do spáchania skutku sa nedozvedel, čo presne, kedy a s kým mieni obţalovaný K. vykonať. Pochopil, ţe obţalovaný K. chce získať nejaké peniaze, no nevedel akým spôsobom, a preto nemohol príslušníka SIS informovať dopredu o podrobnostiach, pričom hneď, ako sa dozvedel, ţe lúpeţné prepadnutie vykonal obţalovaný K. s ďalšími osobami, mal o tom bezodkladne podať správu príslušníkovi SIS. Toto má preukázať výpoveď JUDr. M. I., ako aj správy, ktoré podal, pričom poukázal na správu, v ktorej vopred informoval o ďalšej pripravovanej lúpeţi. Keďţe bol poučený o dodrţiavaní zásad mlčanlivosti, vo svojich prvotných výpovediach ako obvinený, neuvádzal skutočnosti o jeho vzťahu k SIS. Predpokladal však, ţe po výpovediach ostatných obvinených, prípadne ďalších svedkov sa preukáţe, ţe v jeho prípade ide o omyl, a bez toho, aby sa prezradil, bude voči nemu trestné stíhanie zastavené a nebude sa tak vystavovať nebezpečenstvu odplaty zo strany podsvetia. O zbavenie mlčanlivosti poţiadal riaditeľa SIS aţ potom, keď sa dozvedel, ţe nikto z obvinených nevypovedá a svedok P. CH. tvrdil, ţe aj on bol pri páchaní skutku. Ďalej poukázal na to, ţe výpovede svedkov F. B. a Ing. J. S., ktorí vo svojich výpovediach potvrdzujú, ţe sa nachádzal s nimi v deň spáchania lúpeţného prepadnutia na inom mieste. Krajský súd však ich výpovede vyhodnotil ako účelové v snahe pomôcť mu, s čím nesúhlasí, lebo oboch svedkov povaţuje, 6 To 15/2004 15 na rozdiel od svedka P. CH., za slušných a bezúhonných občanov. Svedok CH. tvrdil, ţe on sa mal nachádzať na mieste pri L. M. v deň lúpeţe, kde mal zabezpečovať odvoz časti páchateľov z miesta činu, nevedel však uviesť, koho mal odviezť a kam. V ďalšom dokazovaní sa tieto tvrdenia nepreukázali, lebo jeho, ani jeho vozidlo nevidela ani posádka prepadnutého vozidla a ani ţiaden iný svedok. Obţalovaný Ing. Ţ. potvrdil, ţe on - obţalovaný F. u neho na chate nikdy nebol, zároveň viacerých obvinených vôbec nepozná. V týchto súvislostiach poukázal na to, ţe zo spáchania trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného ho neusvedčuje ţiaden priamy ani nepriamy dôkaz, okrem tvrdenia svedka CH. Tvrdenia tohto svedka, ale nie sú ničím podloţené, sú nepresné, neúplné, meniace sa a plné nejasností, pričom naopak jeho výpoveď je potvrdená svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, ktoré krajský súd nebral do úvahy, navyše keď on mal sám pomáhať štátnym orgánom odhaľovať trestnú činnosť a ako jediný z obţalovaných označil páchateľov lúpeţe. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby. Obţalovaný Ing. M. I. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomných podaní tým, ţe výsluch jeho osoby bol vykonaný v prípravnom konaní po viac ako piatich mesiacoch odo dňa, kedy sa mala uskutočniť lúpeţ v P. B., pričom nie je moţné, aby si pamätal, kde bol v deň lúpeţe, navyše keď mu nebolo umoţnené nahliadnuť do svojich poznámok, ani do firemnej dokumentácie. Pri výsluchu nebol prítomný ustanovený obhajca. Zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola napísaná pod nátlakom vyšetrovateľa, a preto ju on upresňoval na základe dokladov nájdených obhajcom v jeho účtovníctve. Odmieta výpoveď svedka J. C., pričom si nevie vysvetliť, prečo svedok vypovedal tak, ako vypovedal. Poukázal na to, ţe svedok mal o ňom informácie iba z počutia od nekonkretizovaného Ukrajinca. Výpoveď svedka je nehodnoverná, pretoţe viackrát menil náplň činnosti, ktorú mal on ako obţalovaný vykonávať, v dôsledku čoho by sa mal naraz nachádzať na viacerých miestach súčasne, pričom tieto miesta boli značne vzdialené. Obţalovaný I. vo svojom odvolaní ďalej spochybnil vykonanie dôkazu prostredníctvom skúmania pachových stôp, pretoţe vzorky pachových stôp boli u neho odobrané aţ o dvadsaťdva mesiacov po spáchaní ţalovaného skutku, pričom pachové stopy zaistené na mieste činu, boli zaslané do Bratislavy a vzorky jemu odobraných pachových stôp boli zaslané do B. B.. Poukázal aj na to, ţe 6 To 15/2004 16 pachová stopa bola odobraná zo sedadla prepadového vozidla, kde, ako uviedol svedok J. CH., vţdy sedával tento svedok. Krajský súd nebral do úvahy listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktorí dokazujú, ţe obţalovaný bol dňa
  9. januára 1999, t.j. v deň lúpeţe, od 8.30 hod. v Bratislave a bol teda viac ako 165 km od miesta činu, čo by mali preukazovať hovory so svedkom J. a doklad z registračných pokladní v Bratislave. Krajský súd neprihliadol ani na skutočnosť, ktorú uvádza prokuratúra, ţe v prípade lúpeţe v P. B. nebola preukázaná vedomosť o výške preváţanej finančnej čiastky, a preto prokuratúra kvalifikovala trestný čin

§ 234Tr.

zák.

odseku 2 a nie

odseku 3, ako to napokon súd prekvalifikoval. Obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhodnutie o vine zaloţil na nesprávne vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočnostiach, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojednávania opakovane poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním obţalovaných a podobne. Krajský súd sa ani nevyporiadal s obhajobou obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy, a preto rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Krajský súd význam a vypovedaciu hodnotu svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti obţalovaným, pričom poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami. Obhajca obţalovaného ďalej napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede svedka CH. v trestnom konaní a taktieţ jeho spôsobilosť vypovedať na hlavnom pojednávaní. Výsluch svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný v rozpore s § 202 ods. 1 Tr. por., pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti obhajcov obţalovaných. Tento výsluch sa pritom uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde sa vo výroku rozsudku tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma, ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal 6 To 15/2004 17 komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí, ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I. Krajský súd nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári 1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N. a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca obţalovaného napáda hodnovernosť a pravdivosť výpovede utajeného svedka č.

  1. Povaţuje ju za rozporuplnú a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil, z akých súvislostí si jednotlivé závery vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli, čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Za rozporné povaţuje aj tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu. So zreteľom na nevyvrátené tvrdenia obţalovaného, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil a napadnutý rozsudok je zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, pričom súd niektoré precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného I. v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby. Obţalovaný J. D. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného podania v ktorom uviedol, ţe sa necíti byť vinným zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Celé obvinenie povaţuje za vykonštruované a v priebehu prípravného konania a súdneho konania nepreukázané, čo má potvr- dzovať fakt, ţe na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátorky, či videl svedok J. CH. obţalovaného D. dňa
  2. januára 1999 v P. B. odpovedal, ţe tohto nevidel, iba podpísal to, čo mu policajti dali podpísať. To by malo byť zaznamenané na videozázname výsluchu svedka J. C., čo predsedníčka senátu nezaznamenala do zápisnice a týmto vyjadrením svedka v prospech obţalovaného sa krajský súd nezaoberal. Obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny 6 To 15/2004 18 v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhodnutie o vine zaloţil na nesprávne vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočnostiach, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojednávania opakovane poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním obţalovaných a podobne. Krajský súd sa nevysporiadal s obhajobou obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy a tak rozhodol na základe neúplného zistenia skutkového stavu. Význam a vypovedaciu hodnotu svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 súd precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti obţalovaným. Obhajca poukázal aj na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami a napadol ich hodnovernosť a pravdivosť v trestnom konaní a spôsobilosť vypovedať svedka CH. na hlavnom pojednávaní. Výsluch svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný v rozpore s § 202 ods. 1 Tr. por., pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti obhajcov obţalovaných, pričom sa výsluch uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde vo výroku rozsudku sa tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma, ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí, ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I.. Krajský súd nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári 1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N. a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede utajeného svedka č. 1, povaţuje ju za rozporuplnú 6 To 15/2004 19 a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil, z akých súvislostí si jednotlivé závery vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli, čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Rozporné povaţuje aj tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu. Obţalovaný tvrdí, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil, napadnutý rozsudok je zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, súd ich niektoré precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, je nezákonný, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby. Obţalovaný V. P. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom písomného podania tým, ţe v jeho prípade bolo porušené právo obţalovaného na obhajobu, nakoľko po vypovedaní plnomocenstva o zastupovaní JUDr. L., mu Okresný súd v Trenčíne ustanovil JUDr. D. O., pričom jej obhajobu nemal moţnosť vyuţívať do
  3. júla 2000, kedy mu bol ustanovený obhajca JUDr. M. K. Ďalej uviedol, ţe po jeho obvinení ho vo vyšetrovacej väzbe dňa
  4. augusta 1999 navštívili dvaja kriminalisti, ktorí ho pod psychickým nátlakom nútili, aby usvedčil spoluobvinených K. a Mgr. Ţ. Bola mu predostretá vykonštruovaná výpoveď, ktorú mal podpísať a tak usvedčiť menovaných, čím si mal zaručiť prepustenie z vyšetrovacej väzby a stal by sa vo veci svedkom. Ďalej namietal vykonanie rekognície ako neodkladný úkon, bez prítomnosti obhajcu a len z fotoalbumu a to aj napriek tomu, ţe bol vo vyšetrovacej väzbe, a teda bol dostupný orgánom činným v trestnom konaní na vykonanie tohto úkonu. Svedok ho opoznal formou rekognície

fotografií po dvoch rokoch, pričom pouţitá fotografia nie je portrétová fotografia, hoci ako sám svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, nikdy sa s obţalovaným nestretol ani pred ani po skutku a nepozná ho. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, ţe v prípravnom konaní bol ku skutku vypočutý asi štyri alebo päťkrát krát, no v spise sa nachádzajú z prípravného konania len dve jeho výpovede. Svedok ďalej vypovedal, ţe nevedel, čo bolo úlohou ostatných členov skupiny, no v ďalšom uţ popisuje jednotlivé úlohy, pričom súdu nevysvetlil, ako sa k týmto informáciám dostal a akými zmyslami ich vnímal. Fakty a skutočnosti prezentované na hlavnom pojednávaní sú prekrútené a neúplne zaznamenané v zápisniciach z hlavných pojednávaní a to v tendencii podporiť obţalobu a spochybniť obhajobu. Poukázal na výsluchy svedkýň B. B. 6 To 15/2004 20 a V. B., kde dodatočne predsedníčka senátu krajského súdu upravila zápisnicu z výsluchu s odôvodnením, ţe označenie Slovenská Pošta bolo zle zaznamenané a správne má byť „Českoslovenká pošta“, čo by potvrdilo nájdenie plátenného vreca u obţalovaného doma, pri domovej prehliadke dňa

  1. marca 1999 - a toto by malo byť totoţné s odcudzeným vrecom, čo ale odporuje skutočnosti, nakoľko odcudzené vrece malo nápis Slovenská Pošta. Konkrétne v zápisnici sa uvádza, ţe svedkyňa B. opoznáva vrece s nápisom Slovenská pošta s trikolórou a u obţalovaného bolo nájdené staré vrece s nápisom Československá pošta. V tejto súvislosti povaţuje za nelogické, aby si vrece pochádzajúce z trestnej činnosti bral domov. V ďalšej časti odvolania poprel, ţe by v roku 1998 aţ 1999 vlastnil osobné motorové vozidlo Peugeot 405, bielej farby. Uvedené vozidlo vlastnil v rokoch 1995 aţ 1996, čo dokazuje výpis z evidencie motorových vozidiel OR PZ M. Nie je pravdou, ţe si aţ dodatočne spomenul na fyzickú kontrolu hnuteľného majetku exekútorom v jeho firme v M. dňa
  2. januára
  3. Tento poznatok zistil vyšetrovateľ pri previerke výpovede obţalovaného, o čom je zápis v spise spolu s kópiou zápisu o vykonanej kontrole. Podotkol, ţe v spise chýba výpis volaní z jeho mobilného tele- fónu zo dňa
  4. januára 1999, z ktorého by bolo zrejmé, ţe bol v dopoludňajších hodinách v telefonickom kontakte s pracovníkom exekútorského úradu, ktorý ho poţiadal, aby sa zúčastnil fyzickej kontroly hnuteľného majetku v colnom sklade, pričom na základe tohto telefonátu zo svojej firmy odišiel, o čom svedčí aj doklad o vykonaní dennej uzávierky v registračnej pokladni. Krajský súd ignoroval skutoč- nosť, ţe osobné motorové vozidlo BMW, striebornej farby, jeho syna, bolo v čase skutku po dopravnej nehode značne poškodené a nepojazdné, o čom svedčí aj zápis z nehodového oddelenia DI v M., ako aj záznam o poistnej udalosti zo Slovenskej poisťovne. Ďalej poukázal na výpoveď svedka, ţe pokus o lúpeţ sa uskutočnil aj
  5. decembra 1998, pričom v uvedený deň bola nedeľa pred Vianocami a pošta ani finančné inštitúcie nepracovali. Namietal tieţ protizákonnosť vykonania výsluchov utajených svedkov prostredníctvom videoprojekcie a to preto, lebo boli vykonané v prítomnosti sudcu krajského súdu, ktorý nebol členom senátu a tento priamo zasahoval do výsluchu svedkov tým spôsobom, ţe na poloţenú otázku svedkovi reagoval otázkou predsedníčke senátu, či pripúšťa takúto otázku, aj keď po jej poloţení predsedníčka senátu túto nezamietla. Zároveň otázky, ktoré boli na hlavnom pojednávaní kladené svedkom a obţalovaným, nie sú zaznamenané v zápisniciach z hlavného pojednávania a tak nie je zrejmé, na aké otázky vypočú- 6 To 15/2004 21 vaní odpovedali. Namietal aj to, ţe nebol oboznámený s výpoveďami spoluobvi- nených, a preto nemohol na ne reagovať vo svojich výpovediach na hlavnom pojed- návaní, čím mu bolo upreté právo na obhajobu. Ďalej obţalovaný, prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu uviedol, ţe napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste povaţuje za nesprávny v podstate z dôvodov, ţe krajský súd svoje rozhod- nutie o vine zaloţil na nesprávne vyhodnotených dôkazoch a sčasti na skutočno- stiach, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Krajský súd nevzal do úvahy ţiadne z vytýkaných pochybení, na ktoré obţalovaní v priebehu hlavného pojedná- vania opakovane poukazovali a to najmä v súvislosti s výsluchom utajených svedkov, opoznaním obţalovaných a podobne. Krajský súd sa nevyporiadal s obhajobou obţalovaných a nevykonal všetky potrebné dôkazy a rozhodol na základe neúplného zistenia skutkového stavu. Krajský súd význam a vypovedaciu hodnotu svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 precenil. Samotná výpoveď svedka J. CH. a utajeného svedka č. 1 nemôţe byť jediným a usvedčujúcim dôkazom proti obţalovaným, pričom obhajca poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo preukázané dôvodné podozrenie z manipulácie s ich výpoveďami. V ďalšej časti odô- vodnenia odvolania obhajca napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede v trest- nom konaní a taktieţ spôsobilosť vypovedať svedka CH. na hlavnom pojednávaní. Výsluch svedka J. C. a utajeného svedka č. 1 krajským súdom povaţuje za vykonaný v rozpore s § 202 ods. 1 Tr. por., pretoţe svedkovia boli vypočúvaní mimo pojednávaciu miestnosť, bez prítomnosti niektorého člena senátu, bez prítomnosti obhajcov obţalovaných, pričom sa výsluch uskutočnil za prítomnosti sudcov, ktorí neboli členmi senátu ani náhradníkmi. Ako rozporné sa javí tvrdenie svedka CH., ale aj ostatné vykonané dôkazy a obsah výrokovej časti rozsudku v bode 3, kde vo výroku rozsudku tvrdí, ţe obţalovaný D. bol v P. B. s vozidlom značky Octavia Combi, lebo svedok J. CH. tvrdí, ţe obţalovaný D. tam bol s vozidlom Fiat Croma, ktoré bolo havarované a nepojazdné. Rozporné je aj tvrdenie súdu o tom, kto mal komu odovzdať odcudzené zbrane, prípadne peniaze, pretoţe na jednej strane tvrdí, ţe peniaze mal prevziať obţalovaný Ing. I. na parkovisku pred hotelom M., ale na druhej strane tvrdí, ţe pri garáţach na ulici L. boli zbrane odovzdané obţalovanému Mgr. Ţ. a obţalovanému P. a odcudzené vrecia obţalovanému Ing. I. Krajský súd nebral do úvahy písomné dôkazy, napr. vyjadrenie polície, ţe obţalovaný P. v januári 1999 nevlastnil vozidlo Peugeot 405, u obţalovaného Ing. I. sa nedostatočne vyporiadal s predloţenými dokladmi o čerpaní benzínu a výpoveďami svedkov B., N. 6 To 15/2004 22 a H.H. ktoré vyhodnotil, ako účelové a nedôveryhodné. V rozpore s vykonaným dokazovaním má byť aj konštatovanie v rozsudku, ţe sa prepadu mali zúčastniť aj rusky hovoriaci muţi, pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by niektorí z útočníkov hovorili po rusky. Obdobne obhajca napadol hodnovernosť a pravdivosť výpovede utajeného svedka č.
  6. Povaţuje ju za rozporuplnú a nepresvedčivú, lebo svedok nevysvetlil z akých súvislostí si jednotlivé závery vyvodil, pretoţe sám tvrdil, ţe sa jednotliví účastníci prepadu nachádzali na rôznych miestach mesta P., nemohol teda vidieť, či tam ním popisované osoby skutočne boli, čo robili alebo, kto sa na týchto miestach nachádzal. Za rozporné povaţuje aj tvrdenia utajeného svedka č. 1 ohľadne pouţitých vozidiel a dátumu prepadu. Obţalovaný tvrdí, ţe skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa nedopustil, napadnutý rozsudok je zaloţený na skutočnostiach, ktoré nevyplývajú z dokazovania, súd ich niektoré precenil, alebo dokonca nesprávne interpretoval, je nezákonný, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obţalovaného P. v celom rozsahu oslobodil spod obţaloby. Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol po zhodno- tení vykonaného dokazovania krajským súdom a po doplnení dokazovania Naj- vyšším súdom Slovenskej republiky, odvolania všetkých obţalovaných ako nedô- vodné,

§ 256Tr.

por. zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 254 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí zistil, ţe odvolania obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ., Ing. M. I., J. D. a V. P. neboli dôvodné, pričom odvolanie obţalovaného J. F. bolo dôvodné sčasti. (Vec obţalovanej E. Ţ. bola vylúčená na samostatné konanie). Pri plnení tejto revíznej povinnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe trestné skutky týkajúce sa vyššie uvedených obţalovaných - uvedené v rozsudku krajského súdu pod bodmi 1, 3 a 4 – boli ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodrţaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti pri ich vykonávaní, ako aj pri plnom rešpektovaní práva obţalovaných na obhajobu. 6 To 15/2004 23 Vykonané dôkazy a ďalšie dôkazné prostriedky boli krajským súdom vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. Krajský súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvod- nenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, resp. v otázke náhrady škody. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v týchto smeroch stotoţňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom krajského súdu a v podrobno- stiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, ţe toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok všetkých obţalovaných v rozsahu, v akom sú dôvody obţalo- vaných uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obţalovaných sú súhrnom ich obha- joby, ktorú prezentovali v celom doterajšom konaní. Z tohto dôvodu vo vzťahu k bodu 1 rozsudku treba iba pripomenúť hodnover- nú výpoveď chráneného svedka P. CH., ktorý bez akýchkoľvek pochybností usvedčil obţalovaných M. K., Mgr. M. Ţ., K. Ţ. a J. F., ako aj právoplatne odsúdených M. H. a D. M., zo spáchania tohto skutku. Tento svedok na základe vlastných poznatkov i na základe rozhovoru s obţalovaným M. K. veľmi podrobne vypovedal o troch cvičných akciách na jeseň 1997 na prepadnutie peňaţného transportu S. S., a. s., L. M., ako aj o vykonaní tohto prepadnutia dňa

  1. novembra
  2. Práve od obţalovaného K. sa dozvedel, ţe deň pred akciou navštívil všetkých zúčastnených, ktorí sa
  3. novembra 1997 o 7.30 hod. stretli na benzínovom čerpadle O. v L. M. Všetci mali vysielačky a K. im pridelil čísla. Na toto stretnutie priviezli manţelia Ţ. krátke guľové zbrane, kukly, plastikové putá a chirurgické rukavice. Po akcii mali tieto prostriedky odviezť. (Ešte predtým Ţ. doniesol na ich chatu odstreľovaciu pušku, s poznámkou, ţe ich je k dispozícii viac a nakupuje ich od F.). Dôvodom bola skutočnosť, ţe obţalovaný Ţ. bol policajtom – mal preukaz policajta – pre prípad kontroly pri preprave. Priamy prepad vozidla preváţajúceho peniaze mal vykonať v Mercedese 124 K. s Ukrajincami menom I. a M. tak, ţe vytlačili vozidlo 6 To 15/2004 24 S. mimo vozovky (K. mal byť v druhom tmavom vozidle zn. BMW, ktoré zozadu narazilo do tohto vozidla; akcie sa mal zúčastniť aj M. H. na svojom vozidle zn. Audi čiernej farby). Obţalovaný Ţ., ktorý mal pri sebe pištoľ, mobilný telefón a vysielačku dal signál o odchode vozidla S.. Obţalovaný F. sa zúčastnil na cvičných akciách a pri ostrej akcii mal na starosti odvoz ľudí, konkrétne Ukrajinca I. (v prípravnom konaní sa ho na túto skutočnosť nikto nepýtal, preto o úlohe F. vypovedal aţ na pojednávaní). Obţalovaný M. (s ním - CH.) mali čakať v P. na parkovisku a odviezť K. Na výzvu K. prostredníctvom mobilného telefónu miesto opustili a pokračovali v ceste na L. M.. Na to sa K. na jednu hodinu odmlčal. Celá akcia údajne neprebiehala tak, ako mala (ako bola naplánovaná), a preto K. sám začal akciu riadiť. V podrobnostiach vyhodnotil výpoveď svedka P. C. krajský súd. Správne pritom – vzhľadom na niektoré odlišnosti – poukázal na to, ţe všetky jeho výpovede sa zhodujú v najpodstatnejších okolnostiach tohto skutku, pričom navyše jeho výpoveď korešponduje aj s výpoveďami ďalších spoluobţalovaných, a to Miroslava Ţ., D. M., M. H. z prípravného konania, ktorý na ţiadosť R. K. odcudzil pre neho dňa
  4. novembra 1997 v P. vozidlo zn. BMW na túto akciu, ďalej s výpoveďou obţalovaného J. F., ako aj s výpoveďami svedkov – pracovníkov Slovenskej S., a. s., L. M., Ing. A. M., ktorý zabezpečoval ostrahu banky i prevozu peňazí, J. B., člena bankovej ochrany, vodiča V. D. a R. D., ktorá o. i. identifikovala svoj podpis na siedmich páskach na peniaze a parafu svojho podpisu na deviatich takých páskach, ktoré sa našli v kufríku vylovenom z priehrady pri G.. Krajský súd správne poukázal aj na objektívne dôkazy, resp. dôkazné pro- striedky, ktoré preukázali hodnovernosť výpovede svedka P. CH. Patrí k nim previerka jeho výpovede pokiaľ ide o miesto, kde bol vo vodnej nádrţi K. pri G. nájdený odcudzený kufrík S. na ktorom sa našiel na bočnej stane vyrezaný otvor, tak ako ho popísal svedok J. CH. a v ktorom sa našli obaly S. v ktorých boli peniaze prepravované a ďalšie veci. Medzi objektívne dôkazné prostriedky patria aj doklady o čerpaní dovolenky obţalovaným Ţ.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.