o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Najvyšší súd 2 Cdo 109/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. K., bývajúceho v B., 2/ M. K., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. D. T., advokátom v B., proti odporcom 1/ J. O., bývajúcemu v B., 2/ M. O., bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. J. H., advokátom v B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23 C 150/2005, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

1. novembra 2008 sp. zn. 6 Co 56/2008, 6 Co 57/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
2. novembra 2008 sp. zn. 6 Co 56/2008, 6 Co 57/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z
3. októbra 2007 č.k. 23 C 150/2005 – 90 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej v Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava IV na LV č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m
4. Do výlučného vlastníctva navrhovateľov prikázal novovytvorený pozemok s parcelným číslom X o výmere X. m2 a do výlučného vlastníctva odporcov novovytvorený pozemok s parcelným číslom X o výmere X. m2, podľa geometrického plánu Ing. Š. Š. z 31.3.2007, ktorý tvorí súčasť rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe medzi účastníkmi ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti (navrhovatelia - manţelia aj odporcovia – manţelia v ideálnej 1/2) nebola moţná dohoda o zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Keďţe nie je moţné spoluvlastníka nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve, vyhovel návrhu na jeho zrušenie 2 Cdo 109/2009 2 a vyporiadal ho podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. Š. Š., ktorý navrhol reálne rozdelenie nehnuteľnosti tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţoval charakter konania. Uznesením z
5. januára 2008 č.k. 23 C 150/2005 – 105 uloţil účastníkom povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu, navrhovateľom spoločne a nerozdielne 1 986 Sk, odporcom spoločne a nerozdielne 4 986 Sk, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Takto rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcov rozsudkom zo
6. novembra 2008, sp. zn. 6 Co 56/2008, 6 Co 57/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol, odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 21.1.2008 č.k. 23 C 150/2005 –
7. Nepovaţoval za správny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého dohoda o zrušení a vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti nie je moţná a keďţe nemoţno spoluvlastníka nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve, treba ho zrušiť a vyporiadať podľa záverov znaleckého posudku o reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol toho názoru, ţe v danom prípade podaný návrh bol kontraproduktívny, keďţe zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva účastníkov k spornej nehnuteľnosti nedôjde k vyriešeniu ich vzájomných vzťahov. Účastníci nebudú mať vyriešený prístup k svojím garáţam, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti ich rodinných domov. Do nehnuteľnosti vzhľadom na šírku novovzniknutých pozemkov vo výmere X. m2 a X. m2 nebude moţný prístup akýmkoľvek hasiacim, zásobovacím a záchranným vozidlám, keďţe v domovej nehnuteľnosti u kaţdého z účastníkov sú vybudované betónové schody pri vstupe do ich domovej nehnuteľnosti. Taktieţ neušlo jeho pozornosti, ţe na súde prvého stupňa bol podaný samostatný návrh o zriadenie vecného bremena, ktorý sa vedie pod sp. zn. 23 C 249/2007, a ktorý ešte nie je právoplatne skončený. Námietky odporcov uvedené v odvolaní povaţoval preto za opodstatnené. Podľa jeho názoru v danom prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy nemusí výnimočne dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Apeloval na účastníkov konania, aby svoje susedské spory a nezhody riešili inou formou a nie návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým sa medzi nimi v podstate nič nevyrieši a vzájomné nezhody budú naďalej pretrvávať a naberať na intenzite, čo nepochybne nie je v ich prospech. Námietky odporcov týkajúce sa geometrického plánu nepovaţoval za dôvodné (geometrický plán s potrebnými náleţitosťami je v spise zaloţený). O trovách odvolacieho konania rozhodol 2 Cdo 109/2009 3 podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. V plnom rozsahu sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách štátu a jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Ţiadali ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali, ţe sa dôsledne neriadil ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe súd môţe z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo len vtedy, ak vyporiadáva spoluvlastníctvo takým spôsobom, ţe by mal podľa návrhu prikázať vec jednému zo spoluvlastníkov alebo ak by vyporiadanie spočívalo v predaji spoločnej veci a následnom rozdelení výťaţku z jeho predaja. Iný zákonný dôvod nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je v tomto ustanovení uvedený. Odvolací súd si v danej veci neuvedomil podstatnú skutočnosť, ţe predmetná nehnuteľnosť je podľa záverov znaleckého dokazovania reálne deliteľná. Podielové spoluvlastníctvo na ich návrh nezrušil a nevyporiadal, hoci na to nemal zákonný dôvod v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto rozhodol vecne nesprávne. Nedôvodné a nesprávne je podľa ich názoru aj tvrdenie odvolacieho súdu, ţe zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti by nedošlo k vyriešeniu narušených vzťahov medzi účastníkmi konania. Je právne bezvýznamným a nemá miesto tam, kde sporný pozemok je reálne deliteľný. Touto vzniknú dva rovnocenné pozemky, ktoré svojou šírkou dovoľujú prístup osobným motorovým vozidlám ku garáţam. Práve za súčasného stavu, keď je pozemok v ideálnom spoluvlastníctve, nemajú naň prístup vozidlá opísané krajským súdom, čo nedovoľuje stavebné usporiadanie rodinných domov účastníkov. Prístup ani nie je potrebný, pretoţe oba sa nachádzajú pri hlavnej ceste. Za nedôvodnú povaţujú aj výzvu odvolacieho súdu na riešenie svojich susedských sporov s odporcami iným spôsobom ako návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretoţe zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva a riešila to i konštantná judikatúra v takýchto sporoch, ţe najviac rozporov a nedorozumení vyplýva práve z tohto ideálneho spoluvlastníctva a ţe mnohokrát jedine reálna deľba zabezpečí ukončenie dlhoročných sporov. Napokon aj konštantná judikatúra uvádza, ţe tam, kde je pozemok reálne deliteľný, nemoţno nútiť spoluvlastníka takejto nehnuteľnosti, ktorý podal návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nej reálnou deľbou, aby zostal v tomto spoluvlastníctve k takejto nehnuteľnosti. Súčasne ţiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania. 2 Cdo 109/2009 4 Navrhovatelia sa vo vyjadrení k dovolaniu v plnom rozsahu stotoţnili s rozsudkom krajského súdu, ktorý sa vecou dostatočne zaoberal, dostatočne zistil skutkový stav v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu záveru. Poukázali na to, ţe geometrický plán (pripojený k rozsudku) nie je overený katastrom nehnuteľností a nezohľadňuje faktický stav v teréne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a Ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. V zmysle ustanovenia § 236 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O.s.p.). Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa 2 Cdo 109/2009 5 dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 384/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a tým nevyhoveniu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti a vyporiadal ho tak, ţe prikáţe do výlučného vlastníctva ich a odporcov časti nehnuteľnosti tak, ako budú vyznačené na geometrickom pláne vypracovanom určeným znalcom. Súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Š. Š. z odboru g., ktorý v znaleckom posudku, súčasťou ktorého je 2 Cdo 109/2009 6 aj geometrický plán, vypracoval návrh na reálne rozdelenie nehnuteľnosti (realizovaný aj do formy geometrického plánu) so všetkými náleţitosťami na úradné overenie Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. K znaleckému posudku priloţil vyhotovenia geometrického plánu, ktoré po rozhodnutí súdu budú slúţiť na vklad do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z tohto znaleckého posudku a jeho záveru o reálnej deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti, keď dohoda medzi účastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je moţná, súd prvého stupňa podielové spoluvlastníctvo účastníkov (navrhovateľov – manţelov a odporcov – manţelov, kaţdých v ideálnej 1/2) k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a vyporiadal v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné vyuţitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre moţné, prikáţe súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom , prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne vyuţiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Ak vec ţiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťaţok rozdelí podľa podielov. To tak, ţe do vlastníctva navrhovateľov a súčasne odporcov prikázal špecifikované novovytvorené pozemky (v súlade s geometrickým plánom pripojeným k rozsudku). Na rozdiel od neho odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa (vrátane uvedeného znaleckého posudku) dospel k záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nedôjde k vyriešeniu vzájomných (uvedených) susedských vzťahov medzi účastníkmi, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy nemusí súd výnimočne zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctva, prečo návrh zamietol. Pri tomto závere aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťaţku. Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo
8. novembra 2008 (č.l. 117), na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, ţe by boli zopakované dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a ţe by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti. 2 Cdo 109/2009 7 Krajský súd pre odlišný záver o neopodstatnenosti návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezopakoval dokazovanie ani výsluchom účastníkov konania, prípadne znaleckým dokazovaním a napriek tomu konštatoval, ţe boli splnené (výnimočné) podmienky pre zamietnutie návrhu . Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadováţil rovnocenný podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Napriek tomu povaţuje dovolací za potrebné uviesť, ţe z výslovného znenia ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (aplikovaného odvolacím súdom) vyplýva, ţe úvaha o výnimočnom zamietnutí návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (pri danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa) môţe byť opodstatnená vtedy, ak by pri vyporiadaní spoluvlastníctva prichádzalo do úvahy prikázanie veci za náhradu alebo predaj veci a rozdelenie výťaţku. Na dôvody hodné osobitného zreteľa teda nemoţno prihliadať, pokiaľ by prichádzalo do úvahy reálne rozdelenie veci. V takomto prípade sa plne uplatní zásada, ţe nikto nemôţe byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve proti svojej vôli (viď napr. R č. 41/1988). Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto povahy (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) musel dovolací súd prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) a preto rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a nadväzujúcom výroku o trovách konania a trovách štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. mája 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská