1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ani prvostupňový a ani odvolací súd nepreukázali dostatočne a uspokojivým spôsobom, či žalovaní 1/ a 2/ boli alebo neboli dobromyseľní pri nadobúdaní nehnuteľností riadnou kúpnou zmluvou. Súdy sa uspokojili s jednostrannými a nepravdivými tvrdeniami manželov B. o tom, že títo mali vopred upozorniť kupujúcich žalovaných na to, že nehnuteľnosti im nemajú patriť. Na notárskom úrade bola vyhotovená kúpna zmluva podľa listu vlastníctva, ktorý predložili predávajúci (manž. B.), pričom vyhlásili, že tieto nehnuteľnosti predávajú kupujúcim (žalovaným 1/ a 2/) v celosti. Odvolací súd ďalej nebral na zreteľ listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli, respektíve ich nesprávne posúdil, a to najmä obsah dedičského spisu D 297/60 po neb. M. J.. Záver súdu o tom, že bola výlučnou vlastníčkou spornej parcely (najneskôr ku dňu svojej smrti v roku 1960) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní záver súdu o tom, že M. J. užívala spornú parcelu ako reálne vyčlenenú najmenej od roku 1941 až do svojej smrti, pretože reálna deľba pozemku v konaní preukázaná nebola. 2 Cdo 243/2009 3 Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ poukázala na to, že dovolanie nie je v predmetnej veci prípustné a žiadala ho preto odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním žalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné. So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a) až g) O.s.p. (t.j. že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval 2 Cdo 243/2009 4 senát). Žalovaní 1/ a 2/ žiadnu z uvedených vád nenamietali a ani dovolací súd existenciu žiadnej z nich v konaní nezistil. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (a aj prvostupňovým súdom) namietané v dovolaní žalovaných 1/ a 2/ je síce prípustným dovolacím dôvodom, možno ho však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie prípustné. Samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v zmysle Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie, o ktorých tak zákon ustanovuje. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmavaniu po stránke vecného a právneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalovaných 1/ a 2/ proti napadnutému rozsudku krajského súdu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/ a 2/ podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c) O.s.p. ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. Náhrada trov dovolacieho konania nebola žalobkyni priznaná, lebo v dovolacom konaní nemali dovolatelia úspech a žalobkyňa nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a žiadne trovy dovolacieho konania jej ani nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2010 JUDr. Martin V l a d i k , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.