1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti vo výroku uvedeného 2 5Sţf/71/2014 rozhodnutia ţalovaného. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, dodatočný platobný výmer č. 9102405/5/3163270/2012/Ďat z 30. októbra 2012, ktorým ţalobcovi
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) v nadväznosti na § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2009 uplatnený v daňovom priznaní vo výške 63 245,56 €, pretoţe ţalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
1, ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko nepreukázal reálne uskutočnenie obchodov a vznik daňovej povinnosti tak, ako boli deklarované vo faktúrach; neuniesol dôkazné bremeno a v celom konaní nepredloţil dôkazy, ktorými by dokladoval nadobudnutie tovaru od spoločnosti TEWIKO systéms, s.r.o. Krajský súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu ţalovaného i správcu dane a postupom
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Ţalovaný a správca dane dostatočne zistili skutkový stav veci a na jeho základe dospeli k správnemu právnemu názoru, pričom ţalovaný sa
krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Dospel k záveru, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2009 uplatnený v daňovom priznaní vo výške 63 245,56 € na základe dodávateľských faktúr predloţených v konaní, pretoţe nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH. Krajský súd, zhodne ako ţalovaný a správca dane, skonštatoval, ţe samotné faktúry, ktoré ţalobca predloţil, nepostačujú pre uplatnenie nadmerného odpočtu, pretoţe musí dôjsť aj k reálnemu nadobudnutiu takto deklarovaného tovaru; dodávku 7 990 kg kávy v cene 137 907,40 € a 6 600 ks riflových nohavíc v cene 194 964 €. 3 5Sţf/71/2014 Krajský súd vyhodnotil námietky ţalobcu ako irelevantné a nezakladajúce dôvod pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného. Rovnako sa nestotoţnil s námietkou proti procesnému postupu ţalovaného, ktorým mal porušiť ustanovenie § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov tým, ţe neposkytol ţalobcovi zákonnú lehotu na vyjadrenie k dodatku protokolu, s ktorým nebol oboznámený. Ţalobcovi
názoru krajského súdu nebolo upreté právo vyjadriť sa k postupu vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so zákonom dal moţnosť vyjadriť sa k protokolu z vykonávanej daňovej kontroly. Zároveň dodal, ţe zákon neobsahuje úpravu
ktorej by daňovník mal mať právo vyjadrovať sa k protokolu, t.j. k svojmu vyjadreniu a jeho hodnoteniu správcom dane. K námietke ţalobcu, ţe sa ţalovaný neriadil § 46 zákona o správe daní a nevysporiadal sa so všetkými námietkami, krajský súd uviedol, ţe ţalobca nekonkretizoval, s akou námietkou sa ţalovaný nevysporiadal, pritom poukázal na to, ţe napadnuté rozhodnutie obsahuje podrobné stanoviská ţalovaného k uplatneným odvolacím námietkam. Krajský súd nemohol prisvedčiť ani k ţalobcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného, nakoľko bol toho názoru, ţe odôvodnenie tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky skutkové zistenia, ku ktorým ţalovaný dospel z dôkazov, ktoré boli predkladané v konaní daňovníkom a ktoré boli vykonané z podnetu správneho orgánu. Ţalovaný
krajského súdu vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v predmetnom konaní, skladovú evidenciu ţalobcu a odberateľské faktúry, ktorými ţalobca vyfakturoval dodaný tovar svojim odberateľom, výdajky zo skladu, ako aj príslušnú zmluvu o uskladnení. Povaţoval za správny záver ţalovaného, ţe nejde o dôkazy, z ktorých by bolo moţné dospieť k tomu, ţe tovar na sklad ţalobcovi dodal práve na faktúrach a dodacích listoch uvedený dodávateľ TEWIKO systéms, s.r.o. Vyhodnotenie týchto listín – faktúr a dodacích listov a výdavkových pokladničných dokladov ako nepostačujúcich na reálne preukázanie dodávky tovaru, v prípade, ţe ţalobca nevie predloţiť dôkaz o tom, kto mu tovar odovzdal s tvrdením, ţe osoba ktorá tovar doviezla neposkytla svoje osobné údaje, bolo
krajského súdu v súlade so zásadou logického uvaţovania. Krajský súd sa tieţ stotoţnil s vyhodnotením svedeckej výpovede tak, ţe ňou nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, pokiaľ osoba, ktorá vykonávala funkciu jediného konateľa dodávateľa v čase, kedy sa mala predmetná dodávka 4 5Sţf/71/2014 realizovať, síce vyhlásila, ţe dodala ţalobcovi predmetný tovar, avšak nevedela od koho ho nakúpila a ani akým spôsobom ho doručila ţalobcovi, resp. kto ţalobcovi tovar odovzdal. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podal proti tomuto rozsudku krajského súdu odvolanie ţalobca, ktoré odôvodnil skutkovými a právnymi rozpormi záverov súdu, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Ţalobca vzniesol námietky voči zápisnici o pojednávaní konanom 5. júna 2014, ktorá bola rekonštruovaná z dôvodu, ţe pri prenose záznamu z diktafónu do počítača došlo k chybe pravdepodobne na nahrávacom zariadení a záznam bol vymazaný. Vyjadrenie právnej zástupkyne ţalobcu tak, ako je opísané v rekonštrukcii zápisnice je
ţalobcu neúplné, nepresné a nezodpovedá obsahu a rozsahu skutočného vyjadrenia na pojednávaní vo veci, ktoré zástupkyňa ţalobcu zaslala v námietkach k zápisnici a bolo zároveň obsiahnuté v podanom odvolaní. Procesné pochybenia súdu, ako aj nepreukázanie skutočnosti, ako boli v konečnom súdnom rozhodnutí zakotvené a posúdené stanoviská ţalobcu pri realizácii práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR je
ţalobcu potrebné hodnotiť ako zmätočné konanie
1 písm. f/ OSP. Zápisnicu, v ktorej nie je preukázané, z akých údajov bola jej rekonštrukcia realizovaná pokladal za autoritatívnu a svojvoľnú. Ďalej namietal, ţe krajský súd sa vôbec nevenoval námietke ţalobcu o tom, ţe doručený protokol nemal náleţitosti
11 písm. k/ zákona o správe daní, ako aj tomu, ţe mu nebolo umoţnené preštudovať obsahovú zhodnosť tohto materiálu s protokolom z vykonanej daňovej kontroly, ktorý bol ţalobcovi odovzdaný aţ deň jeho prerokovania, t.j. 29. októbra 2012 (poznámka súdu: ţalobca mal
obsahu námietky zrejme na mysli dodatok k protokolu z vykonanej daňovej kontroly). Ţalobca mal za to, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku tým, ţe nespĺňa poţiadavky dostatočnosti a objektívnosti, je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a zároveň tým porušuje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 5 5Sţf/71/2014 Krajskému súdu vytýkal, ţe neskúmal a neprihliadol na námietku právnej zástupkyne ţalobcu vznesenú na pojednávaní konanom 5. júna 2014, ktorou poukazovala na nedodrţanie zákonného postupu a zákonnej lehoty v ust. § 73, § 74 a § 65 daňového poriadku ţalovaným, ako aj prvostupňovým daňovým orgánom, keď ţalobcovi bolo aţ 103 dní od začatia odvolacieho konania oznámené, ţe ţalovaný poţiadal o predĺţenie lehoty na vybavenie odvolania, čo má
ţalobcu za následok nezákonnosť rozhodnutia o odvolaní. Rovnako neprihliadol ani na námietku zástupkyne ţalobcu týkajúcu sa zákonnosti daňovej kontroly s ohľadom na dĺţku jej trvania, ako aj na skutočnosť, ţe nie je moţné zákonne prerušiť daňovú kontrolu pre podanie medzinárodného doţiadania, pretoţe prerušiť zákonne je moţné len daňové konania a daňová kontrola daňovým konaním nie je. Ţalobca ďalej vytýkal krajskému súdu, ţe sa vo svojom rozsudku jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú podstatné a právne významné. Rovnako neuviedol hodnotenie a vykonanie a hodnotenie všetkých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a neskúmal zákonnosť postupu správnych orgánov. Naopak krajský súd sa
ţalobcu bez riadneho odôvodnenia stotoţnil s postupom ţalovanému, pričom ţalobcovi bolo takýmto postojom odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko dôkazy svedčiace v prospech ţalobcu tento neakceptoval. Krajský súd súd potvrdil rozhodnutie ţalovaného v rozpore so skutkovým stavom napriek preukázanému porušeniu § 3 ods. 3 daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené ţalobca ţiadal aby Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho zaplatiť ţalobcovi trovy konania. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na argumentácii svojho rozhodnutia, pričom navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, plne sa stotoţniac s právnym posúdením veci v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja 6 5Sţf/71/2014 ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 1100301/1/352192/2013/4989 z 26. júla 2013, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9102405/5/3163270/2012/Ďat z 30. októbra 2012, ktorým ţalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2009 uplatnený v daňovom priznaní vo výške 63 245,56 €, pretoţe ţalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítane DPH
1, ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 zákona o DPH, nakoľko nepreukázal reálne uskutočnenie obchodov (dodávku 7 990 kg kávy v cene 137 907,40 € a 6 600 ks riflových nohavíc v cene 194 964,- €) a vznik daňovej povinnosti tak, ako boli deklarované vo faktúrach; neuniesol dôkazné bremeno a v celom konaní nepredloţil dôkazy, ktorými by dokladoval nadobudnutie tovaru od spoločnosti TEWIKO systéms, s.r.o. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 7 5Sţf/71/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam ţalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné: Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Najvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami ţalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto námietky.
c/ zákona o správe daní, správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie 8 5Sţf/71/2014 a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a)
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ,,kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt 10 5Sţf/71/2014 je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôţe zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
13 zákona o správe daní a poplatkov, veta prvá, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
1 zákona o správe daní a poplatkov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní a poplatkov, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 11 5Sţf/71/2014
6 zákona o správe daní a poplatkov, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
8 zákona o správe daní a poplatkov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, v hlásení a vyúčtovaní, alebo, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
1, 2 daňového poriadku daňové konanie začaté
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepouţijú.
1, 2 daňového poriadku prvostupňový orgán môţe rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemoţno podať odvolanie. 12 5Sţf/71/2014
odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
1 aţ 4 daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.
2 a 5 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náleţitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
ktorých sa rozhodovalo. 13 5Sţf/71/2014
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
1 zákona č. 222/2002 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou ods. 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej 14 5Sţf/71/2014 judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o.i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp.zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, sp.zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp.zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na kaţdú ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú ţalobcom, je potrebné tento nedostatok povaţovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru o nedôvodnosti podanej ţaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, ţe krajský súd nerozhodol o podanej ţalobe v súlade s predstavami ţalobcu, nemoţno povaţovať za porušenie práva na súdnu ochranu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie uvádza, ţe je nevyhnutné pre účely § 49 ods. 1 a nadväzne § 51 ods. 1 zákona o DPH, kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaneného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloţenie dokladov (faktúra) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť, ţe zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, ţe tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náleţitosti. Stotoţnil sa aj s názorom správnych orgánov, ţe dôkazy ktoré navrhoval ţalobca a dôkazy, ktoré boli vykonané 15 5Sţf/71/2014 v daňovom konaní nepreukázali dostatočne prijatie zdaniteľného plnenia a ďalšie potrebné skutočnosti na preukázanie vzťahu medzi zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým ţalobca preukazoval prijatie tohto plnenia. Naopak správca dane dostatočne spochybnil reálny a skutočný ďalší predaj predmetného tovaru v reťazci kupujúcich a predávajúcich. Takisto k procesným námietkam ţalobcu, najvyšší súd zdôrazňuje správnosť záverov prvostupňového súdu, keď zo zisteného skutkového stavu vyplýva, ţe namietaný dodatok k vyjadreniu k protokolu o kontrole dane z pridanej hodnoty, bol súčasťou prerokovania protokolu so ţalobcom dňa 29.10.
1 zákona o správe daní. Z obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, ţe daňová kontrola bola uskutočnená v lehotách uvedených v zákone o správe dani a preto sa v celom rozsahu stotoţňuje s jej odôvodnením krajským súdom. Z administratívneho spisu ţalovaného mal najvyšší súd preukázané, ţe námietka ţalobcu o nedodrţaní zákonných lehôt na rozhodnutie ţalovaným nie je dôvodná. Ţalovanému ako odvolaciemu orgánu bolo odvolanie daňového subjektu doručené
najvyššieho súdu netrpí vadou porušenia zákonných ustanovení § 73, § 74 a § 65 daňového poriadku. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná sluţba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Ţalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, ţe má v zmysle daňových 17 5Sţf/71/2014 predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, ţe k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a taktieţ musí vedieť preukázať, ţe kto uvedenú sluţbu skutočne aj reálne poskytol. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. februára 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.