Obsah (11)

§ 333§ 193§ 50§ 48§ 49§ 290§ 364§ 156§ 420§ 419§ 408

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 16/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňans

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v konaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 7. apríla 2016, sp. zn. BB-4T 59/2013, takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. P. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd) uznesením zo 7. apríla 2016, sp. zn. BB-4T 59/2013,

§ 50ods.

4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený V. P., nar. X. v P., trvale bytom S.S., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 59/2013, z 10. decembra 2013 vykoná.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu

1. apríla 2016 podal sťažnosť odsúdený V. P. s tým, že ho považuje za nesprávne. V nej namietol, že súd pri rozhodnutí o jeho neosvedčení vychádzal iba na základe selektívne vybraných dôkazov v trestnom konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4 T 47/2015, kde v rámci uzatvorenia zmieru s poškodeným T. S. sa nepravdivo priznal k spáchaniu prečinov, za ktoré bol stíhaný. Súd neskúmal dôvody nepravdivosti jeho priznania a nezohľadnil jeho argumenty v tomto smere. Odmietol ním navrhované doplnenie 2 6 Tost 16/2016 dokazovania (videozáznam z bezpečnostnej kamery zachycujúci skutkový priebeh prečinov a nový výsluch svedka udalosti L. N.), ktoré by jednoznačne preukázalo, že z predmetných prečinov sa jeden skutok nestal a pri druhom trestne relevantný zdravotný následok spôsobil za okolností vylučujúcej protiprávnosť jeho konania a síce za okolností nutnej obrany proti útoku na jeho zdravie a následne aj na jeho osobnú slobodu. Pritom poukázal na rozpory výpovede poškodeného T. S. s videozáznamom. Súd odmietnutie doplnenia dokazovania odôvodnil tým, že predmetom verejného zasadnutia nie je rozhodovanie o jeho vine alebo nevine a že skutkové zistenia potrebné k rozhodnutiu o jeho osvedčení alebo neosvedčení. Priznanie spáchania prečinov urobil kvôli rýchlemu ukončeniu veci. Ak by vedel aký to bude mať vplyv na posúdenie jeho osvedčenia, nikdy by nebol pristúpil na zmier. Navrhol, aby uznesenie bolo zrušené a rozhodnuté o jeho osvedčení sa, keďže viedol riadny život. Sťažnosť odsúdeného bola
2. apríla 2016 zaslaná na vedomie prokurátorovi, ktorý sa k nej nevyjadril. Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-4T 59/2013, vyplýva, že trestným rozkazom z
3. decembra 2013 (doručený obvinenému
4. decembra 2013 a prokurátorovi
5. decembra 2013), ktorý nadobudol právoplatnosť
6. decembra 2013 bol obvinený V. P. uznaný za vinného z prečinu podplácania

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorý spáchal tak, že dňa

1. januára 2011 o 19.34 hod. v S. telefonoval z mobilného telefónu na mobilný telefón stržm. J. H., služobne zaradeného ako referent Obvodného oddelenia PZ v S. a núkal mu úplatok vo výške 50 € ako aj jeho kolegom za to, aby mu vrátil, alebo vybavil u kolegov vrátenie noža, ktorý mu bol zaistený príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ S. počas ohliadky miesta činu v bare u Goliáša v S. dňa
2. januára 2011 a následne po tomto telefonickom rozhovore poslal dňa
3. januára 2011 o 19.50 hod. na telefón stržm. J. H. SMS správu, v ktorej jemu a kolegom opätovne ponúkol neurčenú finančnú sumu ako odmenu za vrátenie zisteného noža. Za to bol odsúdený

§ 333ods.

3 6 Tost 16/2016 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.

§ 49ods.

1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T 47/2015, vyplýva, že uznesením z 3. augusta 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2015,

§ 290ods.

5, § 220 ods. 1 Tr. por. bol schválený zmier uzatvorený 9. júla 2015 pred probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Prešov, medzi obvineným V. P., nar. X. v P., trvale bytom P., bez prihlásenia S.S. a poškodeným T. S., nar. X. v P., trvale bytom Ľ., zastavuje trestné stíhanie vedené proti obvinenému V. P. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva

§ 364ods.

1 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví

§ 156ods.

1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že dňa 26. októbra 2014 v čase okolo 00.05 hod. na chodbe pri záchodoch v bare s názvom E. club na ul. J. v S. po predchádzajúcej slovnej roztržke fyzicky napadol T. S. a to tak, že ho pod vplyvom alkoholu sotil, kde poškodený sa začal brániť a začali spolu zápasiť, pričom spadli na zem, kde ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre a pohryzol ho do horného viečka ľavého oka, čím tak poškodenému T. S. spôsobil

znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č. zn. úkonu 367/2014 tržnú a hryznú ranu horného viečka ľavého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa a pomliaždenie ľavej ruky s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 14 – 16 dní, upravuje učtáreň Okresného súdu P., aby sumu 10 Eur po právoplatnosti tohto uznesenia poukázal na účet: S.P., IČO X., číslo účtu X.. Navyše z tohto spisu je zrejmé aj to, že obvinený V. P. v prípravnom konaní spôsob spáchania týchto prečinov popieral a súčasne poukázal na videozáznam,

ktorého poškodený ho mal napadnúť ako prvý a on sa iba bránil. Zo znaleckého dokazovania však vyplynulo, že poškodený utrpel zlomeninu nosa a pohryzenie horného viečka ľavého oka, pričom obvinený neutrpel zranenie, ktoré by si vyžadovalo ošetrenie, liečenie alebo práceneschopnosť. V dohode o zmiere z

1. júla 2015 (č.l. 89-90) obvinený pred poškodeným a probačným a mediačným úradníkom vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, že toto vyhlásenie vykonal slobodne, vážne a určito a na znak 4 6 Tost 16/2016 bezvýhradného súhlasu ju podpísal, poškodenému
2. júla 2015 uhradil škodu v plnej výške 742 Eur a na účet súdu zložil peňažnú sumu na všeobecné účely vo výške 20 Eur.

§ 50ods.

4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

1. a)ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
2. b)primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
3. c)ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
4. d)nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky

osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. V zmysle § 50 ods. 8 Tr. zák. ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

§ 420Tr.

por. pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, postupuje súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom. V zmysle § 418 ods. 1 Tr. por. súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, 5 6 Tost 16/2016 správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.

§ 419ods.

1 Tr. por. o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí.

odseku 2/ tohto ustanovenia proti uzneseniu

odseku 1/ je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

odseku 4/ tohto ustanovenia ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje

§ 408. V súlade s týmito ustanoveniami postupoval súd vo veci odsúdeného.

Vyžiadal si trestný rozkaz Okresného súdu Prešov z

1. apríla 2014, sp. zn. 33T 23/2014, odpis registra trestov z
2. januára 2016, správy o správaní sa odsúdeného počas skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení z Mestského úradu S., Obvodného oddelenia PZ S., lustráciu z registra priestupkov, trestný spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4 T 47/2015, a vyjadrenie prokurátora. Päť dňovú lehotu na prípravu verejného zasadnutia odsúdený nemal zachovanú, súhlasil však z jej skrátením a aby sa vykonalo
3. apríla
4. Súd na tomto verejnom zasadnutí za prítomnosti prokurátora oboznámil všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy vrátane svedeckej výpovede L. N. a návrhy odsúdeného na doplnenie dokazovania odmietol s poukazom na to, že predmetom verejného zasadnutia je rozhodnúť o jeho osvedčení alebo neosvedčení. Po konečných návrhoch odsúdeného a prokurátora bolo odsúdenému udelené aj právo posledného slova. Následne bolo vyhlásené uznesenie, ktoré odsúdený napadol sťažnosťou, ako je na to poukázané vyššie. V súlade so stavom veci a zákonom postupoval Špecializovaný trestný súd, keď dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení neviedol riadny život, nakoľko nerešpektoval zákony Slovenskej republiky. V skúšobnej dobe totiž spáchal dva úmyselné prečiny, ktorých trestné stíhanie bolo zastavené po schválení zmieru. Z najnovšieho odpisu registra trestov, okrem posledných troch odsúdení, má aj ďalšie záznamy, ohľadne ktorých sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preukazujú, ale jeho sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti, na čo správne poukázal aj súd v napadnutom uznesení. 6 6 Tost 16/2016 Sťažnostný súd práve na základe vyjadreného dospel k záveru, že v danej veci vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným, primeraného predĺženia skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení a uložení primeraných obmedzení a povinností smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. V správaní sa V. P. po podmienečnom odsúdení ani najvyšší súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto výnimočné rozhodnutie. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
5. mája 2016 JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová