krajského súdu jeho úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s preskúmavaním predmetného rozhodnutia bolo potrebné ustáliť, či ţalobca bol prevádzkovateľom informačného systému v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g/ a § 4 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. v platnom znení. V prípade, ak by súd uzavrel, ţe ide o prevádzkovateľa informačného systému
zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, bolo potrené zistiť, či ţalobca si plnil povinnosti vyplývajúce pre prevádzkovateľa informačného systému z citovaného zákona. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca na základe ním vymedzenej činnosti v Stanovách ako aj činnosti, ktorú reálne vykonáva, musel nevyhnutne vytvárať databázy, ktorých súčasťou sú aj osobné dáta nielen členov zdruţenia ale aj iných osôb, ktoré spracúva na potreby dosiahnutia účelu v zmysle prijatých Stanov. Takáto sústava informácií je
1 písm. g/ zákona č. 428/2002 Z. z. povaţovaná za informačný systém a ţalobca je prevádzkovateľom tohto systému v zmysle § 4 ods. 2 citov. zákona, pretoţe určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. O informačnom systéme, ktorý nepodliehal registrácii v zmysle § 24 a nasl. zákona o ochrane osobných údajov, 3 8Sžo/78/2014 bol prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu o spracúvaných údajoch
1 zákona. Z uvedených dôvodov sa súd nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe zverejnenie osobných údajov dotknutých osôb na jeho webovej stránke nie je zverejnením osobných údajov z informačného systému.
prvostupňového súdu medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobca bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 7C/96/2011 na strane odporcu a rozsudok označeného súdu z 31. októbra 2011 pred nadobudnutím jeho právoplatnosti zverejnil na svojom webovom sídle včítane osobných údajov účastníkov a svedkov v rozsahu, ako uţ bolo uvedené vyššie. Osobné dáta dotknutých osôb sa stali súčasťou databázy ţalobcu, teda boli súčasťou jeho informačného systému, ktoré ţalobca spracúval ako prevádzkovateľ tohto systému. Preto zverejňovanie osobných dát dotknutých osôb podliehalo ich súhlasu
1 zákona o ochrane osobných údajov a tvrdenie ţalobcu o opaku nezodpovedá zákonu. Súd sa tieţ nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe Okresný súd Povaţská Bystrica ako prevádzkovateľ pochybil pri spracúvaní osobných údajov tým, ţe v zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 428/2002 Z. z. nezabezpečil, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 82e zákona č. 757/2004 Z. z.,
ktorého súdy prijímajú potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné alebo aktuálne. V ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 482/2011 Z. z. sú taxatívne uvedené údaje, ktoré podliehajú anonymizácii, medzi ktoré okrem iného patrí aj rodné číslo, dátum narodenia, bydlisko, meno a priezvisko fyzickej osoby, ak nejde o fyzické osoby uvedené v odseku 2, a aj mená a priezviská iných osôb zúčastnených v konaní. Okresný súd Povaţská Bystrica by bol povinný po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č. k. 7C/96/2011-144 zo dňa 31. októbra 2011 v zmysle platnej legislatívy anonymizovať v rozsudku uvedené osobné údaje účastníkov, zúčastnených osôb a svedkov a len takto upravený rozsudok by bol zverejniteľný. Súd zdôraznil, ţe Okresný súd Povaţská Bystrica doručoval rozsudok účastníkom konania v súlade s § 158 ods. 2 O.s.p., pričom pred nadobudnutím jeho právoplatnosti nemohol anonymizovať osobné údaje dotknutých osôb z dôvodu, ţe takto upravený rozsudok by bol nepreskúmateľný. Neanonymizovaný rozsudok nie je moţné povaţovať z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutých osôb za zverejniteľnú verejnú listinu. Z uvedených dôvodov nezodpovedá zákonu tvrdenie ţalobcu, 4 8Sžo/78/2014 ţe neporušil zákon, pretoţe zverejnil uţ zverejnené osobné údaje (§ 7 ods. 4 písm. e/ zákona). Krajský súd neprihliadol ani na tvrdenie ţalobcu, ţe mu bola uloţená neprimeraná povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu: titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy, a ţe ide o snahu nad rámec zákona uchrániť uvedené osoby pred pozornosťou verejnosti vo veci, ktorá je predmetom záujmu občanov zaujímajúcich sa o verejný ţivot v Povaţskej Bystrici, poukazujúc na čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo na šírenie informácií a na slobodu prejavu, avšak toto právo na šírenie informácii musí rešpektovať a byť realizované v súlade s ústavnou zásadou zakotvenou v čl. 19 ods. 3 Ústavy SR,
ktorej má kaţdý právo na ochranu pred neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneuţívaním údajov o svojej osobe. Ţalobca teda neoprávneným zverejnením neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica porušil právo dotknutých osôb na ochranu ich osobných údajov. Súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe ţalovaný napadnutým rozhodnutím neobmedzil právo ţalobcu na šírenie informácii, ani nešlo o ochranu dotknutých osôb nad rámec zákona, ale uloţil ţalobcovi povinnosť tak, aby šírenie informácií bolo realizované v súlade s ústavnou zásadou, ktorá kaţdému garantuje právo na ochranu pred neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneuţívaním údajov o svojej osobe. Preto ţalobcovo tvrdenie, ţe napadnutým rozhodnutím sa neprimeraným, neprípustným a protizákonným spôsobom zasiahlo do jeho práva informovať verejnosť o súdnom konaní, ako aj o jeho výsledku vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica sp. zn. 7C/96/2011 na jeho webovom sídle nepovaţoval za dôvodné. Krajský súd preto po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatoval, ţe správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil v rozhodnutí stav, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z., a preto ţalobu zamietol
1 O.s.p. ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe neúspešnej ţalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Ţalobca v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a to tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti 5 8Sžo/78/2014 ţalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolanie podáva uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., nakoľko súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Ţalobca poukázal na to, ţe z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, ţe by vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej namietal ţalobca, ţe ustanovenie O.s.p. neukladá ani vo výroku rozsudku, ani v ţiadnej jeho časti, uvádzať v rozsudku vydanom v občianskom súdnom konaní dátum narodenia účastníka konania. Presné označenie účastníkov konania nemoţno chápať inak, ako tak, ţe títo budú označení svojim menom, priezviskom a bydliskom. Uvedenie dátumu narodenia účastníka konania predmetného rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica nie je nevyhnutným údajom a jeho uvedením na predmetnom rozsudku Okresný súd Povaţská Bystrica, ako uţ bolo uvedené, porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o ochrane osobných údajov, pričom toto nevyplýva ani pri svedkovi a údaj by mal byť zachytený v zápisnici o pojednávaní.
ţalobcu sa súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s otázkou proporcionality vo vzťahu k právu ţalobcu na slobodu šírenia informácií na jednej strane a právom dotknutých osôb na ochranu pred zverejňovaním osobných údajov. Súd bol povinný uvedenú námietku ţalobcu vyhodnotiť vo vzťahu ku kaţdej z osôb, u ktorých bolo ţalobcovi uloţené ukončiť zverejňovanie ich údajov uvedených v Opatrení. Ţalobca uţ v ţalobe poukázal na to, ţe predmetné konanie pred Okresným súdom Povaţská Bystrica bolo začaté Ing. M. S. v súvislosti s reakciami na články zverejnené na internetovej stránke ţalobcu, ktoré sa týkali nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve Mesta Povaţská Bystrica. Je teda nepochybné tak, ako na to poukázal ţalobca uţ v obţalobe, ţe predmetné konanie bolo otázkou verejného záujmu a bolo právom verejnosti mať informácie o tom, akým spôsobom a na základe akých dôkazov (svedeckých výpovedí, ktorých osôb) súd rozhodol v prospech ţalobcu. Nakoniec ţalobca poukázal na nesprávny postup súdu, keď uznesením zo dňa
1 O.s.p., pretoţe nebola účastníkom správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ţalovaný poukázal na to, ţe ţalobca sa v odvolaní vyjadruje v podstate rovnako ako v podanej ţalobe. Ďalej poukázal ţalovaný na čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Vo veci vytvárania databáz poukázal na SD EÚ zo
ţalovaného je povinný chrániť všetky fyzické a právnické osoby na území Slovenskej republiky a primerane uvádzať do ţivota čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Obmedzenie ţalobcu bolo vykonané striktne v nevyhnutnej miere.
ţalovaného sa súd 7 8Sžo/78/2014 dostatočne vysporiadal s dôvodmi, ktoré v ţalobe uvádzal ţalobca. Ţalovaný taktieţ nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe by zúčastnené osoby, ktoré súd
1 pribral do konania nemali byť účastníkmi konania. Ţiadal ţalobou napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zúčastnené osoby na konaní sa k odvolaniu ţalobcu vyjadrili tak, ţe ho povaţujú za nedôvodný a ţiadali jeho potvrdenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 31.03.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu“).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8 8Sžo/78/2014 Súd v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. ţe súdne konanie nepredstavuje ,,predĺţenie“ resp. ,,pokračovanie“ správneho konania. Aj
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, ţe krajský súd sa náleţite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany ţalobcu. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2007, sp. zn. 2Sţ-o-KS/92/2006). Najvyšší súd Slovenskej republiky má z administratívneho spisu za preukázané, ţe ţalobca je osobou, ktorá reálne vykonáva činnosti, pri ktorej musí nevyhnutne vytvárať databázy, ktorých súčasťou sú aj osobné dáta nielen členov zdruţenia ale aj iných osôb, ktoré spracúva na potreby dosiahnutia účelu v zmysle svojich Stanov. Takáto sústava 9 8Sžo/78/2014 informácií je
1 písm. g/ zákona č. 428/2002 Z. z. povaţovaná za informačný systém a ţalobca je jeho prevádzkovateľom
2 zákona č. 428/2002 Z. z., pretoţe určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-101/01 Švédsko c/a Bodil Lindqist, teda ţe: „Operácia, ktorou sa odkazuje na internetovej stránke na rôzne osoby a ktorou sa tieto osoby identifikujú buď prostredníctvom ich mena, alebo iným spôsobom, napríklad prostredníctvom ich telefónneho čísla alebo informácií o ich pracovných podmienkach a o ich záľubách, predstavuje predstavuje úplné alebo čiastočné automatizované spracovávanie osobných údajov“ a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe Smernica EP a Rady č. 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických a právnických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov bola transponovaná do nášho právneho poriadku a je prílohou k zákonu č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom správnych orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, ţe zo strany ţalobcu došlo k zverejňovaniu osobných údajov zúčastnených osôb bez ich súhlasu v rozpore s ust. § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 428/2002 Z. z. Pokiaľ išlo o tvrdenie ţalobcu, ţe z ust. § 157 ods. 1 O.s.p., t.j. náleţitosti rozsudku, tak treba mať na zreteli aj znenie ust. § 79, kde je definované, čo všetko má ţaloba obsahovať a aké údaje má v ţalobe uviesť ţalobca o účastníkoch konania (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko...atď.), takţe tvrdenie ţalobcu je v tomto smere prinajmenšom zavádzajúce. Súdy pri uverejňovaní rozhodnutí tieto anonymizujú, teda neposkytujú také údaje, ktorými by bolo moţné identifikovať účastníkov konania. Pokiaľ išlo o namietané pripustenie zúčastnených osôb ich pribratím do konania, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s krajským súdom poznamenáva, ţe ide o osoby, ktoré by sa mohli cítiť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko išlo o ochranu osobných údajov týchto osôb, a preto aj túto námietku povaţoval odvolací súd za nedôvodnú. 10 8Sžo/78/2014 Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo svojej podstate totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleţí. Odvolací súd poznamenáva, ţe skutočnosť, ţe ţalobca sa s názorom krajského súdu nestotoţňuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,
ktorého nemoţno právo na súdnu ochranu stotoţňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, ţe všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 31. marca 2016 11 8Sžo/78/2014 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.