Najvyšší súd 8Sži/3/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy

prvostupňovým rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. č. 6041/12 zo dňa

1. marca 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 330,70 €, na účet jeho právneho zástupu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 8Sži/3/2014 2 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I Spr. 6041/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“ alebo „zákon č. 211/200 Z. z.“) ako povinná osoba zamietol ţiadosť ţiadateľa Mgr. F. Š., advokátskeho koncipienta advokátskej kancelárie HKP Legal s.r.o. splnomocnenej na základe plnomocenstva udeleného ţalobcom o sprístupnenie informácií o konaniach údajne vedených na Okresnom súde Bratislava I a skutočnostiach z nich, ktorých účastníkom má byť 45 právnických osôb, doručenú Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2012, v znení doplnenom dňa 22.03.2012 a 23.03.2012, ţalovaný potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Krajský súd konštatoval, ţe z administratívneho spisu zistil, ţe ţiadosťou zo dňa 29.02.2012 podanou podľa § 64 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) alebo alternatívne podľa zákona č. 211/2000 Z. z., doručenou elektronicky Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2012 sa ţalobca ako ţiadateľ domáhal sprístupnenia informácií - aktuálneho zoznamu ţivých neskončených spotrebiteľských vecí okrem „ER“ uvedených pod bodom
2. – 45., a to v rozsahu : spisová značka, dátum začatia konania, názov a sídlo navrhovateľa, meno a bydlisko odporcu a označenie sporu, ktoré informácie ţiadal doručiť v elektronickej podobe. O poskytnutie informácií ţiadal v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „zákon o súdnych poplatkoch“) bezplatne, nakoľko ide o zdruţenie zameriavajúce sa na ochranu spotrebiteľov. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd sa stotoţnil so správnymi orgánmi oboch 8Sži/3/2014 3 stupňov v otázke posúdenia ţiadosti ţalobcu. Mal za to, ţe ţiadosť ţalobcu vykazuje znaky lustrácie, ktorú povinné osoby realizujú na základe spoplatnenej ţiadosti, pričom za lustráciu jednej ţiadosti sa podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, poloţka 24a, platí poplatok 2,50 €. Ţalobca na základe obyčajne podanej ţiadosti by obdrţal výstup z databázy ţiadaných súdnych konaní povinnej osoby s úradnou pečiatkou. Krajský súd dal do pozornosti, ţe oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 12 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje na súdne konanie, a nie na správne konanie. Krajský súd vyslovil ďalej domnienku, ţe ţiadatelia o poskytnutie informácií sa snaţia obchádzať poloţku 24a Sadzobníka súdnych poplatkov a vyhlášku 543/2005 Z. z. tým, ţe ţiadosť o sprístupnenie informácií podávajú podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ktorá nepodlieha plateniu poplatku, a navyše sa musí vybaviť v kratšej lehote. Mal za to, ţe zámerom zákonodarcu pri vydávaní zákona č. 211/2000 Z. z. bolo dať verejnosti nástroj, ktorým sa kontrolujú povinné osoby, nie však nástroj na získavanie informácií, ktorých dosiahnutie je podmienené aplikovaním osobitných právnych predpisov. Pokiaľ sa ţalobca alternatívne domáhal sprístupnenia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., krajský súd povaţoval za správnu aplikáciu zákona č. 211/2000 Z. z. na dané konanie a posudzovanie ţiadosti ţalobcu podľa tohto zákona správnymi orgánmi. Vyslovil, ţe informácie ţiadané ţalobcom v tomto prípade podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sú informáciami, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Krajský súd poukázal na to, ţe od povinných osôb moţno ţiadať len tie informácie, ktoré majú povinné osoby v čase rozhodovania k dispozícii. Je pri tom potrebné mať na zreteli, ţe ustanovenie § 3 ods. 1 ale ani iné ustanovenie zákona č. 211/2000 Z. z. neukladá povinným osobám povinnosť vytvárať na základe ţiadosti ţiadateľa nové informácie, ktoré v čase rozhodovania o ţiadosti povinná osoba nemá vôbec k dispozícii, a nie je ani povinná ich k dispozícii mať, či vytvárať. Povinná osoba preto nie povinná spracovávať uţ existujúce informácie takým spôsobom, ţe sa z nich stanú uţ nové informácie, a to len na podklade ţiadostí ţiadateľa. Takisto nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania ţiadosti o sprístupnenie informácií ešte neexistujú, alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií určených ţiadateľom v ţiadosti o sprístupnenie informácií. Podľa názoru krajského súdu poskytnutie poţadovaných informácií s ohľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. prekročilo rámec povinností ustanovených zákonom povinnej osoby sprístupňovať informácie. V zmysle uvedeného ustanovenia informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu sú vylúčené s pouţitia zákona o slobode informácií, pretoţe sa na ne vzťahujú osobitné postupy. Uzavrel, ţe povinná osoba 8Sži/3/2014 4 ako aj ţalovaný správne právne vyhodnotili obsah ţiadosti ţiadateľa, keď povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým ţiadosť zamietla, nakoľko nejde o poskytnutie takých informácií, ktoré je moţné vybaviť prostredníctvom obyčajnej ţiadosti, najmä podľa zákona č. 71/1992 Zb. teda bez aplikácie zákona č. 211/2000 Z. z. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., zohľadniac neúspech ţalobcu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá skutočnosť, čím sa riadila a podľa kého právneho predpisu postupovala povinná osoba pri rozhodovaní o dotknutej ţiadosti o sprístupnenie informácií, a teda ţiadateľovi nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia Krajský súd v Bratislave ţiadosť ţiadateľa zamietol. Sám súd na jednej strane klasifikuje konanie ako správne, no neskôr ako súdne. Ţalobca mal za to, ţe v prípade informácií, ktoré poţadoval od povinnej osoby, sa rozhodne nejedná o informácie, ktoré vyplývajú výlučne z konkrétnych spisov, ale o informácie, ktoré by mala mať povinná osoba uloţené v programe Register – Podateľňa, a ţiadateľ vo svojej ţiadosti nepoţadoval, aby povinná osoba vydala potvrdenia o konkrétnych súdnych spisov. Ţiadateľ sa domáhal poskytnutia informácií, ktoré by uţ povinná osoba mala mať spracované v programe, ktorý jej slúţi na evidenciu jednotlivých súdnych konaní. Rozsah a štruktúru poţadovaných informácií ţiadateľ vo svojej ţiadosti formuloval v zmysle svojich skúseností s praxou okresných súdov vo veci registrácie konaní. Ţiadateľ nepoţadoval, aby povinná osoba spracovávala existujúce informácie takým spôsobom, ţe sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné informácie. Zdôraznil, ţe informácie, ktoré ţiadal sprístupniť podľa zákona o slobode informácií sú informáciami, ktoré síce obsahuje aj súdny spis, avšak povinná osoba ich mala v momente podania ţiadosti k dispozícii, a to v programe Register – Podateľňa, aspoň v rozsahu spisová značka, predmet konania, navrhovateľ, odporca, dátum podania a iné. Teda nejde o informácie, ktoré sú súčasťou len súdneho spisu, ani o informácie, ktorých sprístupnenie by bolo obmedzené v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií uviedol, ţe tento 8Sži/3/2014 5 zákon neukladá povinným osobám povinnosť vytvárať na základe ţiadosti ţiadateľa nové informácie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/190/2008 z 27.05.2009, v zmysle ktorého nemoţno zo znenia zákona o slobode informácií vyvodzovať, ţe informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov prípadne štatistické spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa poţiadaviek ţiadateľa o informácie. Ţalovaný nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe z rozhodnutia povinnej osoby nie je zrejmé, akým právnym predpisom sa táto riadila pri rozhodovaní o jeho ţiadosti, a ţe ţalovaný má rovnaké informácie v súdnych spisoch a súčasne v registri podateľňa, a to s ohľadom na tú skutočnosť, ţe súdy zatiaľ nedisponujú elektronickým súdnym spisom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, 8Sži/3/2014 6 či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj konania, ktoré im predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho i správneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi krajského súdu. Z obsahu ţiadosti ţalobcu z 29.02.2012, ktorú podal elektronicky na Okresný súd Bratislava I v zastúpení HKP Legal s.r.o., v mene ktorej ţiadosť podpísal konateľ R. P., vyplynulo, ţe ţiadateľ poţiadal o aktuálne zoznamy ţivých, neskončených spotrebiteľských vecí, okrem vecí Er, v ktorých vystupuje ako účastník konania 45. v ţiadosti vymenovaných právnických osôb v rozsahu : spisová značka, dátum začatia konania, navrhovateľ, odporca, označenie sporu. Okresný súd Bratislava I rozhodoval o ţiadosti ako povinná osoba podľa zákona o slobode informácií a s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 uvedeného zákona zamietol ţiadosť ţiadateľa, ktorého označil ako Mgr. F. Š., advokátskeho koncipienta advokátskej kancelárie HKP Legal s.r.o. splnomocnenej na základe plnomocenstva udeleného ţalobcom. Ţalobca v odvolaní proti tomto rozhodnutiu okrem iného namietal nesprávnu identifikáciu osoby ţiadateľa, ale ţalovaný a ani správny súd sa touto námietkou nezaoberali. Túto skutočnosť je potrebné konajúcim orgánom vytknúť, pretoţe nesprávne označenie adresáta správneho rozhodnutia patrí medzi také vady rozhodnutia, ku ktorým musel odvolací 8Sži/3/2014 7 súd prihliadnuť ex offo, pričom táto vada sama osebe má vplyv na zákonnosť preskúmavaného správneho rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poţaduje. Z obsahu podaní ţalobcu je zrejmé, ţe ţiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu zamýšľaného vstupu ţalobcu ako zdruţenia zaloţeného za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov do súdneho konania v pozícii vedľajšieho účastníka. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade bolo, či poskytnúť na základe zákona o slobode informácií ţiadateľovi informácie zo súdnych registrov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manaţment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je moţné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, ţe zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre ţiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môţe ţiadateľ pracovať. Je však potrebné uviesť, ţe ţiadosti o sprístupnenie informácii v právnom reţime zákona č. 211/2000 Z. z. nemôţu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie....) ani komunikácia medzi ţiadateľom a povinnou osobu nemôţe prebiehať s obsahom osobných údajov. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe vývoj v súdnej praxi obsah pojmu ,,rozhodovacia činnosť“ v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ustálil tak, ţe do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb. 8Sži/3/2014 8 Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa a správnych orgánov, ktorých výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona povaţoval za nedôvodne reštriktívny napriek neexistencii zákonného dôvodu. Správne orgány a aj krajský súd nesprávne vyhodnotili ţiadosť ţalobcu ako ţiadosť o úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu v zmysle § 64 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., ktoré je spoplatnené podľa osobitného predpisu - Poloţka 24a a 28 sadzobníka súdnych poplatkov zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Otázka spoplatnenia ţiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií je bezpredmetná s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ ide o úhradu nákladov na sprístupnenie informácie, § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 211/2000 Z. z. ustanovuje, ţe informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadováţením technických nosičov a s odoslaním informácie ţiadateľovi. Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 aţ 221 tohto zákona. Pretoţe v danom prípade neboli dané predpoklady na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd ho v súlade s citovaným zákonným ustanovením zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c O.s.p., odvolací súd priznal úspešnému ţalobcovi náhradu trov prvostupňového konania, ktoré ţalobca vyčíslil v sume 330,70 €, pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia konaní v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších 8Sži/3/2014 9 predpisov (ďalej len „vyhl.“), a to za štyri úkony právnej sluţby s prislúchajúcim reţijným paušálom: - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) – 130,16 € - podanie ţaloby (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) – 130,16 € - paušálna náhrada 2 x po 7,63 € - DPH 20 % - 55,12 €. Ţalobca trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. februára 2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská