← Slovensko

o náhradu škody na zdraví

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 19/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. D., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom vo Z., proti ţalovanému Č., a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom v B., P., o náhradu škody na zdraví, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 C 9/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. júla 2009, sp. zn. 16 Co 169/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. júla 2009, sp. zn. 16 Co 169/2009 v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania, v časti výroku o náhrade trov konania štátu a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen rozsudkom z
  3. februára 2009 č.k. 11 C 9/2008-143 uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 516,17 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 523 € od
  4. novembra 2007 do
  5. novembra 2007, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 736,64 € od
  6. mája 2008 do
  7. februára 2009, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 516,17 € od
  8. februára 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V časti istiny vo výške 5 300 € konanie zastavil. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 30,87 € a nahradiť štátu trovy konania vo výške 951 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Zvolen. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1 395,30 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet advokáta JUDr. J. K.. Podanou ţalobou sa ţalobca domáhal práva na náhradu Š. na zdraví vo výške 2 5 Cdo 19/2010 76 005,60 Sk, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode
  9. augusta 2006, ku ktorej došlo medzi osobným motorovým vozidlom zn. P. X., EVČ: D., ktoré viedol vodič J. S. a osobným motorovým vozidlom Š. X., EVČ: Z., ktoré viedol vodič M. K., a v ktorom bol ţalobca prísediaci. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný poistné plnenie ţalobcovi v sume 58 740 Sk po podaní návrhu uhradil a ţalobca v tejto časti, ako aj v časti 8,5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 58 740 Sk od
  10. novembra 2007 do zaplatenia, zobral ţalobu čiastočne späť, konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu, ţe vodič J. S., ktorý dopravnú nehodu spôsobil, na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 3 T 37/2008-240 zo
  11. júla 2008, doplatil ţalobcovi bolestné vo výške 17 270 Sk, konanie v tejto časti a v časti vymáhaných 8,5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 17 270 Sk od
  12. novembra 2007 do zaplatenia, zastavil. Doplatením tejto sumy zanikol nárok ţalobcu uplatnený vo výške 76 005,60 Sk titulom bolestného voči ţalovanému v celom rozsahu ako splnený. Ţalobca listom zo
  13. marca 2008 uplatnil aj právo na vyplatenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške za 700 bodov vo výške 262 660 Sk. Ţalovaný vykázal zálohové plnenie za 230 bodov vo výške 87 430 Sk a preto rozšíril ţalobu o náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 175 230 Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od
  14. mája 2008 do zaplatenia, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou 262 660 Sk a poskytnutým plnením. Z dôvodu, ţe ţalovaný zaplatil ţalobcovi ako zálohové plnenie sumu 2 902,14 € (62 660 Sk), ţalobca podaním zo
  15. februára 2009 vzal ţalobu v časti o zaplatenie sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 079,93 € (62 660 Sk) za obdobie od
  16. mája 2008 do zaplatenia a neskôr z dôvodu úhrady ţalovaným aj vo výške 3 220,47 € (97 020 Sk) čiastočne späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Spolu teda zostala neuhradená istina za priznané sťaţenie spoločenského uplatnenia v sume 516,17 € (15 550 Sk), ktorú ţalobcovi v zmysle ustanovení § 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 442 ods. 1 a § 444 Občianskeho zákonníka priznal, majúc ju preukázanú v súdnom konaní zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom MUDr. V. M.. Mal za to, ţe ţalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS, ktorá v rozhodnom období bola vo výške 4,25 % ročne. Keďţe ţalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 10 %, v časti prevyšujúcej výšku 8,5 % ročne, súd ţalobu zamietol. O povinnosti ţalovaného zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p., o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. 3 5 Cdo 19/2010 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  17. júla 2009 sp. zn. 16 Co 169/2009 na odvolanie ţalovaného, bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania zmenil tak, ţe návrh zamietol, vo výroku o náhrade trov konania štátu zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 451 € do 3 dní na účet Okresného súdu Zvolen vedený v Justičnej pokladnici. Výrok o trovách konania zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania v sume 484,79 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K. do 3 dní. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, v ktorej okresný súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 516,17 €, v časti výroku, v ktorej návrh v prevyšujúcej časti okresný súd zamietol a v časti výroku, v ktorej okresný súd konanie ohľadne sumy 5 300,40 € zastavil, zostal nedotknutý. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca nárok na náhradu bolesti voči ţalovanému uplatnil listom doručeným mu
  18. júla
  19. Listom z
  20. júla 2007, teda v trojmesačnej lehote podľa § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za Š. spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ţalovaný oznámil ţalobcovi dôvody a vysvetlenie, pre ktoré nebolo moţné uplatnený nárok ţalobcu uspokojiť a to, ţe ţalobca nepreukázal ţalovanému rozsah povinností poskytnúť plnenie a jeho výšku. Ţalobcom predloţený posudok o bolestnom z
  21. marca 2007, ktorý vypracoval MUDr. J. R., nespĺňal zákonné náleţitosti a poţiadavky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré na posudok o bolestnom ustanovuje tento zákon, pretoţe neobsahoval zdôvodnenie bodového ohodnotenia v súlade s § 8 ods. 1 písm. f/ tohto zákona. Ţalovaný do troch mesiacov od doručenia oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, vyšetroval nahlásenú udalosť potrebnú na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť a v tejto súvislosti aj písomne poškodenému vysvetlil dôvody, pre ktoré odmietol plnenie. Odvolací súd konštatoval, ţe ak súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania, rozhodoval nesprávne, pretoţe neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. a to § 11 ods. 5 písm. b/ a § 11 ods. 6, v zmysle ktorého ak poisťovateľ neplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade ţalobcom uplatneného nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý si u ţalovaného uplatnil listom zo
  22. marca 2008, ţalovaný včas listom zo
  23. mája 2008 v súlade s § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. objasnil dôvody, pre 4 5 Cdo 19/2010 ktoré nemohol uspokojiť nárok ţalobcu (opätovne z dôvodu, ţe rozsah a výška náhrady spoločenského uplatnenia neboli preukázaní a zdôvodnené). Aj keď ţalobca predloţil ţalovanému lekársky posudok z
  24. marca 2008 vypracovaný MUDr. J. R., tento neobsahoval všetky poţadované náleţitosti v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., keďţe v ňom tieţ v rozpore s § 8 ods. 1 písm. f/ tohto zákona absentovalo zdôvodnenie bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia a preto bol znalecký posudok nepreskúmateľný. Aj v prípade tohto uplatneného nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ţalovaný si splnil povinnosť podľa § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a preto mu v súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. nevznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania s platením náhrad za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd vyhovel aj odvolacej námietke ţalovaného týkajúcej sa výroku prvostupňového súdu o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 951 €. Prvostupňový súd uznesením zo
  25. februára 2009 č.k. 11 C 9/2008-120 priznal súdnemu znalcovi znaleckú odmenu vo výške 448,70 €, resp. opravným uznesením z
  26. februára 2009 č.k. 11 C 9/2008- 125 znaleckú odmenu vo výške 438,24 € a právo na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 12,78 €, spolu 451,02 €, zaokrúhlene 451 €. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Uviedol, ţe v prvostupňovom konaní ţalobca mal úspech len čiastočný, pred súdom prvého stupňa mu vznikli trovy za zastupovanie ţalobcu titulom odmeny jeho právneho zástupcu z hodnoty úkonu zo sumy 58 740 Sk, ktorú sumu si uplatnil dôvodne, a ktorú po podaní ţaloby na súd ţalovaný zaplatil. Odvolací súd priznal náhradu celkom za štyri úkony právnej sluţby, pričom hodnota jedného úkonu zo sumy 58 740 Sk je 81,33 €. Náhradu mu priznal za prípravu a prevzatie ţaloby v tejto časti, uplatnenie nárokov na náhradu Š. z 1.8.2007, podanie oznámenia k výzve súdu z 27.11.2007 (č.l. 25 spisu) a za čiastočné späťvzatie návrhu ohľadom sumy 58 740 Sk, spolu v sume 325,32 €. Mal za to, ţe ţalobcovi patrí aj paušálna náhrada, ktorá v roku 2007 za jeden úkon predstavovala hodnotu 5,91 € x 4, všetko spolu 349,36 €. Ţalobca v prvostupňovom konaní nebol úspešný v časti, v ktorej sa domáhal náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 262 600 Sk, preto mu odvolací súd náhradu trov konania z tejto sumy nepriznal. Súd priznal ţalobcovi náhradu trov konania zo sumy 200 000 Sk, t.j. 6 638,78 €, ktorú ţalovaný zaplatil 18.2.2009 po doplnení znaleckého posudku. Z neuhradenej sumy 516,17 € priznal odvolací súd ţalobcovi náhradu za 3 úkony právnej sluţby (otázky znalcovi, vyjadrenie k znaleckému posudku, pojednávanie na Okresnom súde Zvolen dňa 26.2.2009), spolu s paušálnymi náhradami v sume 484,79 €. 5 5 Cdo 19/2010 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal „voči všetkým výrokom rozsudku odvolacieho súdu meniacim rozsudok súdu prvého stupňa (vrátane výrokov, ktorými meniaci sa rozsudok súdu prvého stupňa nahradil) a konaniam tomuto rozsudku predchádzajúcim“ dovolanie ţalobca a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolaním napádaných častiach rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p., dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. podľa jeho názoru spočíva v tom, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nejasné, nedostatočné, neúplné a nepreskúmateľné. Namietal ďalej, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Za nesprávny povaţoval právny záver odvolacieho súdu, ktorým vyhodnotil list ţalovaného z 11.7.2007, ktorým ţalovaný oznámil ţalobcovi dôvody a vysvetlenie, pre ktoré nebolo moţné uplatnený nárok ţalobcu uspokojiť, za rozhodujúci pre nepriznanie úrokov z omeškania. V odôvodnení dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzal v konaní pred súdmi niţších stupňov poukazujúc na to, ţe predpísaným spôsobom preukázal ţalovanému rozsah povinností poskytnúť plnenie a jeho výšku. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či odvolací súd skúmal všetky súvisiace skutočnosti, keďţe sa obmedzil iba na posudzovanie listu poisťovne z 11.7.
  27. Obdobne namietal aj nesprávny právny záver odvolacieho súdu v súvislosti s nárokmi na náhradu úrokov z omeškania pri uplatnení Š. týkajúcej sa sťaţenia spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadne náhrady trov konania označil za nejasné, nepresné, protichodné a nepreskúmateľné. Namietal, ţe vo veci dosiahol plný úspech čo do základu oboch nárokov a preto hodnotenie úspešnosti ţalobcu v konaní s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. (čiastočný úspech v konaní) bez ďalšieho zdôvodnenia, povaţoval za neobjektívne. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia náhrady trov konania videl v tom, ţe odvolací súd uviedol, ţe priznáva náhradu za štyri úkony týkajúce sa bolestného uskutočnené v roku 2007, avšak ich konkretizácia je neúplná a neprehľadná. Na záver uviedol, ţe súd mal pri výpočte hodnoty za jeden úkon týkajúci sa sťaţenia spoločenského uplatnenia vychádzať zo sumy 3 736,64 € a nie 516,17 €. Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť ako nedôvodné. 6 5 Cdo 19/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10 a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie ţalobcu je prípustné, pretoţe podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dňa
  28. novembra 2007, kedy bola ţaloba podaná na Okresnom súde Zvolen, bola minimálna mzda podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 450/2007 Z.z. 8 100 Sk a jej trojnásobok predstavoval sumu 24 300 Sk (806,61 €). Predmetom dovolacieho konania bolo príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 523 € od
  29. novembra 2007 do
  30. novembra 2007 (spolu 19 dní, t.j. 11,16 €), úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 736,64 € od
  31. mája 2008 do
  32. februára 2009 (spolu za rok 2008 - 239 dní, t.j. 207,40 € a za rok 2009 - 54 dní, t.j. 46,98 € ), úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 516,17 € od
  33. februára 2009 do zaplatenia, t.j. ku dňu začatia dovolacieho konania
  34. októbra 2009 (spolu 228 dní, t.j. 27,40 €). Celková suma úrokov z omeškania za celé uvedené obdobie predstavuje 292,40 €, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania ţaloby na prvostupňovom súde. Dovolanie ţalobcu proti výroku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. nie je teda prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej časti nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia a rozsah ním priznaného peňaţného plnenia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 5 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád 7 5 Cdo 19/2010 vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní namietal (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide. V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred
  35. októbrom 2008 pouţijú predpisy účinné od
  36. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. 8 5 Cdo 19/2010 S účinnosťou od
  37. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti priznania úrokov z omeškania odôvodnil všeobecnými ustanoveniami § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., kedy priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS 8,5 % ročne. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v porovnaní so súdom prvého stupňa pouţil osobitné ustanovenie § 11 ods. 5 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za Š. spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré pouţitie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje a ktoré súd prvého stupňa neaplikoval, a na základe ktorého úrok z omeškania ţalobcovi nepriznal. Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval predmetné ustanovenia za rozhodujúce pre rozhodnutie veci. V súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich moţnému pouţitiu vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, ţe odvolací súd takto postupoval a ţalobcovi nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. 9 5 Cdo 19/2010 Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  38. septembra 2010 JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.