87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd priznal ţalobcovi 9% ročný úrok z omeškania z dlţnej sumy (fakturovanej ceny diela) do
1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe sa dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a nesprávne aplikoval § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
1 Občianskeho zákonníka. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo riadne a včas, aţ prevzatím diela objednávateľom môţe vzniknúť povinnosť na zaplatenie ceny diela. Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami o povinnosti zhotoviteľa vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky (s náleţitosťami podľa § 632 Občianskeho zákonníka), ak zmluva o dielo nebola uzavretá písomne. Záver súdu, ţe zmluvu o dielo a písomné potvrdenie o prevzatí objednávky nahrádza dohoda o cene, nepovaţoval za správny. Ţalobca a ţalovaný nestanovili čas vykonania diela, dohodli sa len na tom, ţe ak sa dielo vykoná bez vád vznikne ţalobcovi právo na vystavenie faktúry, ktorú ţalovaný následne uhradí. Odvolací súd nesprávne dospel k záveru, kto bol oprávnený za objednávateľa dielo prevziať, ţe ţalovaný nereklamoval kvalitu vykonaných prác a ţe zhotoviteľ splnil svoje povinnosti a mohol fakturovať vykonané práce. Odvolaciemu súdu vyčítal, ţe sa nesprávne vysporiadal s obsahom dohody o vykonaní prác; neakceptoval to, ţe sa účastníci nedohodli na čase vykonania prác a spôsobe ich prevzatia; nevysporiadal sa s tvrdením, ţe ţalovaný nepodpísal ţiadny preberací protokol o vykonaní prác; nevykonal ţalovaným navrhnuté dokazovanie o nesprávnej fakturácii - jej nadhodnotení. 5 Cdo 64/2010 4 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe podľa jeho názoru nie je naplnená ţiadna podmienka prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. a § 237 O.s.p., preto navrhol dovolanie odmietnuť. Námietky v dovolaní nepovaţoval za opodstatnené, čo bolo v konaní preukázané, preto rozhodnutia súdov povaţoval za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, keď posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto 5 Cdo 64/2010 5 právneho vzťahu rovnako ako súd prvého stupňa, navyše aj z rovnakého právneho dôvodu. Pre dovolanie ţalovaného, ktorým bol napadnutý rozsudku odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods.1 aţ 3 O.s.p., lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor), dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého však odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 a 3 O.s.p. So zreteľom na obsah dovolania ţalovaného, ktorý uviedol, ţe v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné podľa § 238 O.s.p., dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe § 237 O.s.p. spája prípustnosť dovolania výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne vymedzené v § 237 O.s.p.) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohoto ustanovenia. Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ a g/ O.s.p. netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 5 Cdo 64/2010 6 S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov dovolací súd vo vzťahu k prieskumnej činnosti vyplývajúcej z § 242 ods. 1. vety prvej O.s.p.
povaţuje za vhodné dodať: Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. tvrdiac, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolacie námietky ţalovaného sa z hľadiska takto uplatnených dovolacích dôvodov týkajú jednak právneho posúdenia veci súdmi niţších stupňov, ktoré dovolateľ nepovaţuje za správne, jednak neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov v dôsledku nevykonania potrebných dôkazov i dôkazu navrhnutého ţalobcom na preverenie fakturácie ceny diela. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (R 43/2003). Dovolateľom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy niţších stupňov, môţe mať (prípadne) dopad na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, ţe súdy (prípadne) z takýchto skutkových zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p., a teda ani prípustnosť dovolania ţalovaného podľa tohto ustanovenia. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je ale viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky 5 Cdo 64/2010 7 navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. V prejednávanej veci nevykonaním ţalovaným navrhovaného dokazovania preverenia správnosti fakturácie ceny diela nedošlo k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom. Dovolateľ tieţ namieta, ţe napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Pod túto námietku treba zahrnúť jeho argumentáciu, ţe odvolací súd sa dôsledne nezaoberal jeho odvolacími tvrdeniami. Pokiaľ ţalovaný namieta, ţe mu bolo odopreté právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03), a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, dovolací súd uvádza, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, 5 Cdo 64/2010 8 z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k záveru, ţe právo ţalovavaného na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích námietok ţalovaného, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne posúdenie. Odvolací súd sa osobitne zaoberal kaţdou odvolacou námietkou a vysvetlil z akých hľadísk tieto povaţuje za nedôvodné. V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody odvolacieho rozsudku
o skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa) v potrebnej miere vysvetľuje, čo povaţoval odvolací súd za rozhodujúce, ţe totiţ nič z toho, čo ţalovaný v prejednávanej veci povaţoval za rozhodujúce, či podstatné z hľadiska zbavenia sa povinnosti zaplatiť cenu diela, sa nepreukázalo ako dôvodné. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovaného v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokátke za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytla ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.