1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“) nárok na náhradu mzdy za predpokladu oznámenia o tom, ţe trvá na ďalšom zamestnávaní. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe takéto oznámenie zamestnávateľ prevzal najneskôr 27. októbra 2000, preto od tohto dňa uloţil ţalovanému 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vo výške uvedenej vo výroku svojho rozhodnutia, keď opodstatnenosť nároku ţalobcu v konaní nebola sporná. Pri jej výpočte zohľadnil vyplatenie dvojmesačného odstupného vo výške 20 968,-- Sk, pričom návrhu na zníţenie alebo nepriznanie náhrady mzdy
2 Zákonníka práce nevyhovel, pretoţe ţalobca sa snaţil zapojiť do pracovného pomeru a za tým účelom vyvíjal maximálne úsilie a k ţiadosti o dôchodok potreboval údaj o trvaní pracovného pomeru, ktorý nemal k dispozícii. Opodstatnenosť nároku ţalobcu v konaní spochybnená nebola, spornou zostala len otázka, kto zo ţalovaných má povinnosť ţalobcovi náhradu mzdy zaplatiť. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, ţe neplatná výpoveď ţalobcovi bola daná Okresným úradom v Komárne. Ustanovením § 7 zákona č. 515/2003 Z.z. boli okresné úrady zrušené, preto náhradu mzdy je povinný zaplatiť subjekt, na ktorý prešli práva a povinnosti okresného úradu vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a tým je Krajský úrad v Nitre. S poukazom na ustanovenie § 8 ods. 5, 6 zákona č. 515/2003 Z.z. súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe povinnosť platiť náhradu mzdy ţalobcovi z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru prešla na ţalovaného 2/, ktorému takúto povinnosť uloţil a voči ţalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania k rukám advokáta do 3 dní v sume 64 585,-- Sk, ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/ náhradu trov konania v sume 5 610,-- Sk do 3 dní a ţalovaným 1/, 3/ a 5/ náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Nitre, konajúci o odvolaní ţalovaného 2/ proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bolo ţalobe vyhovené a o odvolaní ţalobcu proti výroku, ktorým mu 4 M Cdo 2/2010 3 bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/ náhradu trov konania, rozsudkom zo 16. októbra 2008 č.k. 9 Co 57/2007-418, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť do troch dní ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 5 964,-- Sk k rukám právneho zástupcu, keď dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného 2/ a rovnako ani odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý si vyriešil otázku právneho nástupníctva po zrušených okresných úradoch a povaţoval za správny záver, ţe predmetný záväzok prešiel na Krajský úrad v Nitre. Poukázal na delimitačný protokol a jeho dodatok č. X. o odovzdaní a prevzatí kompetencií deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X. z X., z ktorej vyplýva, ţe legitimovaným na uspokojenie záväzkov ţalobcu bol Okresný úrad Komárno, ktorý si vymienil uspokojiť predmetný záväzok. Keďţe si tento záväzok vymienil uspokojiť okresný úrad, na obec tento záväzok
1 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z.z. neprešiel, ale
5 a 6 zákona č. 515/2003 Z.z. prešiel na krajský úrad, ktorý bol v čase rozhodovania súdom prvého stupňa ţalovaným 2/. Pretoţe v období od rozhodnutia súdu prvého stupňa 12. októbra 2006 do rozhodnutia odvolacieho súdu došlo s účinnosťou od 1. októbra 2007
254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. k zrušeniu krajských úradov, odvolací súd si tieţ musel v prvom rade vyriešiť pasívnu legitimáciu, t.j. právne nástupníctvo po ţalovanom 2/ v tomto konaní – Krajskom úrade Nitra. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 254/2003 Z.z.,
ktorého pohľadávky a záväzky krajského úradu prechádzajú na obvodný úrad, z ktorého činnosti vznikli a s poukazom na jeho odsek 10,
ktorého pohľadávky a záväzky krajského úradu, ktoré neprešli na obvodný úrad
odseku 9, prechádzajú na obvodný úrad v sídle kraja, dospel k záveru, ţe pasívne legitimovaným v tomto konaní, teda právnym nástupcom po Krajskom úrade v Nitre je Obvodný úrad Nitra. Z delimitačných protokolov zaloţených v spise nebolo preukázané, ţe by nejaký subjekt tento záväzok prevzal a preto odvolací súd právne nástupníctvo po Krajskom úrade v Nitre vyriešil vzhľadom na dodatok č. X. k delimitačnému protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X. z X.
9 zákona č. 254/2007 Z.z. tak, ţe týmto právnym nástupcom, a teda pasívne legitimovaným byť na strane ţalovaného 2/ je Obvodný úrad Nitra (§ 3 ods. 10 zákona č. 254/2003 Z.z.). Za dôvodné nepovaţoval ani odvolanie ţalobcu do výroku, ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/ náhradu trov konania, pretoţe ţaloba proti nemu bola právoplatne zamietnutá, t.j., ţalovaný 4/ 4 M Cdo 2/2010 4 mal v konaní plný úspech a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách konania účastníkov rozhodol
1 O.s.p. a v konaní úspešnému ţalovanému 4/ priznal ich náhradu tak ako si ich tento účastník vyčíslil. Preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil, keď v podrobnostiach odkázal na dôvody rozhodnutia uvedené v napadnutom rozsudku. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet Obvodného úradu v Nitre, ako účastníka konania. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe v tomto konaní je rozhodujúci predchádzajúci medzitýmny rozsudok Okresného súdu Komárno z
1 vtedy platného Zákonníka práce, ak sa časť zamestnávateľa prevádza k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom v tejto časti zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa. Preto po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku ţalobca 15. apríla 2003 nastúpil do práce na z. a nie na okresný úrad, ktorý v tom čase uţ nebol zriaďovateľom Z. š. s v. N., pretoţe v roku 2002 niektoré pôsobnosti prešli zo zákona z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, medziinými aj niektoré pôsobnosti okresných úradov na úseku školstva. Zmena zriaďovateľských pôsobností a prechod práv a záväzkov v oblasti sústavy z. sa uskutočnili prijatím zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.
čl. XII uvedeného zákona, ktorým sa menil zákon č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, prešla
4 zákona č. 542/1990 Zb. od
tohto zákona a osobitných zákonov na novozriadené špecializované orgány miestnej štátnej správy. Keďţe ţalobca bol u., ktorý v. na z., nevykonával štátnu ani verejnú sluţbu v okresnom úrade, z toho dôvodu sa na neho uvedené ustanovenie nevzťahovalo a preto súdy vec nesprávne právne posúdili. Ţalobca bol od X. zamestnancom š., kde prešli zo zákona práva a povinnosti z jeho pracovnoprávneho vzťahu, nie však povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy z titulu rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, pretoţe od 1. júla 2002 prešla zriaďovateľská funkcia k z. zo zákona z okresných úradov na obce, pričom kompetencie prešli zo štátu na samosprávy, vrátane majetku, ale niektoré záväzky ostali štátu. Zákonom č. 447/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí, sa do zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, okrem iného doplnil § 2b a § 4a.
1 písm. a/ do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe právnických osôb, len ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec
osobitných zákonov.
poznámky pod čiarou je takýmto osobitným zákonom aj zákon č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
1 tohto zákona potom do vlastníctva obcí prechádzajú s majetkom Slovenskej republiky aj súvisiace majetkové práva a do výšky nadobudnutého majetku aj súvisiace záväzky a
jeho § 4a ods. 2 písm. b/ na obec neprechádzajú záväzky na úhradu peňaţných plnení
osobitných zákonov, ktoré bol povinný uhradiť správca majetku štátu
osobitných zákonov do dňa prechodu majetku Slovenskej republiky na obec
tohto zákona, pričom medzi takéto záväzky, ktoré neprešli zo štátu na obec patrí aj záväzok z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení platnom v čase rozhodovania súdov, záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií
osobitného predpisu neprešli na obec pri prechode majetku
osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa. Z uvedeného generálny prokurátor vyvodil, ţe záväzok za nevyplatenú náhradu mzdy bol do
jeho názoru nie je v predmetnom spore pasívne legitimovaný. Ţalovaní 1/, 3/ a 5/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné. I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora (štvrtá hlava štvrtej časti O.s.p.), tak ako v konaní o dovolaní účastníka (tretia hlava štvrtej časti O.s.p.), je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 4 M Cdo 2/2010 7 Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Generálny prokurátor vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v mimoriadnom dovolaní výslovne nenamietal a v dovolacom konaní ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor výslovne nenamietal ani takéto iné procesné vady a v dovolacom konaní ţiadna z takýchto vád ani nevyšla najavo. Generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal, ţe rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia je viazaný tým, ako bol v mimoriadnom dovolaní vymedzený (odôvodnený) uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska 4 M Cdo 2/2010 8 posúdenia opodstatnenosti mimoriadneho dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., osobitný význam práve úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v mimoriadnom dovolaní; nad rámec toho, čo bolo uplatnené v mimoriadnom dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani povinný skúmať, v čom ešte (čo v mimoriadnom dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V mimoriadnom dovolaní spochybňuje generálny prokurátor súdmi niţších stupňov na prejednávanú vec aplikované ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 515/2003 Z.z., keď
jeho názoru bolo potrebné vec posúdiť
ustanovenia § 8 ods. 14 tohto zákona,
ktorého záväzky štátu, ktoré boli k 31. decembru 2003 záväzkami krajského úradu alebo okresného úradu, z ktorých pôsobnosti zriaďovateľská funkcia prešla na obec alebo vyšší územný celok
osobitného zákona, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona záväzkami ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je úsek štátnej správy, v ktorom tieto záväzky vznikli. Z uvedeného povaţoval za správny právny záver, ţe predmetný záväzok sa stal dňom
515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004), zrušujú sa okresné úrady. 4 M Cdo 2/2010 9
5 vety prvej zákona č. 515/2003 Z.z., práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu sluţbu v okresnom úrade a z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú sluţbu v okresnom úrade, ktoré neprešli
tohto zákona a osobitných zákonov na miestne orgány štátnej správy zriadené na úsekoch tvorby a ochrany ţivotného prostredia, územného plánovania, stavebného poriadku a bytovej politiky, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, poľovníctva a rybárstva, pozemkových úprav, cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva, mládeţe a telesnej kultúry, prechádzajú na krajský školský úrad, v ktorého územnom obvode mal okresný úrad sídlo.
6 zákona č. 515/2003 Z.z., nároky zamestnancov vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov a z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v odseku 5 uspokojí krajský úrad. Z Dodatku č. X.2 k delimitačnému protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X., z X. vyplýva, ţe záväzky Okresného úradu v Komárne, ktoré vznikli do 14. apríla 2003 voči PhDr. PaedDr. E. B. z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru sa nedelimitujú a tieto budú riešené Okresným úradom v Komárne (por. aj č.l. 240 spisu). Odvolací súd potom správne vo svojom rozhodnutí poukázal na tento dodatok k delimitačnému protokolu, v ktorom si Okresný úrad v Komárne osobitne vymienil, ţe predmetný nárok ţalobcu sa stáva jeho výslovným záväzkom. Vychádzajúc potom i z ustanovenia § 8 ods. 9 vety prvej zák. č. 515/2003 Z.z.,
ktorého práva a povinnosti okresného úradu z majetkoprávnych vzťahov a iných vzťahov prechádzajú z okresného úradu na krajský úrad, v ktorého územnom obvode mal okresný úrad sídlo, nebolo moţné stotoţniť sa s názorom generálneho prokurátora, ţe predmetný záväzok bolo potrebné posudzovať
ustanovenia § 8 ods. 14 zákona č. 515/2003 Z.z. Výslovným prevzatím predmetného záväzku Okresným úradom v Komárne v dodatku č. X. k delimitačnému protokolu nadobudol tento záväzok charakter záväzku z iných vzťahov a nebolo uţ moţné ho posudzovať ako záväzok okresného úradu majúci vzťah k zriaďovateľskej funkcii, ktorá prešla na obec alebo vyšší územný celok
osobitného zákona. Predmetný záväzok preto nemohol prejsť
14 zákona č. 515/2003 Z.z. na ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. 4 M Cdo 2/2010 10 Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, ţe by rozhodnutia súdov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako to obsahovo vymedzil generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie nemoţno dospieť k záveru, ţe by mimoriadne dovolanie opodstatnene namietalo existenciu dôvodov v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vady konania (§ 243f ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.), pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní voči ţalovanému 2/, ktorý podal v danej veci podnet nepriznal, lebo nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 243i ods. 2 O.s.p., § 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.