1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu o preskúmanie 2 4Sžf/54/2015 zákonnosti rozhodnutia č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového finančného orgánu č. 9601401/5/4201006/2014/Lk zo dňa 11.09.2014, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 6.965,76 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012: 1. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním 127.448,45 € 2. Daň zistená správcom dane 134.414,21 € 3. Rozdiel dane 6.965,76 € Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný na konanie
1 O.s.p., § 246a ods. 1 druhá veta O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup finančného orgánu
druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, ţe súd nezistil také porušenia zákona, ktoré by malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto ţalobu ţalobcu zamietol svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ţe k jednotlivým poloţkám zisteným v rámci daňovej kontroly a namietaných ţalobcom zaujal nasledujúce stanovisko: 1. Ţivý tovar skladovaný vo vonkajších priestoroch, ostatný záhradnícky materiál, v obchodnej jednotke - 53 Záhradné centrum.
3 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) – (správne je § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom v posudzovanom období – pozn. NS SR), daňovými výdavkami nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedených v § 19 ods. 3 písm. g/, stratného v maloobchodnej predajni na základe ekonomických odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom.
3 písm. g/ bod 1 a 2 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj škody nezavinené daňovníkom: vzniknuté v dôsledku ţivelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, a spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. V danom prípade nedošlo k poškodeniu rastlín v dôsledku ţivelnej pohromy, povodne, krupobitia a podobne, ţalobca nepreukázal na základe ekonomických odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom, preto škody vzniknuté vyhynutím rastlín v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok (podmáčanie rastlín v dôsledkov 3 4Sžf/54/2015 daţďov v lete, nadmerné teploty, vymrznutie rastlín a pod.), nemoţno povaţovať za daňové výdavky. Beţné nepriaznivé poveternostné podmienky nie sú dôvodom na zarátanie takýchto škôd do daňových výdavkov. 2. K tvorbe rezerv na súdne poplatky - k poloţke 2, krajský súd zaujal toto stanovisko:
2 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkom nie je tieţ tvorba rezerv a tvorba opravných poloţiek s výnimkou
9 zákona o dani z príjmov sa určujú prípady, kedy je moţné tvorbu rezerv povaţovať za daňový výdavok. Do rezerv, ktoré je moţné uznať za daňový výdavok
9 zákona o dani z príjmov nie je zaradená tvorba rezerv na súdne poplatky. Okrem toho daňová kontrola bola robená za rok 2012. Súdne poplatky boli uhradené aţ v januári 2013. Okrem toho
j/ zákona o dani z príjmov, základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, ţe do daňových rezerv nespadá tvorba rezervy na súdne poplatky, okrem toho nie je tu vecná a časová súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď súdne poplatky vo výške 307,- € nezahrnul do daňových výdavkov. 3. K poloţke č. 3 - Rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku - Prístrešok OJ Topoľčany, súd zaujal toto stanovisko:
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyţaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie: a) spojenie pevným základom, b) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia.
2 stavebného zákona, pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu. 4 4Sžf/54/2015
účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.
128/2000 Z. z., na účely tohto opatrenia je:
ustanovenia § 43 stavebného zákona a § 43a ods. 2 stavebného zákona, ako aj
b/ Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z.
1 zákona o dani z príjmov, v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení
klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je v uvedenej odpisovej skupine 4 - 20 rokov.
1 zákona o dani z príjmov, pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 tak, ţe v odpisovej skupine je ročný odpis 1/20-ina.
prílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z. v súvislosti s § 1 ods. 2 a ods. 3 a § 2 tohto opatrenia mal byť prístrešok OJ Topoľčany zaradený ako budova pod kód 125 - Priemyselné budovy a sklady,
bliţšej špecifikácie pod kód 1252 - Nádrţe, silá a sklady. Prístrešok predstavuje sklad. Ročný odpis zo vstupnej ceny 37.473,35 € predstavuje 1.874,- €. Rozdiel medzi odpisom uplatneným kontrolovaným daňovým subjektom (3.123,- €) a odpisom vypočítaným správcom dane (1.874,- €) predstavuje 1.249,- €. Správca dane postupoval správne, keď v súlade s § 26 ods. 1 a § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyčíslil ako pripočítateľnú poloţku k základu dane a zároveň zvýšil základ dane o sumu 1.249,- € v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov. 4. K odpisu hmotného majetku uplatneného v účtovníctve, ktorý prevyšuje daňové odpisy tohto majetku - byt č. 15 Ţilina, krajský súd zaujal nasledujúce stanovisko:
i/ zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný 5 4Sžf/54/2015 v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon neustanovuje inak. Byt č. 15 v Ţiline neslúţi na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov. Z ustanovenia § 2 písm. i/ jednoznačne vyplýva, čo je daňovým výdavkom, nemoţno preto súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe zo ţiadneho ustanovenia zákona o dani z príjmov nevyplýva, ţe nemoţno uznať výdavok, ktorý práve v tom čase nemal adekvátny príjem.
2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemoţno
tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Správca dane správne postupoval, keď v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 5.914,- €, teda o sumu, ktorú ţalobca
zákona nemôţe zahrnúť do daňových výdavkov. 5. K poloţke č. 5 - úhrada poistného plateného na základe rámcovej poistnej zmluvy pri poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom uzavretej s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., súd prijal nasledujúce stanovisko:
i/ zákona o dani z príjmov sa daňovým výdavkom rozumie výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré moţno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť
osobitných predpisov. Platenie poisteného na základe rámcovej poistnej zmluvy o miliónovom poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom nie je moţné povaţovať za poistné, ktoré je daňový subjekt povinný uzavrieť. Miliónové poistenie osôb prepravovaných motorovým vozidlom je komerčným a nadštandardným druhom poistenia, ktoré nie je moţné zahrnúť do daňových výdavkov daňovníka
zákona o dani z príjmov, pretoţe nejde o výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť
osobitných predpisov. Správne postupoval správca dane, keď zvýšil základ dane o zaplatené komerčné poistenie vo výške 1.505,06 €. 6 4Sžf/54/2015 6. Poloţka č. 6 - oprava OJ Radvaň fakturovaná od dodávateľa PROFISTAV BB, s. r. o., Starohorská 25, Banská Bystrica, súd k tejto poloţke zaujal nasledovné stanovisko:
1 zákona o dani z príjmov, technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1.700,- € v úhrne za zdaňovacie obdobie.
ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu pouţitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemoţno povaţovať zámenu pouţitého materiálu pri dodrţaní jeho porovnateľných vlastností. Z § 35 ods. 2 písm. f/ postupov účtovania, opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do prechádzajúceho alebo prevádzky schopného stavu. S uvedením do prevádzky schopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s pouţitím iných neţ pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčiastok alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu pouţitia, udrţiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobné závady. Pri posudzovaní rozsahu vykonaných prác, pouţitého materiálu dospel súd k záveru, ţe v danom prípade sa jednalo o kvalitatívnu zmenu výkonnosti alebo technických parametrov zariadenia a ţe došlo v danom prípade k rekonštrukcii hmotného majetku v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH – (správne má byť zákona č. 595/2003 Z. z. – pozn. NS SR). Správca dane bol oprávnený poţadovať od kontrolovaného daňového subjektu doklady na preukázanie skutočností tvrdených daňovým subjektom, povinnosť predkladať poţadované doklady vyplýva pre ţalobcu z § 45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Ţalobca nepreukázal, ţe by sa v danom prípade jednalo len o opravu budovy, krajský súd je tieţ toho názoru, ţe došlo k technickému zhodnoteniu budovy, a preto prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď neuznal náklady na technické zhodnotenie budovy OJ Radvaň v sume 18.616,29 € do daňových výdavkov a keď zvýšil v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov základ dane o sumu 18.616,29 €. V súlade s § 19 ods. 3 7 4Sžf/54/2015 písm. a/ zákona o dani z príjmov, správne postupoval správca dane keď zvýšil základ dane kontrolovaného daňového subjektu - ţalobcu o odpisy prislúchajúce k technickému zhodnoteniu hmotného majetku budovy OJ Radvaň o sumu ročného odpisu vo výške 931,- €. Krajský súd nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe v danom prípade počas daňovej kontroly došlo zo strany kontrolných orgánov k poškodzovaniu ţalobcu a k neefektívnej vykonanej kontrole. Pracovníci správcu dane postupovali pri vykonávaní kontroly v súlade so zákonom o správe daní, ak mal ţalobca výhrady k postupom pracovníkov správcu dane, mohol v priebehu daňovej kontroly vznášať námietky voči týmto pracovníkom. Nie je pravdivé tieţ tvrdenie, ţe by v danom prípade bolo vydávané zo strany správnych orgánov arbitrárne rozhodnutie, pretoţe všetky závery správnych orgánov sú podporené príslušnou citáciou predpisov, ktoré sa vzťahujú na daný prípad. Pokiaľ ţalobca vytýkal finančným orgánom, ţe tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, ţe nesprávne hodnotili dôkazy, nevysporiadali sa s dôkazmi, ktoré preukazujú opak, ţe sa nezaoberali všetkými námietkami, k tomu krajský súd uviedol, ţe tieto tvrdenia ţalobcu sú len všeobecné, súd nie je povinný zháňať dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie zákona, táto povinnosť je na strane ţalobcu. V súvislosti s týmito všeobecnými a nekonkrétnymi tvrdeniami sa preto krajský súd ani nezaoberal. II. Včas podaným odvolaním ţalobca uviedol, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. f/ O.s.p. a v zmysle ust. 205 ods. 2. písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Na základe týchto skutočností sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a zároveň ţalobcovi priznal náhradu trov konania. 8 4Sžf/54/2015 Prvostupňový súd
ţalobcu nedal presvedčivú odpoveď na otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Zo ţaloby je zrejmé, ţe medzi účastníkmi súdneho konania je sporná interpretácia ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z., a teda napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia, nakoľko krajský súd nevyhodnotil dokazovanie v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náleţitosti
2 O.s.p. a s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV.ÚS 77/02, II. ÚS 63/06, III. ÚS 127/2010) je ţalobca toho názoru, ţe krajský súd v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a zároveň nebola daná presvedčivá a jasná odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom ochrany. Právny názor súdu prvého stupňa a ţalovaného o tom, ţe za rozhodujúce kritérium pri zaradení výšky súdneho poplatku do nákladov účtovného obdobia roku 2012 sa povaţuje deň kedy bola vystavená resp. doručená výzva príslušného súdu na zaplatenie tohto súdneho poplatku je nesprávny a v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Všetky náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlţníkom ţalobcu boli zaúčtované v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s Postupmi účtovania - Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších predpisov a daňovo uznané v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Súdne poplatky boli zaúčtované do nákladov roku 2012, s ktorým vecne a časovo súvisia v súlade s § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V čase vyhotovenia účtovnej závierky za rok 2012 boli ţalobcovi doručené aj výzvy príslušných súdov na zaplatenie súdnych poplatkov a ţalobca ich aj zaplatil, čím bola potvrdená oprávnenosť a správna výšku nákladov. Ak zákon na jednej strane prikazuje daňovému subjektu vymáhať svoje pohľadávky voči dlţníkom, je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby iný zákon resp. ţalovaný pri výkone kontroly neuznal náklady, ktoré ţalobcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s ich vymáhaním ako daňový výdavok v účtovnom období v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť tieto náklady uhradiť. Rezervy na súdne poplatky boli vytvorené na základe predloţených návrhov na vydanie platobného rozkazu, ktoré v mene ţalobcu podával jeho právny zástupca - JUDr. Jozef Polák advokát, ktorý zastupuje ţalobcu pri vymáhaní pohľadávok voči J. z J. a T. z J., ktoré podal na Okresný súd v Rimavskej Sobote. Na základe týchto predloţených návrhov boli vydané Okresným súdom v Rimavskej Sobote dňa 16.01.2013, výzvy na úhradu 9 4Sžf/54/2015 súdnych poplatkov č. 1 Rob/400/2012-18 a 1 Rob/399/2012-24. Vo výzve je tieţ uvedené: „Ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení). Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, ţe pre uznanie uvedených škôd pri spotrebnom záhradníckom sortimente a rastlinnom sortimente, je tieto potrebné „ekonomicky zdôvodniť' a je nutné uviesť a stanoviť i vymedziť objektívne kritériá pre uplatnenie noriem úbytkov a strát určitým percentom, alebo iným ukazovateľom, moţno len na základe dlhoročných skúseností. Takýto záver krajského súdu nemôţe obstáť, nakoľko správca dane týmto na ţalobcu kladie neprimerané poţiadavky, ktoré vo svojich dôsledkoch od ţalobcu vyţadujú predpokladanie výskytu udalostí „vis maior" a iných udalostí, na ktorých výskyt a trvanie ţalobca nemá absolútne ţiadny vplyv. Takýto záver ţalovaného je jednoznačne arbitrárny a s vyuţitím argumentom ad absurdum by sa mohlo dospieť k záveru, ţe naplnenie poţiadavky § 19 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov nie je moţné nikdy, resp. ţe ţalobca má v prípade uplatnenia daňového výdavku
ust. § 19 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov, preukazovať vznik ţivelnej udalosti, resp. „dĺţku ţivota" kaţdej jednotlivej rastliny vo svojom sortimente. Povinnosť ţalobcu mať vypracovanú internú smernicu, ktorá by upravovala úbytok v rámci ţivého sortimentu nie je v zákone výslovne stanovená. Pokiaľ daňový subjekt odmietol uznať daňový výdavok len s odôvodnením, ţe ţalobca nemal vypracovanú internú smernicu o prirodzenom úbytku ţivého tovaru takýto postup je nezákonný a je prejavom ľubovôle. Ţalobca totiţ ţalovanému do administratívneho spisu predloţil všetky doklady, ktoré preukazovali výšku úbytkov a strát, pričom ţalobca preukázal, ţe zabezpečoval primeranú starostlivosť o tovar. Na všetky poloţky týkajúce sa uplatnenia škody na kvetoch, stromčekoch, kríkoch a spotrebu ostatného záhradníckeho materiálu pouţitého v OJ -53 Záhradné centrum má daňový subjekt STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., nadobúdacie doklady (dodací list, faktúra), tovar bol riadne prijatý a objem škody na skladových zásobách nebol ani 15% pričom v obchodnej marţi je zohľadnený prípadný úbytok záhradníckeho tovaru. Preto je zavádzajúce tvrdiť, ţe daňové výdavky boli vynaloţené v rozpore so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. K stavbám ţalobca uviedol, ţe pri tejto investícii spoločnosť ţalobcu zaradila do odpisovej skupiny 4 majetok v celkovej hodnote 268.833,10 € a do odpisovej skupiny 3 majetok v celkovej hodnote 37.473,35 €, plne v súlade s príslušnými zákonmi a preto 10 4Sžf/54/2015 nesúhlasil s tým, aby správca dane neuznal daňový odpis uplatnený spoločnosťou v daňových výdavkoch pre rok
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli 13 4Sžf/54/2015 a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.) Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemoţno
tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške 14 4Sžf/54/2015 ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
3 písm. a/ a g/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 aţ 29) a škody nezavinené daňovníkom
9 písm. f/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad na účelovú finančnú rezervu
osobitného zákona.
1 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa povaţuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2).
2 písm. e/ a j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú tieţ manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g/, stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná poráţka zvieraťa zo základného stáda a tvorba rezerv a tvorba opravných poloţiek s výnimkou
.
1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného 15 4Sžf/54/2015 majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný
11 a je pouţívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 aţ 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania
.
1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení
Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je: Odpisová skupina Doba odpisovania 1 4 roky 2 6 rokov 3 12 rokov 4 20 rokov.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodrţiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme poţadovanej správcom dane, ak ich v tejto poţadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len "účtovné 16 4Sžf/54/2015 obdobie"). Ak túto zásadu nemoţno dodrţať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáţe v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
50/1976 Zb. stavebného poriadku, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyţaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu.
účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe o výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 18.07.2014, ktorý bol daňovému subjektu – ţalobcovi doručený dňa 24.07.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Vyjadrenie bolo zaslané dňa 07.08.2014 elektronicky v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie. Vo vyjadrení daňový subjekt opísal priebeh daňovej kontroly a uviedol svoje pripomienku k vykonanej kontrole. Dňa 10.09.2014 sa konateľ spoločnosti ţalobcu dostavil na Daňový úrad Banská Bystrica za účelom prejednania uvedených pripomienok.
daňového úradu konateľ nepredloţil ţiadne nové dôkazy, ako tie, ktoré uţ boli predloţené počas daňovej kontroly. Správca dane je povinný v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. vydať do 15 dní rozhodnutie o vyrúbení dane a z toho titulu vydal dňa 11.09.2014 rozhodnutie č. 9601401/5/4201006/2014/Lk, ktorým daňovému subjektu – ţalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 6.965,76,- € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
najvyššieho súdu výšku takéhoto úbytku tovaru preukázať, resp. odôvodniť ekonomicky odôvodnenou normou úbytkov tovaru
2 písm. e/ zákona o dani z príjmov, čo však nepreukázal. Náklady na škodu vzniknuté na rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály vo výške 10.001,56 € nie sú daňovými výdavkami
i/ zákona o dani z príjmov, pretoţe tieto náklady neboli preukázateľne vynaloţené kontrolovaným daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov. Správca dane oprávnene v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 10.001,56 €, t.j. o nepreukázané náklady na škody vzniknuté na rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály. Manká a škody presahujúce prijaté náhrady vo výške 10.001,56 € na škody uplatnené ţalobcom v daňových výdavkoch roka 2012 sa nevzťahuje ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z. z., pretoţe v tomto prípade nejde o škody vzniknuté ţivelnou pohromou, ani o škody spôsobené neznámym páchateľom. V zmysle § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. manká a škody moţno povaţovať za daňové výdavky v prípade, ţe dochádza k stratnému v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru daňovníkom, čo však nepreukázal. Tvrdenie ţalobcu v odvolaní, ţe daňový subjekt odmietol uznať daňový výdavok ţalobcu s odôvodnením, ţe ţalobca nemal vypracovanú internú smernicu o prirodzenom úbytku ţivého tovaru, sa nezakladá na pravde. Ţalovaný v rozhodnutí vysvetlil dôvod, prečo neuznal náklady - škodu vzniknutú na rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály vo výške 10.001,56 €, lebo nie sú daňovým výdavkom 18 4Sžf/54/2015
2 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. 2. K tvorbe rezerv neuznanej za daňový výdavok vo výške 307,- € - rezerva na súdne poplatky, ţalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe
2 písm. j/ zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom nie je tvorba rezerv a tvorba oprávnených poloţiek s výnimkou
9 zákona o dani z príjmov určuje prípady, kedy je možné tvorbu rezerv považovať za daňový výdavok. Avšak do daňových rezerv nespadá tvorba rezervy na súdne poplatky. Správca dane aj ţalovaný
najvyššieho súdu, teda oprávnene v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o súdne poplatky vo výške 307,- €, t.j. o sumu, ktorú nemoţno
zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov z dôvodu jej vecnej a časovej príslušnosti s rokom
ustanovenia § 43 Stavebného zákona, § 43a ods. 2 Stavebného zákona, ako aj
b/ Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z.
1 zákona o dani z príjmov mal kontrolovaný daňový subjekt zaradiť v prvom roku odpisovanie hmotného majetku - Prístrešok OJ Topoľčany do odpisovej skupiny
prílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z. v nadväznosti na § 1 ods. 2, 3 a § 2 tohto opatrenia mal Prístrešok OJ Topoľčany zaradiť ako budovu pod kód 125 - Priemyselné budovy a sklady
bliţšej špecifikácie pod kód 1252 - Nádrţe, silá a sklady (pod tento kód sú zahrnuté skladovacie priestory). V prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov sú budovy zaradené do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 20 rokov. Prístrešok OJ Topoľčany mal byť teda zaradený do odpisovej skupiny 4 a odpisovaný 20 rokov, t.j. ročný odpis zo vstupnej ceny 37.473,35 € predstavuje 1.874,- €. Rozdiel medzi odpisom uplatneným kontrolovaným daňovým subjektom (3.123,- €) a odpisom vypočítaným správcom dane (1.874,- €) vo výške 1.249,- € správca dane oprávnene v súlade s § 26 ods. 1 a § 27 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyčíslil ako pripočítateľnú poloţku k základu dane a zároveň zvýšil základ dane o sumu 1.249,- € v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z 19 4Sžf/54/2015 príjmov. Ţalobca zaradil prístrešok do odpisovej skupiny 3, s dobou odpisovania 12 rokov ( poloţka 3 2, KP 25.11.10 – Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými objektmi pripojenými na inţinierske siete), a je názoru, ţe oceľový prístrešok sa nemôţe povaţovať za budovu a uţ vôbec nie za nádrţ, silo, ani sklad a nie je napojený na inţinierske siete. S názorom ţalobcu najvyšší súd nesúhlasí, ţalovaný a aj krajský súd sa dostatočne vysporiadali s uvedenou námietkou a najvyšší súd dodáva, ţe zaradenie majetku do odpisových skupín sa vykonáva
prílohy k zákonu č. 595/2003 Z. z.: - KP - kód klasifikácie produkcie - vydaný vyhláškou Štatistického úradu SR č. 632/2002 Z. z., ktorý je rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. - KP – kód klasifikácie stavieb – vyhlásený opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z. ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb.
názoru najvyššieho súdu platí pravidlo, ţe budova sa zaradí do odpisovej skupiny
jej vyuţitia, a pri viacerých činnostiach rozhoduje tá, ktorá zaberá najväčšiu úţitkovú plochu. Definovanie budov upravuje opatrenie, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb – Opatrenie č. 128/2000 Z. z. Najvyšší súd ďalej poukazuje, ţe predmetný prístrešok spĺňa všetky znaky budovy
2/ stavebného zákona a Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
2 predmetom klasifikácie stavieb sú stavby typov – a/ budovy, b/ inţinierske stavby.
3, typy stavieb
ods. 2 sa podrobnejšie členia na oddiely, skupiny a triedy.
4 stavby sa klasifikujú
účelu ich hlavného vyuţitia. Hlavné vyuţitie stavby sa určuje percentuálnym podielom účelu vyuţitia úţitkovej plochy stavby. Prístrešok ţalobcu ma zastavanú plochu 253 m2, úţitkovú plochu 253 m2, obostavaný priestor 1.012 m2, výšku hrebeňa 5m, rozmer prístrešku 18,00 x 32,14 m a 14,10 x 39,70 m, čím spĺňa znaky budovy. Prístrešok ţalobcu sa neradí ani medzi drobné stavby, pretoţe drobnými stavbami
stavebného zákona sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, a ktoré nemôţu podstatne ovplyvniť ţivotné prostredie a to: a/ prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, stavby športových zariadení a b/ podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, ţumpy, je napojený na elektrickú energiu. Ţalobca teda
1 zákona č. 595/2003 20 4Sžf/54/2015 Z. z. mal prístrešok OJ Topoľčany do odpisov skupiny
prílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z. v spojení s § 1 ods. 2, 3 a § 2 tohto opatrenia zaradiť ako budovu pod kód 125 – Priemyselné budovy a sklady,
bliţšej špecifikácie pod kód 1252 – Nádrţe, silá a sklady (pod tento kód sú zahrnuté skladovacie priestory). 4 K rozdielu, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatneného v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku, byt č. 15 Ţilina, zistenie správcu dane vo výške 5.914,- €, ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanovením § 2 písm. i/ a § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri zahrnutí odpisu z majetku - bytu č. 15 Ţilina do daňových výdavkov, pretoţe tento majetok neslúţi na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov. Kontrolovaný daňový subjekt
odvolacieho súdu nepreukázal, ani ním deklarovaný zámer uvedený byt v budúcnosti prenajať alebo predať. Správca dane neuznal odpis z majetku - byt č. 15 Žilina ako výdavok, ale nie z dôvodu, že tento výdavok v kontrolovanom zdaňovacom období nemal adekvátny príjem. Správca dane tento výdavok neuznal preto, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpis z majetku, ktorý evidoval v účtovníctve, ale nevyužíval ho na dosahovanie príjmov ani v kontrolovanom zdaňovacom období, ani nepreukázal, že by príjem z tohto majetku mohol plynúť v budúcich zdaňovacích obdobiach. Správca dane oprávnene v súlade s § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov neuznal odpis majetku - bytu č. 15 Ţilina, pretoţe tento náklad nebol preukázaný a následne v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 5.914,- €. Ţalobca si uplatnil odpis z majetku, ktorý evidoval v účtovníctve, ale nevyuţíval ho na dosahovanie príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období a ani nepreukázal, ţe by príjem z tohto majetku mohol plynúť v budúcich zdaňovacích obdobiach. Tieţ nepreukázal svoje tvrdenie o snahe prenajatia alebo predaja predmetného bytu. 5 K miliónovému poisteniu – 1.505,06 Eur ţalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 548043 - Poistenie osôb prepravovaných MV poistné vo výške 1.505,06 €. Jedná sa o úhradu poistného plateného na základe rámcovej poistnej zmluvy č. 931-460086 o miliónovom poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom, uzatvorenej s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. V zmysle všeobecných poistných podmienok platných pre toto poistenie je poistníkom fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela s poisťovateľom poistnú zmluvu a poisteným je akákoľvek fyzická osoba prepravovaná motorovým vozidlom, ku ktorému bolo poistenie dojednané. V zmysle § 2 písm. i/ a § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov uvedené komerčné 21 4Sžf/54/2015 poistenie nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Správca dane a ţalovaný preto
názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade s § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, keď zvýšil základ dane o zaplatené komerčné poistenie vo výške 1.505,06 €. 6 K technickému zhodnoteniu OJ Radvaň – 18.616,29 € ţalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe kontrolovaný daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511011 - Opravy stavieb faktúru 201201007 zo dňa 19.07.2012 od dodávateľa PROFISTAV BB, s.r.o., Starohorská 25, Banská Bystrica. Na základe vykonaných prác a pouţitého materiálu pri stavebných prácach na OJ Radvaň správca dane dospel k záveru, ţe sa jednalo o technické zhodnotenie objektu a nie opravu. Kontrolovaný daňový subjekt postupoval
názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 2 písm. j/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri zahrnutí nákladov na technické zhodnotenie budovy do daňových výdavkov, pretoţe nepreukázal, ţe sa jedná o opravy a nie o technické zhodnotenie budovy. Správca dane preto oprávnene, v súlade s § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov neuznal náklady na technické zhodnotenie budovy OJ Radvaň v sume 18.616,29 € v daňových výdavkoch, pretoţe tento náklad nebol preukázaný a následne v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 18.616,29 €. V nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov bolo potrebné zvýšiť základ dane kontrolovaného daňového subjektu o odpisy prislúchajúce k technickému zhodnoteniu hmotného majetku - budovy OJ Radvaň o sumu ročného odpisu vo výške 931,- €. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok ţalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2015-56 zo dňa 29.04.2015, na základe ktorých bolo potrebné ţalobu zamietnuť a predmetný rozsudok krajského súdu potvrdiť. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., keďţe ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. 22 4Sžf/54/2015 V Bratislave dňa 3 mája 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.