Najvyšší súd 5Sžo/56/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu R. L., bytom B., zastúpeného JUDr. M. J., advokátom Advokátskej kancelárie M.& F. s. r. o., R., proti ţalovanému Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, sídlo v Bratislave, Lamačská cesta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1758/DLD zo dňa 06.11.2007, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/29/2009-73 zo dňa 19.11.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/29/2009-73 zo dňa 19.11.2009 p o t v r d z u j e . Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie, pretoţe sa ţalobca ţalobou domáhal preskúmania listu Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1758/DLD zo dňa 2 5Sţo/56/2010 06.11.2007, ktorým úrad oznámil začatie konania o preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania a ktorý nemá právne účinky rozhodnutia vydaného v správnom konaní, preto v zmysle ustanovenia § 247 ods. 2 OSP nie je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe správny orgán postupoval správne, keď oneskorene podané odvolanie vyhodnotil v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ako podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktoré medzitým nadobudlo právoplatnosť, v konaní mimo odvolacieho konania. Ţalobca bol v prvostupňovom rozhodnutí riadne a jednoznačne poučený o tom, ţe odvolanie je potrebné podať na príslušný stavebný úrad. Poučenie prvostupňového správneho rozhodnutia je dostatočné a spĺňa obsahové náleţitosti podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku, preto je vylúčené predĺţenie odvolacej lehoty v zmysle § 54 ods. 3 citovaného zákona. Ţalobca v dôsledku podania odvolania priamo na odvolací orgán jeden deň pred uplynutím lehoty, sám seba vystavil nebezpečenstvu z omeškania zákonnej odvolacej lehoty. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca nevyuţil zákonnú moţnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu ţalovaného zo dňa 17.01.2008 č. A/1758/2007-DLD, ktoré vydal v konaní mimo odvolacieho konania, o čom bol v rozhodnutí poučený. Toto rozhodnutie mohol preskúmať odvolací orgán, ktorým je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MVaRR SR“) a následne mohol ţalobca podať ţalobu voči druhostupňovému rozhodnutiu ministerstva, ktoré by bolo preskúmateľné súdom, pretoţe by uţ bol vyčerpaný riadny opravný prostriedok. O náhrade trov konania vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, keďţe konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP). Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávne zistený skutkový stav a tvrdil, ţe odvolanie voči rozhodnutiu Krajského stavebného úradu zo dňa 17.01.2008 č. A/1758/2007-DLD podal dňa 05.02.2008, v zákonnej 3 5Sţo/56/2010 lehote. O tomto odvolaní rozhodol odvolací orgán, ktorým je Ministerstvo, a to rozhodnutím zo dňa 28.08.2008 č. 2008-11267/50371-2:530/Hia, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/1758/2007-DLD zo dňa 17.01.2008, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe krajský stavebný úrad nesprávne kvalifikoval ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nebolo dôvodné. Nesprávne zistený skutkový stav spočíva podľa ţalobcu v tom, ţe ţalobca odvolanie podal a v odvolacom konaní bol úspešný. Poukázal na to, ţe ţalobou napáda postup a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní pokuty a pri nerozhodovaní o podanom odvolaní ţalobcu a nie druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, vydané v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ţalobca uviedol, ţe dňa 08.06.2007 podal odvolanie, ktoré adresoval Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, ako odvolaciemu orgánu cestou Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v domnienke, ţe odvolanie podal správne. Krajský stavebný úrad v Bratislave odvolanie postúpil dňa 20.06.2009 prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý ho vyhodnotil ako podané oneskorene. Namietal, ţe do dnešného dňa nebolo o odvolaní rozhodnuté, v dôsledku čoho sa ocitol v právnej neistote, keďţe mu nebolo doručené ţiadne rozhodnutie ohľadne podaného odvolania. Mal za to, ţe podstatou odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom a vydanie rozhodnutia, ktorým sa daná vec rieši konečným spôsobom a ţe v správnom konaní je zákonom garantovaná dvojinštančnosť. Odvolací orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť tak, ţe ho buď zamietne a rozhodnutie potvrdí alebo rozhodnutie zmení alebo zruší. Ţalobca namieta, ţe v danej veci Krajský stavebný úrad v Bratislave ako odvolací orgán nerozhodol o odvolaní, ale v zmysle § 60 správneho poriadku začal mimoodvolacie konanie, v ktorom vydal dňa 17.01.2008 rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ţalobca má za to, ţe mimoodvolacie konanie je samostatné a odlišné od odvolacieho konania. Tým, ţe o odvolaní ţalobcu nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou, cíti sa byť ukrátený na svojich ústavných právach, najmä na práve na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobca poukázal na znenie ustanovenia § 247 ods. 2 OSP a uviedol, ţe je nepochybné, ţe podal odvolanie voči 4 5Sţo/56/2010 rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom skutočnosť, ţe toto odvolanie vyhodnotil správny orgán ako podané oneskorene, a teda o ňom nerozhodoval neznamená, ţe ţalobca nevyuţil všetky riadne opravné prostriedky, čím sa stalo rozhodnutie preskúmateľné súdom v súlade s § 247 a nasl. OSP. Ţalobca opätovne uviedol, ţe ţalobou zo dňa 11.12.2007 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 25.05.2007 č. ÚKaSP-2007/34/P/R/JTO v spojení s listom Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 06.11.2007 č. A/2007/1758/DLD. S odvolaním sa na ustanovenie § 247 ods. 1 OSP je podľa ţalobcu nepochybné, ţe napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.05.2007 spĺňa všetky zákonné podmienky na preskúmanie súdom v rámci správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Na záver ţalobca uviedol, ţe odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu povaţuje za zmätočné, pretoţe na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2009 predsedníčka senátu uviedla ako dôvod zastavenia konania ustanovenie § 250i ods. 4 OSP, podľa ktorého súd konanie o ţalobe zastaví, ak pred podaním ţaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok. V písomnom vyhotovení uznesenia krajského súdu, ktoré bolo ţalobcovi doručené dňa 28.12.2009 je však uvedený ako dôvod zastavenia konania § 250d ods. 3 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené, ţalobca navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009, č. k. 1S/29/2009-73 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe k posúdeniu odvolania ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako oneskorenému sa vyjadril vo svojom vyjadrení k ţalobe. Uviedol, ţe rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/1758/2007-DLD zo dňa 17.01.2008, ktoré ţalobca napadol odvolaním, bolo zrušené rozhodnutím MVaRR SR ako nezákonné, v dôsledku čoho sa obnovil právny stav zaloţený prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP 2007/34/P/R/JTO zo dňa 25.05.2007, ktoré nadobudlo právne účinky na tom základe, ţe sa ţalobca proti nemu neodvolal v zákonnej lehote. Z týchto dôvodov povaţuje odvolanie ţalobcu za „neodôvodnené“ a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok (správne uznesenie) krajského súdu potvrdil. 5 5Sţo/56/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe ţalôb, musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. To je prvá podmienka, ktorá musí byť splnená. Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 OSP). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). Musí teda ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť aţ po povinnom vyuţití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. 6 5Sţo/56/2010 Výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťaţnosť alebo iný obdobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 OSP. Predmetom preskúmania v danej veci je podľa ţaloby ţalobcu rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/34/P/R/JTO zo dňa 25.05.2007, ktorým prvostupňový správny orgán uznal ţalobcu vinným z priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a uloţil mu pokutu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eura), ako aj oznámenie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1758/DLD zo dňa 06.11.2007, ktoré ţalobca v ţalobe označil ako „rozhodnutie“. Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, ţe sa ţalobca svojou ţalobou domáhal preskúmania listu Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1758/DLD zo dňa 06.11.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.