Obsah (11)

§ 144§ 146§ 219§ 224§ 241§ 238§ 153§ 237§ 50§ 51§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 599/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Bc. J., bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou K., so sídl

§ 144O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku prvostupňového súdu s výnimkou výroku o rozvode uznesením z

1. mája 2013 sp. zn. 20 CoP X./2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, ţe na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je moţné zistiť, či nesúhlas 3 4 Cdo 599/2015 navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou je obštrukčného charakteru, nakoľko za účelom zistenia pravdivosti jej tvrdení, týkajúcich sa manipulácie odporcu s dieťaťom, súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie. Okresný súd Bratislava III rozsudkom (v poradí druhým) zo
2. októbra 2014, sp. zn. 37 P 82/2012-355 zveril maloletú N., narodenú X. na čas po rozvode manţelstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, ţe Maloletá bude v osobnej starostlivosti otca - kaţdý párny týţdeň od pondelka po poslednej vyučovacej hodine do nasledujúceho pondelka nepárneho týţdňa do začiatku vyučovania, - počas prázdnin od pondelka od 14,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 9,00 hod. - kaţdý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od
3. decembra od 9,00 hod. do
4. decembra do 9,00 hod. - kaţdý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od
5. decembra od 9,00 hod. do
6. decembra do 9,00 hod. - kaţdý párny rok od
7. decembra od 9,00 hod. do
8. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 9,00 hod. Maloletá bude v osobnej starostlivosti matky - kaţdý nepárny týţdeň od pondelka po poslednej vyučovacej hodine do nasledujúceho pondelka párneho týţdňa do začiatku vyučovania, - počas prázdnin od pondelka od 14,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 9,00 hod. - kaţdý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od
9. decembra od 9,00 hod. do
10. decembra do 9,00 hod. - kaţdý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od
11. decembra od 9,00 hod. do
12. decembra do 9,00 hod. - kaţdý nepárny rok od
13. decembra od 9,00 hod. do
14. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 9,00 hod. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a vyţivovaciu povinnosť rodičom neurčil. Rodinné prídavky na maloletú bude poberať matka maloletej a daňový bonus na maloletú si bude uplatňovať otec maloletej. Trvalým bydliskom maloletej bude adresa M.. Rodičia si maloletú prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletú. Ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je 4 4 Cdo 599/2015 plne v jej záujme a v záujme zdravého vývinu jej osobnosti, keď obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, obaja majú o výkon osobnej starostlivosti o maloletú záujem a u oboch rodičov má maloletá vytvorené dostatočné a vhodné podmienky na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb a záujmov. Poukázal na skutočnosť, ţe maloletá opakovane deklarovala svoje ţelanie byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré zdôvodňovala svojim citovým vzťahom k obom rodičom a zároveň tým, ţe takto ţije od rozchodu rodičov a je s uvedeným modelom starostlivosti spokojná. Vychádzal zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého bolo zrejmé, ţe obaja rodičia sú rovnako schopné osobnosti z pohľadu výkonu rodičovskej úlohy, na strane ani jedného z nich neboli zistené negatívne prvky, pre ktoré by nebolo moţné maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a k obom rodičom má porovnateľne pozitívny vzťah. O vyţivovacej povinnosti rozhodol v zmysle § 62 ods. 6 zákona o rodine a vyţivovaciu povinnosť medzi rodičmi maloletej neurčil. Medzi rodičov rozdelil poberanie rodinných prídavkov a uplatňovanie si daňového bonusu a za trvalé bydlisko maloletej určil M.. O trovách konania rozhodol

§ 146ods. 1 písm. a/ O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 5. mája 2015 sp. zn. 11 Co

P 583/2014-377 rozsudok súdu prvého stupňa

§ 219O.s.p.

ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, mal za to, ţe sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti na čas po rozvode, keď tento model starostlivosti funguje od roku 2012 a neboli zistené ţiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné uvedený model meniť. Negatívne vyhodnotil postoj matky maloletej, ktorá nemá záujem o riešenie veci v záujme maloletej a spochybňuje nielen závery súdu prvého stupňa ale i znaleckého posudku, ktorý správne posúdil všetky okolnosti svedčiace pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Za správne povaţoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výţivnom, keď sa javila rozporná ţiadosť matky o určenie výţivného 180,- eur mesačne v prípade striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko takúto výšku vyţivovacej povinnosti navrhla aj v prípade, ţe by mala maloletú vo svojej osobnej starostlivosti. O trovách konania rozhodol

§ 224ods.

1 v spojení s § 144 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Prípustnosť svojho dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. g/ O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Uviedla, ţe o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z

1. februára 2013 č.k. 37 P 82/2012-123 rozhodoval 5 4 Cdo 599/2015 Krajský súd v Bratislave v senáte 20 CoP, ktorý uznesením z
2. mája 2013 č.k. 20 CoP X./2013 prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, ţe

časti IV. ods. 4 Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014 v znení dodatkov 1 aţ 11 mal o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo

1. októbra 2014 č.k. 37 P 82/2012-355 opätovne rozhodovať senát 20 CoP. Nakoľko o odvolaní rozhodol senát 11 CoP, došlo k vydaniu rozhodnutia nezákonným senátom. Namietala, ţe v odôvodneniach rozhodnutí súdov niţších stupňov absentuje riadne zhodnotenie vykonaných dôkazov, keďţe sa sústredili len na niektoré časti znaleckého posudku a nevyporiadali sa s podmienkou znalkyne, ţe striedavá osobná starostlivosť sa môţe efektívne a účinne uskutočniť len v prípade, ţe rodičia bezodkladne začnú navštevovať rodičovské terapie za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tohto modelu starostlivosti o maloletú. Poukázala na skutočnosť, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20 CoP X./2013-196 z
2. mája 2013 uloţil prvostupňovému súdu povinnosť vyriešiť otázku, aký je motív kaţdého z rodičov, ktorý ich vedie k postoju v otázke striedavej osobnej starostlivosti a zistiť, či nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou je kvalifikovaný alebo je obštrukčného charakteru, avšak súdy sa s otázkou či povaţujú nesúhlas matky za kvalifikovaný alebo obštrukčný nevyporiadali a tým zaťaţili konanie vadou

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p. Ţiadala, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie zamerané na vzťah otca k dieťaťu a vplyv tohto vzťahu na zdravý vývoj dieťaťa, keď takto objektívne zistený skutkový stav veci umoţní súdu sa s týmito okolnosťami vyporiadať. Namietala nevykonanie dostatočného dokazovania ohľadne zisťovania celkových majetkových pomerov oboch rodičov a mesačných výdavkov potrebných vynaloţiť na starostlivosť o maloletú, čím bola naplnená vada

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudky súdov niţších stupňov zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţiadal, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľky zamietol. Bol toho názoru, ţe rozvrh práce a spôsob riešenia situácie po napadnutí veci nesprávnemu senátu v odvolacom konaní sú mimo vplyvu účastníkov konania a prípady, ktoré má ustanovenie § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. sa týkajú nezákonnosti v zmysle vylúčený sudca a nie nesprávny senát, ktorý sa naviac „zhojil“ postupom upraveným Rozvrhom práce Krajského súdu. Uviedol, ţe ostatné dôvody dovolania sa týkajú hmotnoprávnej stránky veci a sú z dovolacieho preskúmavania vylúčené, keďţe ide o vec upravenú zákonom o rodine. 6 4 Cdo 599/2015 Okresná prokuratúra Bratislava III k dovolaniu navrhovateľky uviedla, ţe pre riadne rozhodnutie vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynuli dôvody pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pričom táto forma sa javí ako najvhodnejšia. Námietku navrhovateľky týkajúcu sa nezákonného obsadenia odvolacieho senátu povaţovala za nedôvodnú a navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe podané dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. V danom prípade dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, úpravy styku rodiča s dieťaťom a vyţivovacej povinnosti k maloletému dieťaťu). Nejde pritom o rozsudok v zmysle § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a ani o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo 7 4 Cdo 599/2015 o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale práve naopak, znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne zákonom vylúčená. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe dovolanie nie je v predmetnej veci procesne prípustné; jeho prípustnosť je výslovne vylúčená ustanovením § 238 ods. 4 O.s.p. a o prípad výnimky z neprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. v predmetnej veci nejde. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237ods.

1 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ f/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. 8 4 Cdo 599/2015 Dovolateľka v dovolaní výslovne namietala, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237ods. 1 písm. g/ O.s.p., pretoţe vec prejednal a vo veci rozhodol nezákonný senát. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorého nemoţno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre kaţdého účastníka konania rovnakú záruku, ţe na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia

vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v občianskom súdnom konaní premietnutý aj do ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.,

ktorého dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Súdna prax je pritom jednotná v tom, ţe súd treba povaţovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca. Koho treba povaţovať za zákonného sudcu a akým spôsobom moţno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch),

ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení

rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu moţno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Ústavný súd opakovane judikuje, ţe za zákonného sudcu

čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné povaţovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, ţe ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, ţe

rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, ţe tu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami. 9 4 Cdo 599/2015 Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom (spĺňajúcom uvedené predpoklady) a určenia zloţenia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc“. Ak teda sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd povaţovať v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. za nesprávne obsadený. Keďţe na túto vadu konania je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci a navrhovateľka v dovolaní jej existenciu tvrdí, dovolací súd ďalej predovšetkým skúmal, či vybraný senát (ne)bol v danej veci určený v súlade s rozvrhom práce a teda, či súd (ne)bol správne obsadený.

§ 50ods.

1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

§ 50ods.

2 písm. a/ zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

§ 51ods.

1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené

predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená moţnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

§ 51ods.

2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu

odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov.

bodu IV. odseku 4 Všeobecných zásad platných pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium na rok 2014 (jeho znenia v čase, kedy vec došla na súd), ktoré sú súčasťou Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014 (ďalej len Zásady), veci 10 4 Cdo 599/2015 zrušené odvolacím súdom a vrátené I. stupňovému súdu a znovu predloţené na rozhodnutie o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania sa zapíšu do súdneho registra tomu odvolaciemu senátu, ktorý vec zrušil pod novou spisovou značkou. Súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí v poznámke.

bodu VII. odsek 1 Zásad v prípade nejasnosti, do akého súdneho oddelenia má byť vec

druhu agendy pridelená, rozhoduje, na návrh príslušného predsedu kolégia, predseda súdu, prípadne

jeho poverenia podpredseda súdu. Konajúci sudca nemôţe spis vrátiť priamo cez podateľňu a je povinný vzniesť námietku nesprávneho zápisu do súdneho oddelenia predsedovi súdu najneskôr do 20 dní od zapísania veci do pôvodného registra, aby mohol predseda súdu v zmysle § 152 ods. 7 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, rozhodnúť o jej prevode do 30 dní odo dňa zapísania do pôvodného súdneho oddelenia; inak vec prejedná senát, ktorému vec pôvodne napadla. Z obsahu spisu vyplýva, ţe potom, ako senát 20 CoP Krajského súdu v Bratislave uznesením z 31. mája 2013, sp. zn. 20 CoP X./2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bola vec znovu 11. decembra 2014 predloţená krajskému súdu o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania a po negatívnej lustrácii bola vec zapísaná do oddelenia 11 CoP. Predsedníčka senátu 11 CoP JUDr. B. listom z 15. januára 2015 namietala správnosť zápisu veci do tohto súdneho oddelenia z dôvodu, ţe

rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2014 mala byť vec zapísaná v súdnom oddelení 20 CoP. Predseda krajského súdu listom z

1. januára 2015 predsedníčke senátu JUDr. B. oznámil, ţe pre moţnosť zapísania predmetnej veci na základe opatrenia predsedu súdu do oddelenia 20 CoP bola povinná v zmysle časti VII. všeobecných zásah platných pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium na rok 2014 vzniesť námietku nesprávneho zápisu najneskôr do 20 dní od zapísania veci do registra 11 CoP, t. j. najneskôr do
2. decembra 2014 a nakoľko uvedenú námietku vzniesla aţ
3. januára 2015, nemoţno rozhodnúť o prevode veci do oddelenia 20 CoP, ale vec prejedná senát 11 CoP, ktorému vec napadla. Následne senát 11 CoP vec prejednal a vo veci samej aj rozhodol.

dovolacieho súdu spôsob, akým bola v danom prípade posudzovaná vec pridelená senátu 11 CoP, nevybočuje z rámca rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave platného v čase, kedy vec došla na súd, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých 11 4 Cdo 599/2015 jeho ustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania vecí. Prípustnosť dovolania preto z § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nevyplýva. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľky

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolací súd ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. mája 2016 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová