Najvyšší súd 5Sžf/26/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: Mesto Liptovský Hrádok, Hviezdoslavova 170, Liptovský Hrádok, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Hatvany, Šoltésovej 12, Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. N21201292/O 01 zo dňa
- septembra 2012, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2506/2012 zo dňa
- januára 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2506/2012 zo dňa
- januára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovaného – Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21201292/O 01 zo dňa 19.09.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v danom prípade je jednoznačné, ţe preskúmavaným rozhodnutím bola ţalobcovi uloţená povinnosť vrátiť finančnú hodnotu nezrovnalosti poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 67 392,25 €. Je nepochybné, ţe takýmto rozhodnutím môţe byť ţalobca ukrátený na svojich právach. Podľa názoru súdu neobstojí preto dôvod podľa ustanovenia § 248 písm. d/ O.s.p. na vylúčenie rozhodnutia 5Sţf/26/2014 2 zo súdneho prieskumu. Podľa nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 50/01 z 08.11.2001 a sp.zn. I ÚS 52/02 z 28.05.2003 ,,nie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať základných ľudských práv a slobôd, či dokonca ich porušovať, preto ústavne súladný výklad ust. § 248 O.s.p. vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojim obsahom súčasne nedotýka základných práv a slobôd účastníka konania. Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa čl. 46 ods. 2 Útavy SR vylúčené z právomocí všeobecných súdov bez ohľadu na ust. O.s.p. a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR“. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd konštatoval, ţe v danom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ,,správy o zistenej nezrovnalosti“, na základe ktorej ţalovaný uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky EÚ a ŠR v hodnote 10% výdavkov, ktoré boli zo strany RO uznané za oprávnené a uhradené na vyššie uvedenej zákazke. Na tomto základe zaslal ţalovaný ţalobcovi list zo dňa 19.09.2012, ktorým ho poţiadal o vrátenie finančných prostriedkov do 50 dní od doručenia ţiadosti. Účastníci konania zhodne uvádzajú, ţe základný právny rámec upravujúci vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom (ţalobcom a ţalovaným) upravujú právne predpisy o.i. zákon č. 528/2008 Z.z., zákon č. 523/2004 Z.z. a nariadenie Rady ES č. 184/2006 a nariadenie Rady ES č. 183/
- Súd konštatoval, ţe je nesporné, ţe zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES vo svojich ustanoveniach nijakým spôsobom neustanovuje 5Sţf/26/2014 3 náleţitosti, resp. predpoklady vyţadujúce sa týmto zákonom v prípade vrátenia finančnej nezrovnalosti. Podrobne avšak upravuje konanie o ţiadosti o poskytnutie pomoci a podpory a to vo svojom ustanovení §
- Podľa názoru súdu keďţe tento zákon výslovne neobsahuje ustanovenia o vrátení podpory, resp. jej časti, je potrebné analogicky vychádzať z ust. konaní o ţiadostí, ktoré nesporne upravuje postup riadiaceho orgánu pri zisťovaní podmienok poskytnutia pomoci a podpory, pričom po schválení takejto ţiadosti, resp. neschválení, rozhoduje vo forme písomného rozhodnutia, ktorého náleţitosti upravuje taxatívnym spôsobom vyššie uvedeným ustanovením § 14 ods.
- Súd má za to, ţe rozhodnutie o určení povinnosti vrátiť vzniknutú hodnotu nezrovnalosti musí analogicky vychádzať z ustanovenia § 14 zákona č. 528/2008 Z.z. a obsahovať tam vymedzené náleţitosti. Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. Ide o prípady, keď ţalovaný správny orgán pouţil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne právne vyloţil, resp. o situáciu kedy správny orgán právnu normu aj správne vyloţil, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V tomto prípade ţalovaný správny orgán aplikoval na konanie ustanovenie zákona č. 528/2008 Z.z. konkrétne § 12 ods. 6 citovaného zákona, keď konštatoval, ţe na konanie o ţiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a preto vo veci vrátenia poskytnutého finančného príspevku rozhodol vo forme listu. Takéto správanie ţalovaného správneho orgánu súd vyhodnotil ako protiprávne. Z vyššie citovaného ustanovenia § 16 zákona č. 575/2001 Z.z. vyplýva, ţe ţalovaný správny orgán je ústredným orgánom štátnej správy a ako taký musí svoje rozhodnutia vydávať v zákonom predpísanej forme so zákonom predpokladanými náleţitosťami. 5Sţf/26/2014 4 Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, čl. 46 ods. 2, čl. 152 ods. 4, čl. 46 ods. Ústavy SR, § 16 zákona č. 575/2001 Z.z., § 14 ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania. II. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. K dôvodom ţaloby zdôraznil, ţe Správa, ktorej zákonnosť je predmetom súdneho prieskumu bola vypracovaná na formulári hlásenia predpísanom Európskou komisiou a schválenom vládou SR a preto nie je moţné na predmetnú Správu analogicky pouţiť náleţitosti písomného rozhodnutia o schválení ţiadosti. Nemoţno sa stotoţniť s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 50/01 z 08.11.2001 a sp.zn. I. ÚS 52/02 z 28.05.2003, pretoţe zákon č. 528/2008 Z.z. presne ustanovuje postup riadiacich orgánov pri riešení nezrovnalostí a obsahuje jednoznačnú právnu úpravu nepripúšťajúcu moţnosť dvojakého výkladu. Krajský súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou ţalovaného ohľadom nespôsobilosti Správy byť predmetom súdneho prieskumu. Správa nie je individuálnym správnym aktom spôsobilým zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov ţalobcu. Vo vzťahu spôsobilosti Správy byť predmetom súdneho prieskumu je potrebné zdôrazniť jej osobitný charakter v nadväznosti na príslušnú právnu úpravu podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.. Poukázal na uznesenie NS SR z 29.11.2012, sp.zn. 8Sţf/4/
- Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa osobitného predpisu za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí o schválení ţiadosti podľa § 12 ods.
- Iba v prípade, ak by ţalobca dobrovoľne nevrátil NFP na základe výzvy ţalovaného podľa § 27a ods. 3 resp. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., je riadiaci orgán oprávnený obrátiť sa s podnetom na ÚVO. Ohľadom právnej úpravy predmetu tohto sporu neexistuje ţiadna legislatívna medzera na primerané pouţitie iných ustanovení. Správa podľa názoru ţalovaného nezasahuje do práv a slobôd ţalobcu. 5Sţf/26/2014 5 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné, i keď len z časti dôvodov v ňom uvedených. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia – Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201292/O 01 zo dňa 19.09.2012, na základe ktorej ţalovaný v zmysle administratívnej kontroly verejného obstarávania z 27.06.2012 vyčíslil hodnotu nezrovnalosti uplatnením 10% korekcie z celkovej hodnoty zákazky vo výške 67 392,25 € v zmysle pravidla usmernenia o určení finančných správ, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, pri nedodrţaní pravidiel o verejnom obstarávaní SOCOF 07/0037/2-EN. Zásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo, či Správa o zistenej nezrovnalosti opísaná vyššie (ďalej len „Správa“) je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotoţňuje. Nemožno akceptovať postup žalovaného, kedy žalobcovi zaslal list z 19.09.2012 č. 430/2012-5.3, prílohou ktorého bola Správa. K forme rozhodnutia – oznámenia, sa najvyšší súd uţ vo svojej judikatúre vyjadroval a dospel k záveru, ţe predmetom súdneho preskúmavania môţu byť aj rozhodnutia, ktoré nemajú formálne náleţitosti (sp.zn. 5Sţi/20/2012 zo dňa 28.02.2013). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe krajský súd pochybil, keď síce povedal, ţe Správa je predmetom prieskumu, avšak ju vôbec nepreskúmal. Ţaloba ţalobcu obsahovala celkom 26 strán a 9 bodov ţaloby, pričom krajský súd sa vysporiadal výlučne len s jedným bodom ţaloby a to – spôsobilosťou prieskumu predmetu ţaloby. Rovnako tieţ ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe, argumentoval viacerými skutočnosťami, pričom krajský súd sa s týmito absolútne nevysporiadal. 5Sţf/26/2014 6 Nemoţno akceptovať takýto postup krajského súdu, pretoţe by sa tým formálne zopakoval proces pred správnym orgánom, pričom najvyšší súd má za to, ţe Správa obsahovala dostatočné odôvodnenie na vecný prieskum zo strany krajského súdu. Týmto postupom súdu došlo k závaţnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu moţnosti účastníkov konať pred súdom, garantované ako právo na súdnu ochranu v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavy“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj „dohovor“). Podľa článku 46 ods. 1 ústavy, kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (kaţdý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/08). Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zaoberať sa vecou samou a náleţite posúdiť všetky ţalobné dôvody a rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). 5Sţf/26/2014 7 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- apríla 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková