Najvyšší súd 5Sžo/45/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Brezne č. OPaK A 2012/00468 Tic ev.č.: 23/rozh-i/2012 zo dňa

1. novembra
2. Ţalobca ţiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 29.
3. 2012, vydaným

§ 4ods.

2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na základe ţiadosti ktorú podal navrhovateľ FSC Slovensko, zakázal ţalobcovi vykonávať ťaţbu v lesných porastoch a s ňou súvisiace hospodárske aktivity (výstavbu lesných ciest a zváţnic, pribliţovanie dreva, budovanie lanovkových dráh a pod.), ako aj ďalšie lesohospodárske aktivity (výchovu lesných porastov, zalesňovanie a pod.) na celom území navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina (ďalej PR Bystrá dolina), a to aţ do doby jej vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol, ţe zákaz sa nevzťahuje na prípadný výrub jednotlivých stromov v bezprostrednej blízkosti (do 30 m od trasy) zelenoznačkovej turistickej trasy č. 5426 v úseku Trangoška – Chata M. R. Štefánika (JPRL č. 443, 441a, 441c, 439a, 439b, 434a, 434b, 433a a 433b) potenciálne ohrozujúcich bezpečnosť osôb pohybujúcich sa po nej, za predpokladu, ţe stromy určené na výrub budú označené Správou Národného parku Nízke Tatry. Včas podanou ţalobou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. V ţalobe namietal najmä tieto skutočnosti: 1. K zakázaniu činností ţalobcovi napadnutými rozhodnutiami došlo v súvislosti s procesom realizácie zámeru vyhlásiť prírodnú rezerváciu Bystrá dolina, t.j. s procesom územnej ochrany, ktorý je špeciálne upravený v tretej časti (štvrtej hlave) zákona č. 543/2002 Z.z. - § 50 a nasl. s názvom Osobitná ochrana prírody a krajiny. Ţalovaný nesprávne a nezákonne aplikoval ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ale mal postupovať

§ 50ods.

5 a ods. 6 tohto 3 5Sţo/45/2014 zákona, ktoré má ako špeciálne ustanovenie prednosť pred všeobecnými ustanoveniami § 8 ods. 1 a § 4 ods.

2. Ţalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 50 ods. 5 zákona, keď po doručení oznámenia o zámere vyhlásiť PR Bystrá dolina, oznámil výkon činností v tomto území, na ktoré je potrebný súhlas. Následne tým vznikla ţalovanému zákonná moţnosť rozhodnutím stanoviť ţalobcovi podmienky na vykonávanie ním oznámených činností. Toto špeciálne ustanovenie nedáva ţalovanému oprávnenie zakázať ţalobcovi oznámené činnosti, ale iba moţnosť stanoviť podmienky ich výkonu v navrhovanom území. Ak by ţalovaný rozhodol zákonne a ústavne konformne

§ 50ods.

5 zákona, tak by

§ 50ods.

6 zákona nastal stav, ţe ak by do dvoch rokov od doručenia oznámenia o zámere vyhlásiť PR Bystrá dolina nebola táto PR vyhlásená, tak by povinnosti uloţené v takomto rozhodnutí

§ 50ods.

5 zákona ex lege zanikli.

1. Ţalovaný nekonal spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom, ako mu to ukladá ústavný imperatív v čl. 2 odsek 2 Ústavy SR. Prekročil rozsah svojho zákonného oprávnenia, pretoţe nevydal rozhodnutie, ktorým by ţalobcovi stanovil podmienky na vykonávanie činností, ako mu to ukladá zákon, ale úplne ţalobcovi zakázal ich vykonávať.
2. Konajúci orgán upovedomil mimovládnu tzv. ochranársku organizáciu občianske zdruţenie FSC Slovensko o oznámených činnostiach ţalobcom, ktorá následne vyuţijúc takto získanú informáciu poţiadala o vydanie zákazu

§ 4a § 8 zákona č.

543/2002 Z.z. s tým, aby bolo zakázané ţalobcovi vykonávať ním ohlásené činnosti v území navrhovanej PR Bystrá dolina. 5. Správne orgány v súčinnosti s mimovládnou organizáciou, v začatom procese vyhlasovania osobitnej chránenej časti krajiny, nekonali a nerozhodli

§ 50ods.

5, ale uprednostnili neskoršiu ţiadosť, čím došlo k porušeniu jednak zásady lex specialis derogat lex generalis a zároveň sa tým dopustili takej vady konania, ktoré môţe mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

1. Neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Nie je preukázané, ţe sú naplnené kogentné zákonné podmienky vyţadované ako zákonný predpoklad na to, aby správny orgán mohol zakázať činnosti na základe § 4 ods. 1, 2 zákona, keď k takýmto zisteniam nevykonal ţiadne dokazovanie. Aplikáciu tohto paragrafu je moţné vykonať len pri kumulatívnom splnení všetkých kogentných zákonných podmienok, zakotvených v hypotéze právnej normy (§ 4 4 5Sţo/45/2014 ods. 1, 2 zákona č. 543/2002 Z.z.).
2. Je dôkazne preukázané záznamom zo dňa 29.10.2011 z pracovného stretnutia ţalobcu a Správy NAPANT-u zo dňa 24.
3. 2012, vyhotoveného na základe terénnej pochôdzky z tohto dňa, z ktorého vyplýva, ţe činnosťami, ktorých vykonanie oznámil ţalobca

§ 50ods.

5, by nedošlo

§ 4ods.

2 k ohrozeniu existencie druhov, ich degradácii, narušeniu rozmnoţovacích schopností alebo k zániku populácie, ţe navrhovanou činnosťou, ktorú plánuje ţalobca vykonať ako obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu, nedôjde

§ 8ods.

1 k poškodeniu alebo zničeniu prírody. Vykonanie činností ohlásených Lesmi SR, š.p. je o to akútnejšie, ţe Bystrá dolina je vodozberná oblasť so zdrojmi pitnej vody pre široké okolie, pričom neriešenie problematiky, jej bagatelizovanie a podceňovanie môţe mať v budúcnosti fatálne následky. 8. Ţalobca ešte ţiadnu svoju činnosť v území navrhovanej PR Bystrá dolina nevykonával, len oznámil

§ 50ods.

5 zákona, ţe ju mieni vykonávať, preto ešte ţalobca objektívne a fakticky ani nemohol spôsobiť následok uvedený v § 4 ods. 2 zákona. 9. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Košice sp.zn. 7S/156/2012 a 7S/155/2012 z 24.04.2013, v ktorých súd zaujal právny názor o nevyhnutnosti kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok uvedených v § 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na to, aby mohlo dôjsť k zákazu činnosti

neho. Ţalobca oprávnene a legitímne očakáva rovnaké posúdenie aj v tejto veci, k čomu ho oprávňuje ustálená judikatúra Ústavného súdu SR, pričom poukázal na uznesenie ÚS SR č. IV ÚS 499/2011-25 zo dňa 22.11.

2. Správne orgány v rozpore so zákonom – nad rámec doby určenej právnym predpisom aplikovateľným v procese vyhlasovania osobitne chránenej časti krajiny, t.j. § 50 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z., určili v rozhodnutiach dobu trvania zákazu aţ do doby vyhlásenia prírodnej rezervácie, čo odporuje § 50 ods. 6 tohto zákona, v zmysle ktorého ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí

odseku 5 zanikajú. Správne orgány tak stanovili dobu trvania zákazu činností v procese vyhlasovania prírodnej rezervácie aţ do vyhlásenia za prírodnú rezerváciu, čo fakticky znamená na dobu neurčitú, a teda nad maximálnu zákonom prípustnú dobu dvoch rokov od oznámenia zámeru o jej vyhlásení, t.j. v predmetnej veci maximálne do 05.08.

1. 5 5Sţo/45/2014 Tým, ţe rozhodnutiami správne orgány zakázali ţalobcovi vykonávať činnosti uvedené vo výroku rozhodnutia na dobu dlhšiu, ako im to dovoľuje ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. neoprávnene zasiahli do práv ţalobcu.
2. Ak správne orgány chceli ţalobcovi zakázať ním ohlásené činnosti, tak to mohli urobiť len do odstránenia nedostatkov v zmysle § 8, a nie aţ do doby vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Ide o neprípustnú „tvorivú kombináciu“ zákazu činnosti.
3. Z dôvodu ochrany biotopu druhov vtákov európskeho významu bolo moţné zakázať ţalobcovi ním ohlásené činnosti len

špeciálneho právneho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 189/2010 Z.z. zo 16.04.2010, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, v ktorej sú taxatívne vymenované aj činnosti, ktoré môţu mať negatívny vplyv na predmetoch ochrany v tomto chránenom vtáčom území a časové obmedzenie ich výkonov. Nebolo vykonané dokazovanie potrebné na posúdenie moţnosti zákazov

§ 2vyhlášky č.

189/2010 Z.z..

1. Niet objektívneho dôkazu, ktorý by preukazoval, ţe vykonaním ţalobcom ohlásených činností môţe dôjsť v území navrhovanej PR Bystrá dolina k takým poškodeniam, či ohrozeniam, ktoré sú uvedené v zákonných ustanoveniach, o ktoré ţalovaný a prvostupňový správny orgán opreli svoje rozhodnutie. Konštatovanie v rozhodnutí, ţe by ohlásenými činnosťami došlo k významným negatívnym vplyvom na predmet a ciele ochrany, je nepreskúmateľným, formálnym a vágnym. Takéto rozhodnutie odporuje zákonným poţiadavkám v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní. Dôkazne je preukázaný opak, ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 29.10.2012, vykonaného zo spoločného stretnutia a pochôdzky Lesov SR, š.p. a Správy NAPANT-u dňa 24.10.
2. Je dôkazom odporujúce tvrdenie správnych orgánov, ţe gradujúcou podkôrnikovou kalamitou nedochádza k poškodeniu smrekových biotopov európskeho významu v zmysle čl. 6 Smernice 92/43/EHS. Správne orgány nezohľadnili stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, ţe je potrebné akútne vykonať opatrenia, aby sa zabránilo zhoršeniu stavu v Bystrej doline. Poukázal na americkú vedeckú štúdiu „Napadnutie lykoţrútom vplýva na kvalitu vody v Rocky Mountains v Severnej Amerike“ – 12.02.2013, ako aj na všeobecne známu štúdiu o NPR Tichá a Kôprová dolina, ktorá potvrdila a potvrdil to aj skutočný vývoj v týchto NPR, ţe nepovolenie spracovania následkov veternej a lykoţrútovej kalamity malo fatálne negatívne následky nielen pre obidve tieto doliny, ale aj pre rozvrat horských smrečín a lesov vôbec v širokom okolí, 6 5Sţo/45/2014 čo viedlo k v súčasnosti prebiehajúcemu trestnému stíhaniu vtedajších ministrov ţivotného prostredia pre trestné činy poškodzovania a ohrozovania ţivotného prostredia a zneuţitia právomoci verejného činiteľa. Chápanie ochrany prírody tak, ţe pod ňou treba rozumieť aj ponechanie lesov na zničenie nadmerne rozmnoţeným podkôrnym hmyzom, je zvrátené. Súd

§ 250ods.

1 posledná veta OSP, v zmysle ktorého „súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté“ pribral do súdneho konania účastníka správneho konania FSC Slovensko, a to uznesením č.k. 23S/243/2013-150 zo dňa 09.10.2013. Krajský súd konajúc

druhej hlavy piatej časti OSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov, v rozsahu danom ţalobnými dôvodmi ţalobcu, mal za to, ţe ţaloba nie je dôvodná, a preto ţalobu

§ 250jods.

1 OSP v celom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:

článku 44 Ústavy SR:

odsekov 1 aţ 4 ustanoví zákon.

§ 1ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (vţdy v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia napadnutého ţalobou) tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udrţiavanie, obnovovanie a racionálne 7 5Sţo/45/2014 vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udrţanie ekologickej stability.

§ 2ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny sa

tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môţu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy ţivota, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, zníţiť je ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.

§ 4ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. kaţdý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môţe ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo ţivočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.

§ 4ods.

2 zákona č. 543/2002 Z.z. ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a ţivočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnoţovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáţe.

§ 8ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáţe aţ do odstránenia nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila.

§ 19ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevaţne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môţe vláda nariadením vyhlásiť za národný park.

§ 19ods.

2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14). 8 5Sţo/45/2014

§ 5ods.

5 zákona č. 543/2002 Z.z. vlastník, správca alebo nájomca pozemku s osobitne chránenou časťou prírody a krajiny, v navrhovanom území európskeho významu a území medzinárodného významu je povinný pri jeho beţnom obhospodarovaní (§ 61) zabezpečovať priaznivý stav časti krajiny.

§ 50ods.

5 zákona č. 543/2002 Z.z. vlastník, správca a nájomca dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru aţ do vyhlásenia časti prírody za chránenú bezodkladne oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo ktorá je zakázaná

tohto zákona, orgánu príslušnému na vyhlásenia časti prírody za chránenú. Ak to vyţaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môţe tento orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti; ak vlastníkovi správcovi a nájomcovi dotknutého pozemku vynikne z dôvodu určenia podmienok ujma, patrí mu za obmedzenie beţného obhospodarovania náhrada (§ 61). Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú.

§ 50ods.

6 zákona č. 543/2002 Z.z. ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí

odseku 5 zanikajú.

§ 26ods.

5 zákona č. 543/2002 Z.z. v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môţu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 247ods.

1 OSP

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 250iods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 9 5Sţo/45/2014 Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu o nesprávnom a nezákonnom aplikovaní na daný prípad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, ţe

ţalobcu mal správny orgán postupovať

§ 50ods.

5 a ods. 6 tohto zákona. To, ţe si ţalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 50 ods. 5 zákona, keď po doručení oznámenia o zámere vyhlásiť prírodnú rezerváciu Bystrá dolina, oznámil výkon činností v tomto území, na ktoré je potrebný súhlas, je v podstate irelevantnou skutočnosťou pre predmetné konanie správneho orgánu, ktoré je nutné povaţovať za osobitné konanie, majúce iný právny reţim upravený v druhej časti zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré konanie začalo na základe ţiadosti navrhovateľa – pribratého účastníka konania FSC Slovensko. Súd sa plne stotoţňuje s konštatovaním tohto subjektu vo vyjadrení k ţalobe, ţe je irelevantnou skutočnosťou, ako sa dozvedel ţiadateľ o činnostiach ţalobcu, ktoré mienil v predmetnom území vykonávať. Práve z dôvodu, ţe proces vyhlasovania prírodnej rezervácie nie je definitívne ukončený, v záujme zabezpečenia predmetu ochrany, bolo plne v súlade so zákonom aplikovanie ustanovení § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.. Postup, ktorého sa doţadoval ţalobca v zmysle § 50 ods. 5 a ods. 6 zákona neposkytuje dostatočnú ochranu, a to aj s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona a § 19 ods. 1 zákona, na čo správne poukázali správne orgány v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Krajský súd zastáva stanovisko, ţe správny orgán mohol na základe ţiadosti navrhovateľa, za danej situácie, postupovať

§ 4a § 8 zákona č.

543/2002 Z.z.. Zároveň zastáva názor, ţe boli splnené aj všetky kogentné zákonné podmienky zakotvené v hypotéze uvedených ustanovení. Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe sa vyţaduje, aby k vykonávaniu činnosti vedúcej k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu prírody uţ došlo, naopak, zastáva názor, ţe postačuje, ak je preukázaná potenciálna moţnosť, napr. v budúcnosti plánovaná činnosť, ako je tomu v danom prípade, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody (rastliny, ţivočícha alebo ich biotopov), ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody. Predmetné ustanovenie je potrebné chápať v zmysle zásady prevencie a predbeţnej opatrnosti. Obdobne aj ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Nie je teda nevyhnutné, aby šlo o činnosť, ktorá sa uţ reálne vykonáva, resp. ktorou uţ došlo k poškodeniu, či zničeniu prírody a krajiny. Pokiaľ by orgán ochrany prírody nepristúpil k takémuto riešeniu, ťaţbou dreva, resp. inou hospodárskou činnosťou zo strany ţalobcu by aj

názoru súdu mohlo dôjsť k takému neţiaducemu zásahu do predmetu ochrany, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k úplnému zmareniu účelu vyhlásenia prírodnej rezervácie 10 5Sţo/45/2014 Bystrá dolina. Základným princípom pri ochrane prírody a krajiny, resp. ţivotného prostredia je základný princíp prevencie, pretoţe dôsledky poškodenia prírody a krajiny, teda ţivotného prostredia sú často nezvratné, nenapraviteľné, preto je nutné takýmto poškodeniam predovšetkým predchádzať, pričom jedným zo spôsobov akým to moţno zabezpečiť, je práve rozhodnutie o zákaze vykonávania činností, ktorý bol daný ţalobcovi vo vzťahu k jeho plánovanej činnosti na chránenom území. Súd nepovaţuje za opodstatnenú ani ţalobnú námietku, ktorou ţalobca namieta nezákonné vymedzenie doby trvania zákazu, odvolávajúc sa na to, ţe celé konanie začalo na základe oznámenia činností, ktoré ţalobca mieni vykonávať na chránenom území v zmysle § 50 ods. 5, a teda malo byť postupované v zmysle tohto ustanovenia v spojení s ods. 6 §-u 50, v zmysle ktorého bolo moţné obmedziť vykonávanie oznámených činností len na dobu dvoch rokov od oznámenia zámeru o vyhlásení prírodnej rezervácie. Ak súd pripustil správnosť aplikácie na daný prípad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý taxatívne časovo nestanovuje dobu, na ktorú je moţné činnosti zakázať, je postup ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu súladný so zákonom, ak stanovil lehotu aţ do doby vyhlásenia navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina. Súd poznamenáva, ţe trvanie zákazu je závislé od pretrvávania uvedených činností (ktoré vedú k ohrozeniu existencie druhov rastlín a ţivočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnoţovacích schopností alebo k zániku ich populácie, alebo činnosti, ktorej následnom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny), preto v zákone ani nie je uvedená doba trvania zákazu. Ak správny orgán vymedzil dobu trvania zákazu „aţ do doby vyhlásenia PR“, v podstate nepostupoval v rozpore so zákonom. Zároveň súd poukazuje na to, ţe v ustanovení § 89 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. je upravená moţnosť orgánu ochrany prírody svoje rozhodnutie dodatočne meniť, pokiaľ sa preukáţe, ţe došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia, alebo ak by si to vyţadovali záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Súd sa nestotoţňuje so ţalobnou námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä pokiaľ ţalobca poukazoval, ţe nebolo vykonané ţiadne dokazovanie k zisteniam, na základe ktorých by mohol správny orgán zakázať činnosti na základe § 4 ods. 1, 2 zákona. Naopak, súd zastáva stanovisko, ţe postup ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je dostatočne odôvodnený s poukazom na podklady, z ktorých správne orgány vychádzali pri rozhodovaní, pričom ţalovaný vyhodnotil aj svoje stanovisko k dôkazu, 11 5Sţo/45/2014 na ktorý sa odvoláva ţalobca – záznam zo dňa 29.10.2012 z pracovného stretnutia ţalobcu a Správy NAPANT, vrátane pochôdzky vykonanej dňa 24.04.2012. Aj

názoru súdu je tento dôkaz značne oslabený v dôsledku toho, ţe sa jedná o zmenu názoru, ktorý nie je dostatočne presvedčivo odôvodnený Správou NAPANT. Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu o nezákonnom obmedzení práv ţalobcu, s poukazom na zákon o lesoch, pričom súd zdôrazňuje, ţe zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. je vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, do ktorej jednoznačne patria aj lesy, zákonom osobitným k zákonu o lesoch č. 326/2005 Z.z., a preto správny orgán mohol legitímne obmedziť vydaním predmetného zákazu ţalobcovi vo vykonávaní jeho iných práv vyplývajúcich mu zo zákona o lesoch. Poukazuje pritom na prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia v národnom parku, resp. aj chráneného vtáčieho územia, ako aj územia celoeurópskeho významu pred obhospodarovaním lesov ţalobcom. Chránenie lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov, vrátane lykoţrútov, je moţné dosiahnuť aj iným spôsobom, ako realizáciou ťaţby, v čom ţalobca vidí ťaţisko v obmedzení jeho práv. Súd sa domnieva, ţe ţalobca neprimerane účelovo zvýrazňuje potrebu realizácie ťaţby a neopodstatnený zásah spočívajúci v zákaze vykonávania s ňou súvisiacich lesohospodárskych aktivít práve s poukazom na napadnutie lesa lykoţrútom, pričom tak, ako bolo uvedené vyššie, samotná realizácia ťaţby uvedený problém nevyrieši. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol

§ 250jods.

1 OSP. Ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 OSP. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a ţiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretoţe

ţalobcu nie sú v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol. Ako druhú moţnosť uvádza, aby Najvyšší súd SR odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, ţe ţiada, aby Najvyšší súd SR zaviazal ţalovaný správny orgán k náhrade trov konania na účet právneho zástupcu ţalobcu. 12 5Sţo/45/2014 Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţiada odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť a odvolaním napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Ţalovaný je toho názoru, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého rozsudku podal podrobné vysvetlenie namietaných a dokazovaných skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je vecne správny.

ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd prvostupňový rozsudok

§ 219ods.

1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, s ktorými sa krajský súd náleţite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu. 13 5Sţo/45/2014 Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu, ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková