priloţeného platobného predpisu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 12.05.2014 sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo 2 2Sž/9/2014 zamietnuté odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj „NBÚ“) č. SP-PB-804-3/2013-Ţ-38346 zo dňa 26.08.2013, ktorým bolo skonštatované, ţe
1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona“) ţalobca nespĺňa predpoklady bezpečnostnej previerky spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia Tajné,
1 zákona ho nemoţno povaţovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretoţe uviedla nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a
zákona, NBÚ zrušil platnosť jeho osvedčenie o oprávnení na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň Tajné, vydaného dňa 23.10.2007. Ţiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a jeho vrátenie prvostupňovému orgánu na ďalšie konania. V dôvodoch ţaloby uviedol, ţe dňa 13.03.2014 mu bolo doručené predmetné rozhodnutie, ktoré povaţuje za vydané bez zákonného podkladu, na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, a ktoré povaţuje za nepreskúmateľné. Absenciu zákonného podkladu rozhodnutia videl v tom, ţe bezpečnostný pohovor majúci overiť spĺňanie predpokladov pre vznik oprávnenia
1 zákona bol
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vykonaný po zistení skutočností, ktoré vzhľadom na ich utajený charakter nie je moţné uviesť v odôvodnení rozhodnutia. V rámci bezpečnostného pohovoru mal ţalobca uviesť nepravdivé údaje v odpovedi na otázku č. 18 – ohľadne oboznámenia zástupcov spoločnosti Pyra Group a.s. Bratislava alebo Pyra spol. s r. o. Bratislava o iných záujemcoch a ponukách v procese verejného obstarávania, kde odpoveď znela „Nie, nie som si vedomý“, čo malo byť v rozpore s obsahom utajenej informácie VS110-D-924/2010, s ktorou sa ţalobca nemohol oboznámiť. Je však presvedčený, ţe jej obsah sa týkal informácií poskytnutých v tejto súvislosti novinárom PLUS 7 DNÍ, resp. informácií ktoré boli vyvodené z prepisov telekomunikačnej prevádzky, získaných na základe súhlasu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, pričom z predloţeného dokumentu Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru (ďalej len „ÚBPK“) zo dňa 29.05.2008 vyplýva, ţe boli vyhodnotené bez realizácie, mali teda byť
4 zákona o ochrane súkromia zničené. Napriek tomu boli tieto prepisy pouţité na účely trestného konania vo veci zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej draţbe, začatého dňa 05.11.2010 pod sp. zn. PPZ-261/BPK-B-2010, ktoré bolo Uznesením ÚBPK zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 3 2Sž/9/2014 Pouţitím týchto údajov v trestnom konaní došlo k porušeniu ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia pred odpočúvaním, a teda obsahy predmetných záznamov a uznesenia o začatí trestného konania pouţité pri rozhodovaní prvostupňového orgánu boli nezákonnými dôkazmi. Zároveň spochybnil pravdivosť pouţitých informácií, uvedených v súvisiacich článkoch v týţdenníku PLUS 7 DNÍ, s poukazom na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/186/2010 – 543 zo dňa 12.07.2013, kde ţalobca uspel so ţalobou na ochranu osobnosti, a okresný súd uznal neoprávnenosť zásahu do osobných práv ţalobcu z dôvodu, ţe ţalovaný v konaní nedokázal preukázať pravdivosť uverejnených informácií, pričom sa jednalo o tie informácie, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal aj NBÚ. Za nezákonný dôkaz povaţuje aj v rozhodnutí zmieňovaný prepis telekomunikačnej prevádzky zo dňa 31.01.2011. K vyhodnoteniu odpovede na otázku č. 20 ohľadne poskytnutia informácií firme Špeciálne systémy a software a.s. o súťaţných podmienkach a podkladoch k pripravovanému verejnému obstarávaniu na dodávku špeciálnych vysielačiek pred vyhlásením súťaţe v r. 2007 kde uviedol odpoveď „nemohol som poskytnúť ţiadne informácie firme Špeciálne systémy a software v roku 2007, lebo nie som si vedomý, ţe by som nejaké špeciálne vysielačky obstarával
zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní“, ako nepravdivej vzhľadom na obsah utajenej informácie č. VS110-D-924/2010 z 08.11.2010, s ktorou sa vzhľadom na jej utajený charakter nemohol oboznámiť uviedol, ţe sa domnieva, ţe skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci sa týkajú informácií poskytnutých novinárom PLUS 7 DNÍ alebo uţ zmieňovaných nezákonných prepisov telekomunikačnej prevádzky. Zároveň namietal, ţe mu v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku nebolo umoţnené oboznámiť sa s obsahom v konaní novozabezpečeného listinného dôkazu č. SP-PB-804 -2/2013-Ţ-38346 zo dňa 30.05.2013. Nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav vyvodil z toho, ţe jediným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli prepisy telekomunikačnej prevádzky, ktoré spochybnil a závery vyšetrovateľa uvedené v rozhodnutí o začatí trestného stíhania bez ohľadu na to, ţe toto konanie bolo zastavené pre nepreukázanie, ţe skutok je trestným činom, aj keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe dôvodom zastavenia malo byť nedostatočné zistenie a preukázanie, ţe skutok sa stal a ţalobca postupoval 4 2Sž/9/2014 v rozpore s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Vytkol úradu, ţe napriek tomuto zrejmému rozporu zohľadnil zistenia vyšetrovateľa uvedené v uznesení o začatí trestného konania a zároveň, ţe nedoplnil dokazovanie o zistenie, či bol ţalobca za tvrdené porušenie zákona o verejnom obstarávaní disciplinárne sankcionovaný Úradom pre verejné obstarávanie. Nezákonnosť oboch preskúmavaných rozhodnutí teda vyvodil z pouţitia vyššieuvedených nezákonných podkladov rozhodnutí ako aj z nevysporiadania sa s pouţiteľnosťou a významom sporných prepisov telekomunikačnej prevádzky ako dôkazov. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe ţiadal, aby Najvyšší súd ţalobu zamietol. Konštatoval ţe Vojenské spravodajstvo, aj NBÚ postupovali pri vykonávaní bezpečnostnej previerky ţalobcu v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z., keď po zistení nových skutočností poskytnutých spôsobom v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností bolo preverované, či ţalobca spĺňa predpoklady pre priznanie oprávnenia
1 zákona a následne bol prijatý zákonom predvídaný postup. Ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu bezpečnostného pohovoru a následne mal moţnosť podporiť pravdivosť svojich tvrdení psychofyziologickým overením pravdovravnosti, s ktorým však ţalobca nesúhlasil. Listinný dôkaz č. VS110-D-924/2010 zo dňa 08.11.2010 jeho pôvodca označil ako utajovanú skutočnosť stupňa dôverné, pričom ţalobcu nie je moţné povaţovať za oprávnenú osobu
f/ zákona, z tohto titulu je obmedzenie jeho práva na oboznámenie sa s obsahom listinného dôkazu ústavne konformné. K opakovanému namietaniu zákonnosti uznesenia zo dňa 28.10.2011, ktorým malo zo strany orgánov činných v trestnom konaní dôjsť k porušeniu práv ţalobcu v trestnom konaní začatom uznesením vyšetrovateľa zo dňa 05.11.2010, sp. zn. PPZ-261/BPK-B-2010 uviedol, ţe NBÚ pri hodnotení splnenia predpokladov na vznik oprávnenia ţalobcu na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami vychádzal z listinných dôkazov zistených zákonným spôsobom. NBÚ nie je kompetentný spochybňovať zákonnosť právoplatného rozhodnutia vyšetrovateľa a takáto nezákonnosť ani nevyplýva zo ţiadnych listinných dôkazov. Pre vyhodnotenie nepravdivosti údajov k odpovedi na otázku č. 18 nebolo jedinou podstatnou informáciou uznesenie vyšetrovateľa, ale rovnako aj listinný dôkaz č. VS110-D- 924/2010 zo dňa 08.11.2010, pre vyhodnotenie nepravdivosti údajov k odpovedi na otázku č. 20 boli podstatné skutočnosti nevyplývajúce z tohto uznesenia, ale aj skutočnosti uvedené v listinných dôkazoch č. VS110-D-924/2010 zo dňa 08.11.2010 a č. SP-PB-804-2/2013-Ţ- 5 2Sž/9/2014 38346 zo dňa 30.05.2013. Bezpečnostný pohovor so ţalobcom bol vykonaný v súlade s ust. § 25 zákona o ochrane utajovaných skutočností po zistení skutočností, vyplývajúcich z listinných dôkazov (VS110-D-924/2010 zo dňa 08.11.2010, VS100-106-15517-40/2007 zo dňa 18.11.2010, VS100-106-15517-41/2007 zo dňa 19.11.2010) ktoré mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. Namietané prepisy telekomunikačnej prevádzky neboli prioritne hodnotené ako dôkazy a to, ţe prípadne neboli zákonným spôsobom zničené, nemoţno v tomto konaní vyčítať ţalovanému. Namietanie porušenia ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku je právne irelevantné vzhľadom na ust. § 81 zákona o ochrane utajovaných skutočností, limitujúceho pouţitie Správneho poriadku v konaní
zákona č. 215/2004 Z. z.. K námietke neúplne a nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti uviedol, ţe z hľadiska účelu zákona č. 215/2004 Z. z. sú dôleţité zistenia, vyplývajúce zo zhromaţdených listinných dôkazov. Nie je moţné zohľadniť ţalobcom presadzované uplatnenie prezumpcie neviny, nakoľko v kontexte zákona č. 2015/2004 Z. z. by to zmarilo účel bezpečnostnej previerky, ktorá má vo vzťahu k moţnosti ujmy na chránených záujmoch Slovenskej republiky preventívny charakter. K obsahu Uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 28.10.2011 zdôraznil, ţe trestné stíhanie bolo zastavené
1 písm. b/ Trestného poriadku, t.j. skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom a nie z dôvodu
1 písm. a/ Trestného poriadku, ţe by sa skutok nestal. Spáchanie skutku (bez ohľadu na nepreukázanie objektívnej a subjektívnej stránky pre jeho kvalifikovanie ako trestný čin, resp. zločin) bolo výslovne uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na odstránenie všetkých dovtedy zistených a vytknutých vád správneho konania bolo zákonným postupom vydané vecne správne rozhodnutie so všetkými náleţitosťami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný
4 zákona na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
215/2004 Z. z., preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie postupom
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súčasť ktorého tvoril bezpečnostný spis, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania a ţalobcu na pojednávaní súdu dňa 18.05.2016 dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. 6 2Sž/9/2014 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou konštatované, ţe
1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z ţalobca nespĺňa predpoklady bezpečnostnej previerky spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia Tajné,
1 zákona ho nemoţno povaţovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretoţe uviedla nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a
zákona bola zrušená platnosť osvedčenia č: PB-41115/2007-Ţ vydaného ţalobcovi pre stupeň utajenia Tajné. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či si vo veci zadováţil relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti a či v rozsahu zákonnej úpravy konal s účastníkom konania, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V konaní predchádzajúcom vydaniu oboch preskúmavaných rozhodnutí boli v súvislosti s predmetnými zisteniami vydané obdobné rozhodnutia č. SP-PB-892-16/2011-Ţ- 38346 zo dňa 27.01.2012 (zrušené rozhodnutím ţalovaného č. CRD-485-4/2012-VPRNBU zo dňa 03.05.2012 z dôvodu potreby oboznámenie sa s novopredloţenými dôkazmi) a rozhodnutie č. SP-PB-1194-14/2012-Ţ-38346 zo dňa 12.02.2012 (zrušené rozhodnutím ţalovaného č. CRD-485-8/2012-VPRNBU zo dňa 21.03.2013 z dôvodu nedostatočného odôvodnenia ohľadne nepravdivosti konkrétnych odpovedí ţalobcu). NBÚ ako aj ţalovaný aj pri ďalšom rozhodovaní vo veci vychádzali z toho, ţe na základe súhlasu ţalobcu a podkladových materiálov predloţených
3 7 2Sž/9/2014 zákona č. 215/2004 Z. z. vykonalo Vojenské spravodajstvo,
3 tohto zákona v spojení s ust. § 22 zákona bezpečnostnú previerku III. stupňa, výsledkom ktorej bolo vydanie osvedčenia č. PB-4115/2007-Ţ zo dňa 23.10.2007. Počas platnosti bezpečnostnej previerky boli zistené skutočnosti (majúce utajený charakter) tvoriace súčasť spisového materiálu pod č.p.: VS-110-D-924/2011 zo dňa 08.11.2011, na základe ktorých Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) vykonalo so ţalobcom zákonom stanoveným spôsobom bezpečnostný pohovor (záznam VS100-106-15517-43/200 zo dňa 25.11.2010). Predmetom pohovoru bolo zisťovanie, či ţalobca v rozpore so svojimi povinnosťami štátneho zamestnanca Ministerstva obrany, pôsobiaceho na úseku verejného obstarávania, poskytoval v rozpore so zákonom informácie subjektom zúčastňujúcim sa verejného obstarávania, resp. v súvislosti so svojou funkciou postupoval v rozpore so zákonom, napr. zabezpečovaním výhod sebe alebo iným. Vzhľadom na rozpor vyjadrení ţalobcu v priebehu bezpečnostného pohovoru so zistenými skutočnosťami, bolo vykonané stretnutie príslušníkov VOS so ţalobcom z dôvodu jeho riadneho predvolania k psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ktoré odmietol absolvovať s tým, ţe toto vyšetrenie povaţuje za účelové a zasahujúce do jeho Ústavou garantovaných práv. V priebehu preverovania boli VOS zaslané prepisy telekomunikačnej prevádzky o vzájomnej komunikácii medzi ţalobcom a zástupcami obchodných spoločností týkajúcej sa verejných obstarávaní, v ktorých ţalobca ako pracovník Ministerstva obrany SR pôsobil. Vzhľadom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru k Ministerstvu obrany SR dňa 28.02.2011 bol bezpečnostný spis odstúpený na ďalšie konanie NBÚ. V konaní boli zistené ďalšie skutočnosti majúce utajený charakter (spisový materiál pod č. NBU-D- 427/2011 zo dňa 06.07.2011, č. NBU-D-628/2011 zo dňa 02.11.2011, č. NBU-D-695/2011 zo dňa 02.12.2011). Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii začal dňa 18.11.2010 pod číslom ČVS: PPZ- BPK-B-261/2010 trestné stíhanie vo veci
1, 2 Trestného poriadku (TP) vo veci trestného činu
1, ods. 2 písm. c/, d/ Trestného zákona (TZ) – machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej draţbe. Jednalo sa o skutky vecne súvisiace s predmetom správneho konania. Uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ-261/BPK-B-2010 zo dňa 28.10.2011 bolo
1 písm. b/ ods. 4 TP vyššieuvedené trestné stíhanie zastavené, nakoľko uvedený skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 8 2Sž/9/2014
odôvodnenia rozhodnutia vykonaným vyšetrovaním bolo síce preukázané, ţe skutok sa stal, avšak absentovala objektívna aj subjektívna stránka konania ako podmienka naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. V pokračujúcom správnom konaní bol ţalobca v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z. opakovane (päť krát) predvolávaný na psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré odmietol absolvovať s tým, ţe toto vyšetrenie povaţuje za účelové a zasahujúce do jeho Ústavou garantovaných práv, resp. si predvolanie riadne neprevzal. V prebiehajúcom správnom konaní boli vzhľadom na rozpor výsledkov pohovoru so zistenými informáciami vyhodnotené ako nepravdivé odpovede na otázky v poradí č. 18 „Oboznámili ste zástupcov spoločnosti Pyra Group a.s. Bratislava alebo Pyra spol. s r. o. Bratislava o iných záujemcoch a ich ponukách v procese verejného obstarávania?“ osoba odpovedala; „Nie, nie som si vedomý„ ako vyjadrenie v rozpore so skutočnosťami uvedenými na strane 1 odsek 4 (tretia veta) utajenej informácie č. VS110-D-924/2010 a taktieţ v rozpore so skutočnosťami uvedenými v uznesení ÚBPK na strane 4 odsek 3 a strane 7 odsek 6, v ktorom sa okrem iného uvádza, ţe na základe prepisov telekomunikačnej prevádzky bolo zistené, ţe komunikácia medzi osobou a zástupcom spoločnosti Pyra spol. s r. o. Bratislava T. ohľadom verejného obstarávania zákazky „prilba pre príslušníkov špeciálneho určenia“ prebehla. Z prepisov telekomunikačnej prevádzky bolo jednoznačne preukázané, ţe osoba ako vyhlasovateľ súťaţe ešte pred zverejnením „Výzvy na predloţenie cenovej ponuky na internetových stránkach MO SR“, informovala spoločnosť Pyra, a to konkrétne ich zamestnankyňu T. o pripravovanej súťaţi. Prejednávala s ňou i mnoţstvo a veľkosť prílb, ktoré boli následne uvedené v súťaţných podmienkach. Neskôr ju informovala o tom, kto ďalší sa do súťaţe prihlásil, aké sú cenové ponuky iných súťaţiteľov. Ako nepravdivá bola vyhodnotená aj odpoveď na otázku č. 20: „Poskytli ste v roku 2007 firme Špeciálne systémy a software a. s. Bratislava informácie o súťaţných podmienkach a podkladoch k pripravovanému verejnému obstarávaniu na dodávku špeciálnych vysielačiek pred vyhlásením súťaţe?“ kde ţalobca odpovedal: „Nemohol som poskytnúť ţiadne informácie firme Špeciálne systémy a software v roku 2007, lebo nie som si vedomý, ţe by som nejaké špeciálne vysielačky obstarával
zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.“ Táto odpoveď je v rozpore so skutočnosťami uvedenými na str. 1 ods. 4 (prvá veta) utajovanej informácie č. VS110-D-924/2010 z 08.11.2010 a taktieţ 9 2Sž/9/2014 v rozpore s písomnosťou MO SR (č. SP-PB-804-2/2013-Ţ-38346),
ktorej sa podieľal na celom procese obstarávania zákazky na dodávku špeciálnych vysielačiek v rozsahu od vyhlásenia súťaţe ako odborne spôsobilá osoba, aţ po jej ukončenie a spracovanie zmluvy. Z uvedeného vyplýva, ţe obstarával uvedenú zákazku. Vzhľadom na podanie odvolania, ktorého dôvody sú v zásade zhodné so ţalobnými dôvodmi bola vec predloţená ţalovanému, ktorý sa napadnutým rozhodnutím č. CRD-485- 13/2012-VPRNBU zo dňa 06.02.2014 v celom rozsahu stotoţnil so správnosťou a dostatočnosťou skutkových zistení ako aj ich právneho vyhodnotenia. Vyhodnotil ako nedôvodný poukaz na nezákonnosť spočívajúcu v tom, ţe všetky informácie a skutočnosti, ktoré mali byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia súvisia výlučne s informáciami zverejnenými v týţdenníku PLUS 7 DNÍ, denníku PLUS JEDEN DEŇ a na internetovom portáli www.pluska.sk, ktoré sú absolútne nepravdivé, čo ţalobca preukazoval rozsudkom vydaným v konaní na ochranu osobnosti. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, ţe pouţitím prepisov telekomunikačnej prevádzky, ktoré mali byť zrušené, došlo k porušeniu zákona, a ţe uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 28.10.2011 je nezákonné, ţe prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, ţe Vojenské spravodajstvo i NBÚ pri svojom postupe a rozhodovaní vychádzali z informácií na preverenie nových skutočností, ktoré boli poskytnuté spôsobom ustanoveným zákonom a NBÚ bol povinný na ich základe rozhodnúť o tom, či ţalobca spĺňa zákonom ustanovené predpoklady pre vznik oprávnenia
1 zákona č. 215/2004 Z. z.. NBÚ pri hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov č. VS110-D-924/2010 z 08.11.2010, č. SP-PB- 804-2/2013-Ţ-38346 z 30.05.2013 a uznesenia zo dňa 28.10.2011 str. 4 ods. 6, str. 5 ods. 1. Nepovaţoval za dôvodné ani námietky ohľadne nezákonnosti uznesenia zo dňa 28.10.2011, nakoľko toto právoplatné uznesenie, ktorého zákonnosť nie je NBÚ ani ţalovaný oprávnený skúmať, bolo hodnotené vo vzájomnej súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami. Nepovaţoval za dôvodné ani poukazy na prezumpciu neviny, nakoľko v prípade jej aplikácie by v konečnom dôsledku došlo k zmareniu účelu bezpečnostnej previerky. K námietkam ohľadne predvolávania na psychofyziologické overenie pravdovravnosti a jeho nariadenie poukázal na opakované doručovanie predvolania a skutočnosť, ţe ust. § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z. predpokladá jeho nariadenie aj bez ţiadosti navrhovanej osoby, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby pri bezpečnostnom pohovore v rozpore so zistenými 10 2Sž/9/2014 skutočnosťami. Na základe takto zisteného stavu bolo vydané vecne správne a dostatočne odôvodnené rozhodnutie, nakoľko bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca počas bezpečnostného pohovoru neuviedol pravdivé údaje, s čím zákon výslovne spája vylúčenie bezpečnostnej spoľahlivosti. Právny zástupca ţalobcu sa vo svojom vyjadrení na pojednávaní v celom rozsahu pridrţiaval obsahu ţaloby zo dňa 09.05.2014 a ţiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tieto v celom rozsahu zrušil a vec vrátil NBÚ na ďalšie konanie. Zopakoval argumenty o tom, ţe nesprávnosť a nezákonnosť vyplýva z toho, ţe boli vydané na základe zistenia skutkového stavu, ktorý bol zistený na základe nezákonných dôkazov, za ktoré povaţuje namietané záznamy telekomunikačnej prevádzky a rozhodnutia vyšetrovateľa ÚBPK vydané v trestnom konaní začatom po zlikvidovaní sporných záznamov a vychádzajúce z informácií od novinárov týţdenníka PLUS 7 DNÍ, ktorých správnosť bola vylúčená vzhľadom na obsah predloţeného rozsudku vo veci ochrany osobnosti ţalobcu. Vzhľadom na tieto vady povaţuje obe preskúmavané rozhodnutia zároveň za nepreskúmateľné. Poverená zástupkyňa ţalovaného sa vo svojom prednese v plnom rozsahu pridrţiavala obsahu písomného vyjadrenia a dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené. Argumenty, ktoré uviedol ţalobca k podanej ţalobe sú totoţné s tými, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a ţalovaný sa s nimi dostatočne vysporiadal uţ v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k argumentom ţalobcu predneseným na pojednávaní uviedla, ţe ţalobca nereflektuje komplexný obsah odôvodnenia, sústreďuje sa iba na opakovanie námietky nezákonnosti dôkazov. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z dôkazov zabezpečených zákonným spôsobom a predloţených príslušnými orgánmi, pričom ich správnosť a zákonnosť nebola spochybnená. Podstatné je, ţe z hľadiska účelu zákona č. 215/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa v priebehu bezpečnostnej previerky postupuje, sú pre NBÚ dôleţité zistenia vyplývajúce zo zhromaţdených listinných dôkazov a nie to, či proti ţalobcovi bolo vedené trestné stíhanie, či bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu, priestupku alebo bol disciplinárne sankcionovaný. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného a konania predchádzajúceho jeho vydaniu ako aj po oboznámení sa s predloţeným administratívnym spisom, súčasťou ktorého bol bezpečnostný spis 11 2Sž/9/2014 skonštatoval, ţe medzi účastníkmi preskúmavacieho konania je sporné, či vzhľadom na ţalobcove námietky zákonnosti pouţitých dôkazov a podkladov rozhodnutia, je moţné povaţovať za zákonný a vecne správny záver o tom, ţe ţalobcu nemoţno povaţovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu
1 zákona č. 215/2004 Z. z., ţe nespĺňa predpoklady bezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia Tajné
1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z. a nastali dôvody na zrušenie osvedčenia udeleného dňa 23.10.2007.
1 zákona č. 215/2004 Z. z. tento zákon upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“) a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
1, 2 zákona č. 215/2004 Z. z. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môţe vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá
ktorého sa môţe oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné,
odseku 1 po celú dobu platnosti osvedčenia
alebo určenia
. 12 2Sž/9/2014
1 zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovaţuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti
prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31.12.1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obsluţné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko.
1, 2 písm. c/ zákona č. 215/2004 Z. z. bezpečnostnou previerkou sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady uvedené v § 10 ods. 1 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
stupňa utajenia sa vykonáva bezpečnostná previerka III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné.
1, 2, 4 zákona č. 215/2004 Z. z., bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekáţkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného pohovoru má navrhovaná osoba moţnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného bezpečnostného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú. Bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou
odseku 1 vykoná ten orgán, ktorý vykonal bezpečnostnú previerku, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. Psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vţdy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekáţkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.
2, 3 zákona č. 215/2004 Z. z., ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, ţe navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia
1, vydá o tom rozhodnutie. V rozhodnutí
odseku 2 musí byť uvedené ustanovenie,
ktorého úrad rozhodol o tom, ţe sa osoba nemôţe oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, skutočnosti, 13 2Sž/9/2014 ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri hodnotení dôkazov a poučenie o moţnosti podať odvolanie.
215/2004 Z. z. úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia
1 a v prípade zistenia, ţe nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. Na také zrušenie platnosti osvedčenia sa primerane vzťahujú ustanovenia §§ 24 aţ 26.
1 zákona č. 215/2004 Z. z. na rozhodovanie
tohto zákona sa okrem § 55 ods. 6, § 65 ods. 4, §§ 79 aţ 80 nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok). Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe ţalovaný v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţil relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil a dôvody svojho rozhodnutia náleţite zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného preto povaţoval za vydané v súlade so zákonom. Pri vydávaní rozhodnutia NBÚ zo dňa 26.08.2013, následne potvrdeného napadnutým rozhodnutím došlo oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu vo veci k zúţeniu okruhu nepravdivých odpovedí ako skutočností preukazujúcich nedostatok bezpečnostnej spoľahlivosti. V tomto rámci správne orgány vyhodnotili doloţené uznesenie ČVS PPZ- 261/BPK-B-2010 zo dňa 28.10.2011, ktorým bolo
1 písm. b/ ods. 4 TP bolo trestné stíhanie vo veci machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej draţbe zastavené, s odôvodnením, ţe uvedený skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, nakoľko aj keď vykonaným vyšetrovaním bolo preukázané, ţe skutok sa stal, avšak absentovala objektívna aj subjektívna stránka konania ako podmienka naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako v zmysle záväzného právneho názoru vysloveného v rozhodnutí č. CRD-485-8/2012-VPRNBU zo dňa 21.03.2013 znovu prehodnotil závery o jednoznačnosti nepravdivosti vyjadrení ku konkrétnym otázkam kladeným na bezpečnostnom pohovore. Vyhodnotili ako jednoznačne preukázané, ţe uvedenie odpovede na otázku č. 18 ohľadne neposkytovania informácií spoločnostiam 14 2Sž/9/2014 Pyra Group a.s. Bratislava a Pyra spol. s r. o. Bratislava, resp. ich pracovníkom o iných záujemcoch a ich ponukách v procese verejného obstarávaní je v rozpore so skutočnosťami uvedenými v utajovanej informácii č. VS110-D-924/2010 zo dňa 08.11.2010 ako aj zisteniami vyšetrovateľa v neskôr zastavenom trestnom stíhaní. Rovnako ako jednoznačne nepravdivé bolo vyhodnotené vyjadrenie ţalobcu k otázke č. 20 o tom, ţe nie si je vedomý, ţe by nejaké špeciálne vysielačky obstarával
zákona č. 25/2006 Z. z., preto nemohol poskytnúť ţiadne informácie firme Špeciálne systémy a software v roku 2007, čo je v rozpore s obsahom utajovanej informácie VS110-D-924/2010 zo dňa 08.11.2010 a s písomnosťou MO SR č. SP-PB-804-2/2013-Ţ-38346 zo dňa 30.05.2013. V tomto kontexte je absolútne nedôvodná námietka absencie zákonného podkladu pre vydanie rozhodnutia. Treba zdôrazniť, ţe podkladom pre vyslovenie vyššieuvedeného záveru neboli len ţalobcom spochybňované zistenia uvedené v rozhodnutí o zastavení trestného stíhania, ale aj ďalšie skutočnosti, zistené a riadne zdokumentované v utajenom spisovom materiály, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s preverovaním skutočností odôvodňujúcich zrušenie platnosti osvedčenie v zmysle § 29 zákona. Bolo povinnosťou príslušných orgánov (VOS a následne NBÚ) preveriť relevantnosť zistených skutočností na základe ţiadosti podanej v súlade so zákonom. Pokiaľ ţalobca namietal v konaní zákonnosť pouţitia prepisov telekomunikačnej prevádzky, zohľadnených v začatom trestnom stíhaní a zohľadňovaných aj v odôvodnení zastavenia trestného stíhania, k tomu súd uvádza, ţe záver o nemoţnosti ich pouţitia vzhľadom na tvrdenú nesplnenú povinnosť príslušných orgánov tieto zničiť, nemôţe viesť automaticky k záveru, ţe sú nezákonným dôkazom v konaní
zákona o ochrane utajovaných skutočností. Naviac, keď v úplnom rozpore s právnym názorom ţalobcu, k zastaveniu trestného stíhania nedošlo z dôvodu, ţe prešetrovaný skutok sa nestal, ale len z dôvodu, ţe preukázané konanie nespĺňa základné podmienky charakterizujúce skutok ako trestný čin, t.j. objektívna stránka (protiprávnosť konania v príčinnej súvislosti, s ktorým by bol spôsobený následok) a subjektívna stránka konania (úmysel – spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému prospech bol naplnený). Týmto rozhodnutím, ktoré je právoplatné a ani správnym orgánom ani súdu ho neprináleţí preskúmavať, nebolo skonštatované, ţe k popísanému konaniu nedošlo, ale bolo skonštatované, ţe zisteným a zdokumentovaným konaním nedošlo k zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a draţbe
Ţalobca nedôvodne povaţoval za nezákonný postup, keď správne orgány nezohľadnili 15 2Sž/9/2014 jeho procesný úspech v konaní na ochranu osobnosti vedenej pred Okresným súdom vo Zvolene, kde pod č. k. 11C/186/2010-543 bola uznaná neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv ţalobcu publikovaním informácií, o jeho osobe v súvislosti s predmetnými verejným obstarávaniami. Predloţený právoplatný rozsudok bol vyhodnotený ako jeden z dôkazov a podkladov v rámci konania a vzhľadom na ostatné dôkazy bolo správne ustálené, ţe tento rozsudok automaticky nevyvracia, ţe k popisovanému konaniu, a nepravdivým odpovediam ţalobcu na otázky č. 18 a č. 20 kladené pri bezpečnostnom pohovore došlo. Najvyšší súd Slovenskej republiky len pripomína, ţe v zmysle platnej právnej úpravy na vyhovenie ţalobe na ochranu osobnosti nie je v rámci dôkazného bremena ţalobcu potrebné vyvrátiť pravdivosť sporných tvrdení, ale postačuje ak ţalovaný subjekt neunesie dôkazné bremeno v tom, ţe nedokáţe jednoznačne preukázať, ţe sporné skutočnosti sú pravdivé. Z toho potom logicky vyplýva aj dôkazný význam vydaného rozsudku v konaní o ochrane osobnosti na posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti ţalobcu. Rovnako pre závery o tejto otázke je irelevantné, ţe resp. prečo došlo či nedošlo k administratívnemu sankcionovaniu príslušným orgánom za porušenie povinností
zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na vyššieuvedený záver o nepreukázaní nezákonnosti dôkazov a podkladov pouţitých správnymi orgánmi pri rozhodovaní v konaní
zákona č. 215/2004 Z. z., ako aj vzhľadom na špecifiká tohto konania, dôsledkom ktorých je obmedzenie odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu ku skutočnostiam vyplývajúcim z utajenej časti administratívneho spisu, nie je dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nemoţno opomenúť, ţe na preskúmavané konanie sa nevzťahuje právna úprava zákona č. 71/1992 Zb. správneho poriadku. Pokiaľ teda ţalovaný vo výroku potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým NBÚ rozhodol, ţe
1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z. ţalobca nespĺňa predpoklady bezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia Tajné, nemoţno ho
1 zákona povaţovať za bezpečnostné spoľahlivú osobu, pretoţe uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a z toho dôvodu zrušil platnosť osvedčenia vydaného dňa 23.10.2007, vydal rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu ţalobcu zamietol 16 2Sž/9/2014 ako nedôvodnú (§ 250j ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe procesne neúspešnému ţalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ v spojení s ust. § 13 ods. 1 zákona č 71/1992 Z. z. zaviazal ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
pol. č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v sume 70 €. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. mája 2016 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.