Najvyšší súd 3 Nc 6/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ JUDr. E. B., CSc., sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 2/ JUDr. J. F., sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 3/ J. H., sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 4/ JUDr. E. K., sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 5/ JUDr. V. N., sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 6/ JUDr. M. R., bývajúcej v B., 7/ JUDr. E. Z., bývajúcej v B., 8/ JUDr. J. Z., PhD., sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti ţalovanej Slovenskej republike – Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o zaplatenie úrokov z omeškania, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 C 20/2014, o vylúčenie sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4 Nc 4/2016, takto r o z h o d o l : Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. E. B. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Nc 4/
- O d ô v o d n e n i e Ţalobcovia 1/ aţ 8/ sa v konaní domáhajú, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť zaplatiť im do troch dní úroky z omeškania – kaţdému zo sumy 104 566 € ročne od
- februára 2011 do zaplatenia. Argumentujú tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z
- novembra 2010 č.k. 25 C 1/2010-148 bola ţalovaná zaviazaná zaplatiť im po 100 000 € a tieţ nahradiť trovy konania po 4 566 €. Napriek tomu, ţe tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ţalovaná dosiaľ ani po ich výzve nesplnila rozsudkom uloţenú povinnosť. Okresný súd Bratislava I uzneseniami z
- septembra 2015 č.k. 4 C 20/2014-131, 4 C 20/2014-133, 4 C 20/2014-135, 4 C 20/2014-137, 4 C 20/2014-139, 4 C 20/2014-141, 3 Nc 6/2016 2 4 C 20/2014-143 a 4 C 20/2014-145 vyzval ţalobcov 1/ aţ 8/, aby kaţdý z nich zaplatil v lehote desiatich dní doplatok súdneho poplatku za podanú ţalobu vo výške 400,50 € určenej podľa poloţky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti uvedeným uzneseniam podali ţalobcovia 1/ aţ 8/ odvolanie s tým, ţe v danom prípade by sa pri určovaní základu poplatku malo postupovať podľa § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Pripomenuli, ţe ţalované úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávok, ktoré im boli priznané v konaní o ich tzv. antidiskriminačnej ţalobe. V priebehu odvolacieho konania, ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Co 586/2015, 7 Co 587/2015, 7 Co 588/2015, 7 Co 589/2015, 7 Co 590/2015, 7 Co 591/2015, 7 Co 592/2015 a 7 Co 593/2015 sudkyne tohto súdu JUDr. B. P. a JUDr. Z. M. podľa § 15 ods. 1 veta prvá O.s.p. oznámili predsedovi Krajského súdu v Bratislave, ţe v ich prípade sú dané okolnosti, ktoré môţu vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti, a to preto, lebo v minulosti tieţ podali tzv. antidiskriminačnú ţalobu a podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyjadreného v náleze z
- septembra 2013 sp. zn. II. ÚS 16/2011 (ďalej len „Nález“) by sudcovia, ktorí sami podali takúto ţalobu, nemali rozhodovať o obdobných ţalobách sudcov. Predseda Krajského súdu v Bratislave s prihliadnutím na to, ţe ţaloba ţalobcov 1/ aţ 8/ spočíva na skutkovom a právnom základe, ktorý je odlišný od skutkového a právneho základu, z ktorého vychádzajú tzv. antidiskriminačné ţaloby, dospel k záveru, ţe nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti JUDr. B. P. a JUDr. Z. M.. Vzhľadom na to postupoval podľa § 15 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. a
- apríla 2016 predloţil spis na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). O tom, či JUDr. B. P. a JUDr. Z. M., sudkyne Krajského súdu v Bratislave, sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci, má po pridelení veci elektronickou podateľňou najvyššieho súdu a v súlade s rozvrhom práce tohto súdu na rok 2016 rozhodnúť senát „4 C“ najvyššieho súdu. JUDr. E. B., riadiaca predsedníčka tohto senátu, oznámila
- apríla 2016 predsedníčke najvyššieho súdu, ţe aj ona v minulosti podala tzv. antidiskriminačnú ţalobu. So 3 Nc 6/2016 3 zreteľom na to a tieţ s prihliadnutím na Nález vyslovila názor, ţe v jej prípade existujú skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Ustanovenie § 15 ods. 1 O.s.p. dáva predsedovi súdu moţnosť posúdiť vo vlastnej kompetencii relevantnosť okolností, ktoré mu oznamuje niektorý sudca, a podľa výsledku tohto posúdenia prideliť vec inému sudcovi v prípade, ţe (predseda súdu) dospeje k názoru, ţe sudcom oznamované okolnosti sú relevantné z hľadiska moţnosti vzniku pochybností o nezaujatom alebo neobjektívnom prístupe tohto sudcu k prejednávanej veci. Ak však sudca, o ktorého vylúčenie ide, oznámi predsedovi súdu skutočnosti, ktoré predseda súdu nepovaţuje za dostatočné na to, aby pridelil vec inému sudcovi, predseda súdu predloţí vec na rozhodnutie nadriadenému súdu (v prípade najvyššieho súdu „inému senátu“) podľa ustanovenia § 16 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. Podpredsedníčka najvyššieho súdu
- mája 2016 predloţila spis v zmysle § 16 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. senátu „3 C“ najvyššieho súdu s tým, ţe okolnosť uvádzanú riadiacou predsedníčkou senátu „4 C“ nepovaţuje v danom prípade za významnú, lebo nárok, ktorý JUDr. E. B. uplatnila svojou tzv. antidiskriminačnou ţalobou, bol vyvodzovaný zo skutkového a právneho stavu, ktorý je odlišný od skutkového a právneho stavu, z ktorého ţalobcovia 1/ aţ 8/ vyvodzujú opodstatnenosť ich nároku v predmetnej veci. V zmysle § 16 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. o vylúčení sudcov najvyššieho súdu rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. Určenie iného senátu najvyššieho súdu vyplýva z rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2016, v zmysle článku IV. ods. 1, ktorého o vylúčení predsedu senátu a sudcov trojčlenných senátov rozhoduje senát s najbliţším niţším poradovým číslom uvedeným v osobitnej časti rozvrhu práce. Senát „3“ (ako iný senát najvyššieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 štvrtá veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť moţnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti JUDr. E. B. z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Mal na zreteli, ţe účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Právne relevantnou je 3 Nc 6/2016 4 existencia vzťahu sudcu, a to:
- k veci (v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo
- (k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom pomere k nim), alebo
- k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi [čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.], moţno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je vţdy potrebné zohľadniť aspekty subjektívneho aj objektívneho charakteru. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti sa vyţaduje dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti sudcu, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom. Štát v týchto vzťahoch nereprezentuje súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo. Súd, na ktorý bol sudca pridelený, je (len) osobným úradom sudcu, ktorý 3 Nc 6/2016 5 sa najmä po stránke organizačnej, hospodárskej, finančnej podieľa na zabezpečení podmienok pre riadny výkon súdnictva. Tento súd nie je oprávnený ţiadnym spôsobom zasahovať do rozhodovania sudcov alebo ich akokoľvek ovplyvňovať. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umoţniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda (dokonca) aj vo veciach, ktoré sa týkajú štátu. Najvyšší súd k vyššie uvedenému len ako poznámku uvádza, ţe v obdobných prípadoch uţ v minulosti vyslovil názor, podľa ktorého dôvodom pre vylúčenie sudcu nie je sama skutočnosť, ţe súdnictvo vykonáva na súde, proti ktorému smeruje ţaloba (viď napríklad rozhodnutie sp. zn. Nc 99/1999, 3 Nc 7/2010, 1 Nc 23/2013). Nález charakterizuje tzv. antidiskriminačné ţaloby sudcov ako ţaloby, ktorými sa domáhajú určenia, ţe ich odmeňovanie je (v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu) v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a ktorými spravidla ţiadajú priznať tieţ náhradu ujmy spôsobenej im porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri ich odmeňovaní. Podľa názoru ústavného súdu existuje v prípade takýchto ţalôb sudcov riziko, ţe sudca bude pri rozhodovaní prerokúvanej veci motivovaný vyjadriť taký právny názor, ako to bolo v jeho osobnej veci, alebo ako by to bolo výhodné v jeho veci (zaloţenej na rovnakých skutkových okolnostiach). Podľa názoru ústavného súdu sudcovia v zásade nemôţu posudzovať tzv. antidiskriminačné ţaloby kolegov, ak sú sami ţalobcami vo veci, ktorá má s posudzovanou vecou totoţný skutkový a právny základ. Takíto sudcovia by podľa názoru ústavného súdu nemali rozhodovať ani o tom, či sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania iní sudcovia, ktorí tieţ podali tzv. antidiskriminačnú ţalobu. V konaní o tzv. antidiskriminačnej ţalobe súd – vo všeobecnosti – posudzuje, či voči ţalobcovi došlo zo strany ţalovaného k diskriminačnému konania relevantnému podľa ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a či je opodstatnená poţiadavka ţalobcu, aby ţalovanému bola uloţená niektorá z povinností, ktorá v zmysle tohto zákona môţe viesť k odstráneniu diskriminácie a napraviť (zmierniť) jej dôsledky. V danom prípade treba mať na zreteli, ţe otázka nastolená dávnejšou ţalobou ţalobcov 1/ aţ 8/, t.j. otázka, či došlo voči nim k diskriminačnému konaniu a či má ţalovaná 3 Nc 6/2016 6 povinnosť uspokojiť ich nárok uplatnený tzv. antidiskriminačnou ţalobou, uţ bola vyriešená právoplatným rozsudkom súdu. „Novou“ ţalobou, ktorá bola
- januára 2014 doručená Okresnému súdu Bratislava I, uplatňujú ţalobcovia 1/ aţ 8/ nárok na zaplatenie úroku z omeškania na tom skutkovom základe, ţe ţalovaná riadne a včas neuspokojila ich pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z textu ţaloby vyplýva, ţe uplatnený nárok vyvodzujú z právneho vzťahu medzi veriteľom a dlţníkom (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a úrok z omeškania poţadujú ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) tvrdiac, ţe naň majú nárok so zreteľom na omeškanie dlţníka. JUDr. E. B. – ako vyplýva z jej oznámenia adresovaného predsedníčke najvyššieho súdu – nepodala takú ţalobu, akú v danom prípade podali ţalobcovia 1/ aţ 8/. Podala tzv. antidiskriminačnú ţalobu, teda inú ţalobu, ktorou uplatnila svoje nároky na odlišnom skutkovom a právnom základe. Vzhľadom na predmetnú odlišnosť dospel senát „3 C“ najvyššieho súdu k záveru, ţe v prípade JUDr. E. B., ktorá nemá ţiadny pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom relevantný z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., nie je dôvod pochybovať o tom, ţe táto riadiaca predsedníčka senátu „4 C“ najvyššieho súdu bude v konaní o vylúčenie sudkýň JUDr. B. P. a JUDr. Z. M. konať a rozhodovať objektívne, nestranne a nezaujato. Z týchto dôvodov rozhodol „iný senát“ najvyššieho súdu tak, ţe JUDr. E. B. nie je vylúčená z konania a rozhodovania veci, ktorá je na najvyššom súde vedená pod sp. zn. 4 Nc 4/
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2016 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu 3 Nc 6/2016 7 Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková