o vymoženie 1 164,71 € s príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 ECdo 49/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M. G., bývajúceho vo S., proti povinnému P. V., bývajúcemu vo S., t.č. v B., o vymoženie 1 164,71 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. Er 1864/97, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. D. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. januára 2004 sp. zn. 1 CoE 106/03, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d mi e t a . Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad uznesením z
2. septembra 2003 č.k. Er 1864/97-25 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora Bc. D. S. poveril súdneho exekútora Ing. Š. M., Exekútorský úrad B., ktorému vec postúpil na ďalšie konanie. Náhradu trov exekúcie exekútorovi nepriznal. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal odvolanie pôvodný súdny exekútor. Krajský súd v Prešove uznesením z
3. januára 2004 sp. zn. 1 CoE 106/03 jeho odvolanie podľa § 202 ods. 2 O.s.p. ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal pôvodný súdny exekútor dovolanie (
4. februára 2004) a žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť spolu s uznesením okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie. Namietal, že konanie je postihnuté vadou 2 3 ECdo 49/2015 podľa § 237 písm. e/ O.s.p., pretože súdy rozhodovali o trovách exekúcie bez návrhu účastníka, ktorým je exekútor, prípadne oprávnený. Takýto návrh na rozhodnutie o trovách musí spĺňať všeobecné aj osobitné podmienky vymedzené v § 42 ods. 1 a § 79 ods. 1 O.s.p. Bez splnenia tejto zákonnej podmienky súd nemá právomoc prejednať a rozhodovať o trovách exekúcie v exekučnom konaní. Súd prvého súdu nesprávne pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže v danej veci oprávnený nepodal návrh na zastavenie exekúcie, ale návrh na zmenu exekútora. Odvolací súd procesne pochybil, keď odmietol jeho odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ktoré smerovalo proti vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu. Oprávnený a povinný sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení účinnom pred
5. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie preto podľa týchto ustanovení prípustné nie je. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie 3 3 ECdo 49/2015 konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých inak dovolanie nie je prípustné. Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nemá vady uvedené v § 237 0.s.p., teda ani vadu výslovne namietanú v dovolaní. Súdny exekútor vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z toho, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. e/ O.s.p., pretože v danej veci nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci podľa zákona bol potrebný. Uvedená námietka nie je opodstatnená. O procesnú vadu, ktorá je uvedená v§ 237 písm. e/ O.s.p. ide len vtedy, ak nebol podaný návrh na začatie konania (t.j. vo veci samej), hoci podľa zákona bol potrebný. Návrh na určitý spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania nie je návrhom na začatie konania v zmysle uvedeného ustanovenia Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s poukazom na § 203 Exekučného poriadku, jeho námietka je dôvodná. Napriek nesprávnemu odôvodneniu výroku o trovách konania prvostupňovým súdom, ktorý pôvodnému súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 203 Exekučného poriadku (aj keď nedošlo k zastaveniu exekúcie), nemalo nesprávne odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za následok odňatie možnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 236 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého je neprípustné dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia. Prípustnosť dovolania preto v danej veci nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p. 4 3 ECdo 49/2015 Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý odvolanie dovolateľa odmietol ako procesne neprípustné, vychádza zo správnej aplikácie § 202 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak; ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. (v znení do
6. marca 2004) určuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Správne preto odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora ako procesne neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie JUDr. D. S. odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému a povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti súdnemu exekútorovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu účastníkom nepriznal náhradu trov konania, lebo im v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. mája 2016 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková