Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sža/61/2010 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 13b. Podľa § 12 ods.

2 písm. d/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10,

§ 13b

a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú. Podľa § 12 ods. 2 písm. f/ ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10,

§ 13b

1Sža/61/2010 5 a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,

§ 13b

, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok (ods. 3). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 2 písm. d/ a f/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle. Poukázal na to, že sa jedná o tretiu žiadosť o azyl, pričom úplne zmenil dôvody svojej žiadosti ako aj niektoré základné informácie o svojej osobe, ako je miesto narodenia, pričom uviedol, že v predchádzajúcich konaniach si všetky dôvody vymyslel. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ takto konal i napriek svojmu vyhláseniu, že v dôvodoch svojej žiadosti vypovedal pravdivo a nič nezamlčal. Takéto jeho konanie preto podľa odporcu možno považovať za účelové a jeho osobu za nedôveryhodnú, keďže v zmysle § 12 ods. 2 písm. d/ zdôvodňuje svoju žiadosť nesúvislými, protirečivými, nepravde podobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami. Navyše navrhovateľ podal svoju žiadosť o azyl potom, ako bol na základe rozhodnutia oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica dňa 29.5.2009 zaistený a umiestnený 1Sža/61/2010 6 do ÚPZC za účelom realizácie rozhodnutia č. p.: UHCP-13-4/RCP-BB-CP-BB-AV-2009 zo dňa 14.3.2009, ktoré ho administratívne vyhosťuje z územia SR, preto odporca skonštatoval, že dôvody jeho žiadosti možno považovať za irelevantné a neopodstatnené z hľadiska udelenia azylu na území SR a jeho snahou bolo vyhnúť sa reálnej hrozbe vyhostenia z územia SR. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal zo Souhrnní teritoriální informace Indie, spracovaný a aktualizovaný Zast. úradom ČR v Dillí k 1.4.2009, materiál získaný z oficiálnej stránky MZV SR www.mzv.sk), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdil. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 8.7.2009 navrhovateľ uviedol, že všetky dôvody, ktoré uvádzal v predchádzajúcich konaniach si vymyslel a nič z toho, čo uvádzal nebola pravda. Na otázku, prečo predtým klamal, neuvádzal pravdivo dôvody, keď bol poučený o tom, že má vypovedať pravdivo, odpovedal, že sa vtedy obával, že by mohol byť deportovaný, teraz vie, že deportovaný nebude, lebo je tu už dva roky. Na otázku, aké sú skutočné dôvody jeho žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu mal priateľku, asi dva roky. Jej rodičia nesúhlasili s ich vzťahom. Pochádzali z rôznych spoločenských vrstiev - rôznych kást, preto s ich vzťahom nesúhlasili. Dvakrát bol napadnutý jej bratmi. V roku 2006 došlo pri nejakej potýčke na univerzite v meste Chandigar k bitke, pri ktorej bol zabitý jeden z jej bratov. Rodina priateľky zo zabitia podozrieval jeho, udali ho aj na polícii. Polícia ho zatkla, po zaplatení kaucie bol po 4 mesiacoch prepustený a vrátil sa domov do rodnej dediny. Polícia napokon zatkla skutočného vraha. Rodičia priateľky ho kontaktovali a povedali mu, aby dal ich dcére pokoj. Potom odišiel asi po piatich dňoch do Dillí a napokon vycestoval z krajiny pôvodu. Bolo to jediné správne riešenie jeho situácie, nakoľko rodina jeho priateľky by mu nedala pokoj a mal by opäť nejaké problémy s políciou. 1Sža/61/2010 7 Na otázku, či je v kontakte s priateľkou, navrhovateľ odpovedal, že ona žije tam, on tu, nič s tým nespraví, na políciu sa neobrátil, pretože by to nemalo žiaden význam, jej rodina je bohatá. Nevidel zmysel presťahovať sa do inej časti krajiny, vyriešil to tým, že z krajiny vycestoval. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa obáva rodiny jeho priateľky. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,

§ 13b

a súčasne zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú a súčasne predložil svoju žiadosť o udelenie azylu z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jej žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, §

13b, pričom náležite objasnil z čoho vyvodil záver o tom, že osobu navrhovateľa nepovažuje za dôveryhodnú a z čoho vyplýva jeho záver o snahe navrhovateľa odvrátiť reálnu hrozbu jeho vyhostenia z územia SR, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. 1Sža/61/2010 8 Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. K odvolacej námietke navrhovateľa, vzťahujúca sa k jeho tvrdeniu o „príslušnosti k určitej sociálnej skupine“ sa javí vzhľadom k okolnostiam daného prípadu ako nedôvodná, nie len preto, že osoba navrhovateľa bola dôvodne odporcom vyhodnotená za nedôveryhodnú a vzhľadom k tomu, že dôvody jeho žiadosti boli vyhodnotené za iné, než tie ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle, nebol preto legitímny dôvod od odporcu očakávať, že bude posudzovať jeho dôvody v zmysle kritérií ustanovených v § 8 zákona o azyle, ale odvolací súd vzhľadom na uplatnenú námietku navrhovateľa považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ nenaplnil konkrétnym obsahom žiaden z pojmových znakov definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzený v ustanovení § 19a ods. 4 písm.

1. e)zákona o azyle. K uvedenému záveru dospel na základe nasledujúceho. Podľa § 19a ods. 4 písm.
2. e)zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie zákona o azyle, z ktorého bolo potrebné pri posudzovaní dôvodov navrhovateľa o udelenie azylu vychádzať, poukazuje na to, že tvrdenie navrhovateľa o príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak zostalo len v rovine blanketárne uplatnenej námietky. Rozhodujúcim dôvodom pre udelenie azylu ja predovšetkým existencia odôvodneného strachu z prenasledovania smerujúceho voči žiadateľovi o azyl ako príslušníkovi takejto sociálnej skupiny zo strany štátnych orgánov príslušnej krajiny, prípadne zo strany niektorých zložiek obyvateľstva, ktoré nerešpektujú normy stanovené v zákonoch dotknutej krajiny, pričom štátne orgány vedome takéto konanie tolerujú a odmietajú, resp. nie sú schopné zabezpečiť pred takýmto konaním jednotlivcovi účinnú ochranu. 1Sža/61/2010 9 Skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred príbuznými priateľky, ktorí nesúhlasili s ich vzťahom, preto námietka navrhovateľa, že jeho dôvod žiadosti o azyl mal byť posudzovaný z hľadiska príslušnosti k určitej sociálnej skupine v zmysle zákona o azyle neobstojí. Na základe uvedeného odvolací súd považoval námietky navrhovateľa za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 17. augusta 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová