. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,
, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok (ods. 3). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými , ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle, preto jej žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal zo Správy 1Sža/63/2010 6 Úradu pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA z marca 2007, zo Súhrnnej teritoriálnej informácie o Číne spracovanej zast. Úradom ČR ku dňu 10.10.2008, z článkov slovenských denníkov z roku 2008 a českých zdrojov z roku 2009), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala o udelenie azylu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka nielen že nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdila. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 15.1.2009 navrhovateľka uviedla, že jej cieľom bolo dostať sa na Slovensko za svojou matkou, ktorá tu žila približne 1 rok. Uviedla, že na Slovensku žije už dlhšie a veľmi sa jej tu páči, sú tu veľmi dobré podmienky na život, ľudia sú príjemní a vidieť tu pokrok. Dôvodom jej odchodu z krajiny pôvodu bolo, že chcela zmeniť svoj život a začať lepší život, chcela sa pozrieť ako funguje za hranicami Číny, pretože rozvoj krajín mimo Číny je oveľa väčší. Na otázku prečo o azyl nepožiadala ešte v októbri 2008, odpovedala, že o tejto možnosti skôr nevedela. Žiadne iné dôvody žiadosti neuvádzala. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala, že do Číny sa vrátiť nechce. Na otázku, či bola v krajine pôvodu prenasledovaná a či prišla do styku s políciou alebo inými zložkami štátu osobne, odpovedala, že v krajine pôvodu nebola prenasledovaná, ani nemala problémy s políciou ani inými zložkami štátu v Číne. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľka zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,
1Sža/63/2010 7 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jej žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, §
13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie lepších životných podmienok, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Odvolacie námietky navrhovateľky, ktorá vyčítala krajskému súdu, že neprihliadol na možnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude vystavená neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a nevenoval náležitú pozornosť informáciám o krajine jeho pôvodu, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľka odvoláva na všeobecné informácie o krajine pôvodu, bez špecifikácie dopadu na samotného žiadateľa, pričom z vyjadrení navrhovateľky, ktoré produkovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jej žiadosti a s poukazom na skutočnosť, že otázka administratívneho vyhostenia navrhovateľky nie je predmetom tohto konania, tieto námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Rovnako aj námietku navrhovateľky, že minimálne spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. V prípade zamietnutia žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej z dôvodu (podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle) v tzv. skrátenom konaní, odporca nerozhoduje o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany, naviac, pokiaľ odporca pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky vychádzal z jej vyjadrení o tom, že v krajine jej nehrozí žiadne prenasledovanie, nemala problémy s políciou ani inými zložkami štátu v krajine pôvodu, odporca postupoval správne, keď žiadosť navrhovateľky zamietol podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle a v takom prípade nebol ani dôvod, skúmať podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany. 1Sža/63/2010 8 Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľke, ktorá nemala úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 17. augusta 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.