← Slovensko

uloženie sankcie podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hosp. súťaže - § 38 ods. 1 dohoda obmedzujúca súťaž § 4 ods. 3 písm. a/ zákona

Obsah (11)§ 4§ 38§ 3§ 205§ 212§ 202§ 41§ 42§ 1§ 250j§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžhpu/3/2008 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

§ 4ods.

3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá je

§ 4ods.

1 citovaného zákona zakázaná. Bod 2 výrokovej časti rozhodnutia znie:

§ 38ods.

1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode 1 výrokovej časti rozhodnutia Protimonopolný úrad SR ukladá pokutu....(špecifikovanú pre menovaných podnikateľov v predmetnom rozhodnutí). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe súd tak rozhodol po tom, čo mal na základe obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe dňa 13.5.2004 sa uskutočnilo v N. stretnutie chovateľov ošípaných, ktorej predmetom bolo stanovenie minimálnej ceny, za ktorú budú podnikatelia predávať bravčové mäso spracovateľom mäsa, čo

názoru súdu je výrazom spoločnej vôle ţalobcov chovať sa na trhu určitým spôsobom, čo je moţné charakterizovať ako jednoznačnú snahu ţalobcov o vzájomnú koordináciu predajných cien mäsa. Takéto správanie sa ţalobcov je moţné

názoru súdu povaţovať za dohodu obmedzujúcu súťaţ

ust. § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe. Argumentáciu ţalobcov vytýkajúcu, ţe úrad sa zaoberal len situáciou na strane chovateľov mäsa a nezaoberal sa situáciou na strane spracovateľov mäsa, povaţoval súd za účelovú, s poukazom nato, ţe potencionálne protiprávne správanie sa iného subjektu (v tomto prípade spracovateľov mäsa), nemôţe byť ospravedlnením protiprávneho správania sa iného subjektu (v tomto prípade chovateľov ošípaných), pričom však nie je spochybnené 3 1Sžhpu/3/2008 právo ţalobcov na dosiahnutie hospodárskeho zisku. Rovnako nezohľadnil námietku, ţe dohoda sa v praxi nerealizovala a k priamemu určeniu cien nedošlo, k čomu uviedol, ţe ohrozenie hospodárskej súťaţe vyplýva priamo z povahy uzavretej dohody o cenách pri ktorej sa nemusí skúmať, či sa aj reálne uplatňovala, keďţe z ustanovenia § 4 zákona o hospodárskej súťaţi vyplýva, ţe zakázané sú aj také dohody, ktoré môžu mať za následok obmedzenie súťaţe. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote ţalobcovia 1/ aţ 30/ odvolanie, ktorým namietali ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhli odvolaciemu súdu zmeniť ho tak, ţe rozhodnutie Rady ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného sa zruší a vec sa vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Súdu vytýkali konštatovanie, ţe chovanie ţalobcov nesporne narušilo súťaţ na relevantnom trhu a tieţ, ţe svoj postoj k právnemu názoru ţalovaného, ţe dohoda existuje, ak medzi zúčastnenými stranami existuje porozumenie smerujúce k obmedzeniu ich komerčnej slobody t. j. reguluje budúci konkurenčný výstup účastníkov dohody vyjadril formuláciou, ţe „je moţné sa s ním stotoţniť“. Ţalobcovia ďalej namietali, ţe napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov poukazujúc na to, ţe napadnuté rozhodnutie spôsobilo, ţe na Slovensku odpadáva jeden chovateľ ošípaných za druhým a na slovenský trh sa dováţa čoraz väčšie mnoţstvo brazílskeho bravčového mäsa chovaného na mäsokostnej múčke, ktorá je u nás zakázaná alebo bravčové mäso z Poľska, ktoré tieţ ani zďaleka nedosahuje kvalitu bravčového mäsa, produkovaného domácimi chovateľmi.

ich názoru prezentovaného právnym zástupcom uvádzané skutočnosti majú priamy dopad na právne posúdenie veci, keďţe štát toleruje, ţe relevantný trh je zaplavovaný mäsom zo zahraničia, ktorého producenti nemusia dodrţiavať prísne podmienky chovu, aké musia dodrţiavať domáci chovatelia, čo znamená, ţe domácim chovateľom, ako súťaţiteľom na relevantnom trhu, je odňatá moţnosť rovnocennej účasti na hospodárskej súťaţi, ktorú vymedzuje Obchodný zákonník v ustanovení § 41 a nasl. Na druhej strane, ten istý štát, prostredníctvom ním zriadeného orgánu, Protimonopolného úradu, obviňuje tých 4 1Sžhpu/3/2008 istých domácich chovateľov – ţalobcov z niečoho, čoho sa nedopustili, pretoţe sa ani dopustiť nemohli, nakoľko za daného stavu nemohli byť účastníkmi hospodárskej súťaţe, keďţe ako chovatelia predávali svoj výrobok – bravčové mäso bez hospodárskeho prospechu, čo je v rozpore s ustanovením § 41 Obchodného zákonníka,

ktorého fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, majú právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa na výkon tejto činnosti, pričom nesmú účasť na súťaţi zneuţívať. Pri predaji tovaru za ceny niţšie ako sú výrobné náklady sa jednoznačne nejedná o „dosahovanie hospodárskeho prospechu“, pričom to, ţe chovatelia boli a sú nútení realizovať predaj pod výrobné náklady je dané charakterom tohto tovaru, ţivého bravčového mäsa, ktoré po dosiahnutí určitého veku, nie je moţné dlhšie drţať, pretoţe by prerástlo a stalo by sa nepredajným. Čo treba chápať pod zneuţitím účasti na súťaţi stanovuje § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď konkretizuje, ţe zneuţitím účasti na hospodárskej súťaţi je nekalé súťaţné konanie a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe. Takto definovaná právna úprava vychádza zo spoločenskej potreby ochrany dobrých mravov hospodárskej súťaţe, jej etiky a prípadný postih jednotlivých účastníkov súťaţe má predovšetkým slúţiť spoločenskej potrebe zachovania existencie a potrebného rozsahu a funkčne schopnej súťaţe. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalovaný odmietol námietky ţalobcov ako zavádzajúce a účelové. Poukázal na svoje pôsobenie vyplývajúce zo zákona ako garanta spravodlivej hospodárskej súťaţe, ktorá zaručuje dobre fungujúce trhové prostredie s tým, ţe jeho úlohou je dohliadať nad subjektmi pôsobiacim na trhu, kontrolovať dodrţiavanie pravidiel hospodárskej súťaţe a uskutočňovať nápravu protiprávneho stavu. Odmietol argument ţalobcu, ţe svojím rozhodnutím spôsobí kolaps na trhu výrobkov bravčového mäsa a rovnako tvrdenie ţalobcu, ţe jeho konanie (ţalobcu) je na prospech spotrebiteľa, ktorý bude nútený (na základe rozhodnutia úradu) kupovať bravčové mäso z dovozu a teda rozhodnutie úradu je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko obmedzuje výrobcov a nepodporuje hospodársky rozvoj a súťaţ ako takú. Zdôraznil, ţe tieto tvrdenia sú účelové, pretoţe ţiadna kartelová dohoda a najmä tá o cenách, ktorá sa povaţuje za najťaţšie porušenie pravidiel hospodárskej súťaţe nemôţe byť na prospech spotrebiteľa, pretoţe reguluje správanie konkurentov do budúcnosti a v konečnom dôsledku nevyvíja tlak na zniţovanie ceny, ale práve naopak sa snaţí zafixovať cenu vyššiu v súlade s prospechom pre všetkých podnikateľov danej dohody a v neprospech spotrebiteľa. Treba mať tieţ 5 1Sžhpu/3/2008 na zreteli, ţe zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho. V tomto kontexte treba vnímať aj rozhodnutia úradu ako súladné so zákonom a nie ako prejav ľubovôle s cieľom zničiť určitého podnikateľa alebo skupinu podnikateľov. Trval na tom, ţe ţalobcovia boli podnikateľmi a teda aj účastníkmi hospodárskej súťaţe (tak

ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako aj

zákona). Podnikateľom na účely zákona je

§ 3ods.

2 podnikateľ

osobitného predpisu (§ 2 Obchodného zákonníka), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich zdruţenia a zdruţenia týchto zdruţení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môţu súvisieť so súťaţou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku. Samotná skutočnosť, ţe daný podnikateľský subjekt nie je schopný pri výkone svojej činnosti dosiahnuť zisk, je pritom irelevantná. K námietkam ţalobcu týkajúcim sa hospodárskeho prospechu ţalovaný poukázal na ust. § 41 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu (popri práve slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho zisku) povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe. Poukázal na to, ţe právo ţalobcov na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nikdy nespochybnil, avšak účastníci hospodárskej súťaţe sú vo svojom snaţení o jeho dosahovanie povinní dbať na právne záväzné pravidlá a postupovať len v medziach zákona. Uzatvorenie dohody obmedzujúcej súťaţ patrí k najzávaţnejším porušeniam súťaţných pravidiel. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. augusta 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

§ 205ods.

1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. 6 1Sžhpu/3/2008

§ 212ods.

1, 3 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

§ 202ods.

4 OSP odvolať sa len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 41zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťaţitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaţi zneuţívať.

§ 42ods.

2 nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe upravuje osobitný zákon.

§ 1zákona č.

136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaţe na trhu výrobkov výkonov prác a sluţieb pred jej obmedzovaním ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomocí a pôsobností Protimonopolného úradu SR.

§ 3ods.

1 citovaného zákona, obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu najmä vylučovanie existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.

§ 4ods.

1 citovaného zákona, dohoda a zosúladený postup podnikateľov ako aj rozhodnutie zdruţenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

odseku 2 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona 7 1Sžhpu/3/2008

  1. a)dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
  2. b)zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov

písmena

  1. a)a ktorú nemoţno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa
  2. c)rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia ako aj odporúčanie orgánu zdruţenia.

odseku 3 citovaného ustanovenia, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje:

  1. a)priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok
  2. b)záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby odbytu technického rozvoja alebo investícií
  3. c)rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania
  4. d)záväzok účastníkov dohody, ţe voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môţu byť títo podnikatelia zvýhodňovaní v súťaţi
  5. e)podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo

obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie najmä v procese verejného obstarávania Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, preto primárne v rozsahu a dôvodov podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu. 8 1Sžhpu/3/2008 Ţalobcovia súdu prvého stupňa predovšetkým vytýkali, ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek povinnosti vyplývajúcej z ust. § 205 ods. 1 OSP však ţalobcovia bliţšie nekonkretizovali, v čom je

ich názoru zistenie ţalovaného o stretnutí chovateľov ošípaných dňa 13.5.2004, jeho priebehu, obsahu a výstupe z neho (ktoré na základe vykonaného dokazovania vyplývajúceho z pripojeného administratívneho spisu ţalovaného povaţoval súd prvého stupňa za preukázané) nepravdivé, nepreukázané, neúplné alebo inak spochybnené. V tejto súvislosti treba poukázať na to, ţe nie je povinnosťou ani právom najvyššieho súdu v konaní o odvolaní vyhľadávať resp. domýšľať si za ţalobcov dôvody a argumenty podporujúce úspešnosť podaného odvolania. Za daných okolností nemôţu ţalobcovia úspešne namietať nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, ak neuvádzajú skutočnosti a dôkazy, ktoré takémuto tvrdeniu nasvedčujú.

názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený ţalovaným súdom prvého stupňa tak, ako vyplýval z obsahu pripojených administratívnych spisov ţalovaného (zápis zo stretnutia chovateľov ošípaných dňa 13.5.2004 v N., prezenčná listina zo stretnutia, Situačná správa na úseku chovu ošípaných vypracovaná Zväzom chovateľov ošípaných Slovenska – druţstvo dňa 10.3.2004, Uznesenie č. 186 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo z 20.4.2004 k ţiadosti Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku, vyjadrenia zúčastnených podnikateľov, svedecká výpoveď MVDr. A. a Ing. L.) má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch a nespochybňuje skutočnosť, ţe dňa 13.5.2004 sa v N. uskutočnilo stretnutie chovateľov ošípaných (prítomných

spísanej prezenčnej listiny), na ktorom došlo k dojednaniu o cenách, za ktoré budú chovatelia predávať jatočné ošípané spracovateľom. Aj

názoru odvolacieho súdu (zhodne so záverom súdu prvého stupňa) ţalovaný dôvodne posúdil uvedené konanie chovateľov ošípaných – ţalobcov ako dohodu o priamom určení cien tovaru

§ 4ods.

3 písm. a/ zákona, ktorá vzhľadom na svoj charakter (dohody o cenách) medzi konkurentmi znamená obmedzenie voľnosti podnikateľov rozhodovať o cenotvorbe a nepochybne má potenciál obmedzovať súťaţ a ako taká je v zmysle § 4 ods. 1 zákona zakázaná. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí správne určil 9 1Sžhpu/3/2008 relevantný trh z hľadiska charakteru tovaru a priestoru, podrobne vysvetlil ako ustálil okruh účastníkov konania (ktorých zástupcov podnikateľských subjektov prítomných na stretnutí dňa 13.5.2004 v N., z akých dôvodov a na základe akých dôkazov povaţoval za účastníkov dohody o hlavnom bode programu, ktorým bola diskusia o problematike realizácie jatočných ošípaných a tvorbe cien za 1 kg ţivej váhy a hlasovanie o minimálnych cenách jatočných ošípaných), zaujal stanovisko k vzneseným námietkam účastníkov (k otázke formy dohody, ktorú nespochybňuje neexistencia jej písomnej podoby, pričom v danom prípade nešlo o chýbajúci prejav vôle dohodu uzavrieť, a rozhodujúci je fakt samotného uzavretia dohody, ďalej k otázke vylúčenia moţnosti vyňatia predmetnej dohody zo zákazu v zmysle stanovenia § 6 ods. 3 zákona, ako aj k otázke ochrany prvovýrobcov v Európskej únii) a svoju vyčerpávajúcu právnu argumentáciu podporil aj poukazom na relevantnú komunitárnu judikatúru, preto súd na námietku ţalobcov len všeobecne spochybňujúcu právne posúdenie veci ţalovaným ako aj súdom prvého stupňa neprihliadol. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe napadnuté rozhodnutie je v rozpore c cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, ţe kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré sú z nich povaţované za najzávaţnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zo zákazu ex offo - racionalizačný efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech pre spotrebiteľa - § 6 ods. 3 písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce správanie konkurentov na trhu s cieľom udrţiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov – účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na zniţovanie ceny v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon také konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho. Niet pochýb, ţe ţalobcovia ako podnikatelia v zmysle § 2 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia § 3 ods. 2 zákona (na ktorý tento zákon odkazuje) sú účastníkmi hospodárskej súťaţe a to aj v situácii, ktorá im neumoţňuje dosahovať zisk, pričom ani táto skutočnosť ich z účasti na súťaţi nevyčleňuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na prípad „Van Landewyck“ (spojené prípady C-209-215/78 R a 218/78 R vo veci Heintz Van Landewyck SARL v. Commission,

(1980)ECR 03125), kde ESD konštatoval, ţe kaţdá entita, ktorá vykonáva obchodné aktivity, je schopná naplniť definíciu súťaţiteľa, a to i prípade absencie cieľa dosiahnutia zisku. Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe aj v situácii (hoci prechodného 10 1Sžhpu/3/2008 nedosahovania zisku) sa na ţalobcov vzťahujú pravidlá hospodárskej súťaţe a pokiaľ ţalovaný z pozície ochrancu hospodárskej súťaţe (§ 14 zákona) v rámci právomoci zverenej mu zákonom (§ 22 zákona) kontroluje dodrţiavanie pravidiel hospodárskej súťaţe a vykonáva nápravu protiprávneho stavu, nemoţno takéto jeho konanie posudzovať ako spochybňovanie práva ţalobcov „slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu“ vyplývajúcu z ustanovenia § 41 Obchodného zákonníka ako namietajú ţalobcovia, keď zároveň citované ustanovenia ukladá povinnosť dbať na záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe. Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôţe byť presadzované postupom znamenajúcim porušenie súťaţných pravidiel a samotná skutočnosť, ţe ţalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodrţiavať (a to ani za existencie okolností tvrdených ţalobcami majúcimi pôvod v neschopnosti konkurencie s dovozcami rovnakého avšak z dôvodu nesplnenia kvalitatívnych kritérií lacnejšieho importovaného produktu, ktorých kontrola však zrejme nie je v právomoci ţalovaného).

názoru odvolacieho súdu, ţalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, ţe dohoda obmedzujúca súťaţ je zo zákona zakázaná bez ohľadu na pohnútky za akých bola uzavretá a to aj v prípade ak išlo o reakciu na situáciu na trhu. Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe zdieľal rovnaký právny názor (čomu napokon zodpovedá aj znenie výroku jeho rozhodnutia), preto námietku ţalobcov vytýkajúca mu formuláciu, ţe „je moţné sa s ním stotoţniť“ nebolo moţné povaţovať za rozporné s týmto záverom. Naopak za dôvodnú moţno uznať námietku ţalobcov vytýkajúcu krajskému súdu konštatovanie v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe ich chovanie narušilo súťaţ na relevantnom trhu, keďţe z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaţe) medzi konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho efektu na súťaţ, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaţe (čo samotné je protizákonným konaním), ktorej predmet nebol nemoţný a samotná skutočnosť, ţe sa nerealizovala v praxi mala len vplyv na posúdenie závaţnosti protisúťaţného konania pri rozhodovaní. Ani takáto formulačná nepresnosť však nie je spôsobilá (aj s poukazom na ust. § 202 ods. 4 OSP),

názoru odvolacieho súdu, spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe krajský súd nepochybil, keď ţalobu

§ 250jods.

1 OSP zamietol z dôvodu, 11 1Sžhpu/3/2008 ţe preskúmavané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo v súlade so zákonom, preto jeho rozsudok

§ 250ja ods.

3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe ţalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní neboli úspešní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. augusta 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.