2 písm.
3 O.s.p., keď ţalovaný napriek riadnej výzve a poučeniu v stanovenej lehote nepredloţil súdu kompletný a ţurnalizovaný originál správneho spisu, keď v predloţenom spise chýbal lekársky posudok z 20. januára 2014, ako aj doklad o vykonaní sociálnej posudkovej činnosti. Zdôraznil, ţe uvedené komplexné posudky neobsahujú vyhodnotenie posudzovanej osoby vo vzťahu k činnostiam, ktoré sú vymedzené pre účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie v kontexte prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. vo väzbe na ustanovenie § 20 tohto zákona. Nebolo teda dostatočne preukázané, ţe by vo vzťahu k ustanoveniu § 20 zákona č. 447/2008 Z.z. a k činnostiam vymedzeným pre účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie bola ţalobkyňa posudzovaná, a ţe by toto posudzovanie bolo výsledkom sociálnej posudkovej činnosti, keď aj výsledok tejto činnosti mal byť podkladom pre vydanie komplexných posudkov. Záver ţalovaného, ţe ţalobkyňa je zaradená do VI. stupňa odkázanosti
prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., a ţe nespĺňa podmienky osobnej asistencie pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z. z obsahu predloţeného administratívneho spisu a vykonanej sociálnej posudkovej činnosti ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu nevyplýva. Krajský súd zdôraznil, ţe vzhľadom na individuálne vlastnosti a predovšetkým zdravotné problémy kaţdej zdravotne postihnutej osoby je potrebné takúto osobu vţdy posudzovať individuálne. Správny orgán bol povinný vyhodnotiť splnenie podmienok na poskytovanie osobnej asistencie, vyplývajúce z ustanovenia § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a teda aj prílohy č. 4 k tomuto zákonu, čo z obsahu administratívneho spisu, ani z dôvodov rozhodnutia, nevyplýva. Nie je preto moţné vyhodnotiť, či záver ţalovaného, ţe u posudzovanej osoby by vzhľadom na jej ťaţké zdravotné postihnutie nebol naplnený účel osobnej asistencie, je súladný so zákonom. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie. Argumentoval, ţe hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu ţalobkyne je v kompetencii posudkového 3 9Sžso/95/2014 lekára, kam spadá tieţ určenie miery funkčnej poruchy a v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z. aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. Preto pokiaľ posudkový lekár uvedie, ţe závaţnosť mentálneho postihnutia zabraňuje plneniu účelu osobnej asistencie, je ďalšie skúmanie aktivít ţalobkyne na účely poţadovaného peňaţného príspevku bezpredmetné. Rozsah osobnej asistencie
prílohy č. 4 by bolo moţné posudzovať v komplexnom posudku len v prípade, ak by odkázanosť na osobnú asistenciu konštatoval posudkový lekár. V konaní k porušeniu zákona nedošlo, pretoţe lekárske posudky vychádzali z predloţeného lekárskeho nálezu, ktorý je obsahom priloţenej spisovej dokumentácie. Ak súdu v konaní chýbali niektoré originály listín, mohol si ich vyţiadať. Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Zdôraznila, ţe za dôvod nepriznania peňaţného príspevku na asistenciu, nemoţno povaţovať to, ţe ako posudzovaná vyţaduje celodenný dohľad. Dohľad ako aj usmerňovanie pri beţných činnostiach je však jedným z úkonom asistenčnej sluţby v zmysle prílohy č. 4 zákona. Sociálna posudková činnosť má byť vykonaná v súlade s § 13 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 zákona č.447/2008 Z.z. Ţalobkyňa zvláda mnohé úkony, vie pracovať s počítačom, internetom, napriek svojmu postihnutiu je komunikatívna, komunikuje prostredníctvom technických pomôcok. Napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu má vlastné potreby a záujmy a chce tráviť viac času bez doprovodu matky a tieţ i mimo rodiny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa o nevyhovení ţiadosti ţalobkyne zo dňa 09. decembra 2013 o priznanie peňaţného príspevku na osobnú asistenciu. Podmienky priznania peňaţného príspevku na osobnú asistenciu upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o fakultatívnu dávku, ktorú správny orgán môţe, ale nie je povinný, priznať – nie je na ňu právny nárok. Súd 4 9Sžso/95/2014 pri preskúmaní takého rozhodnutia posudzuje len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná správna úvaha (správne uváţenie) však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováţenie si dostatočných podkladov pre posúdenie zdravotného postihnutia a odkázanosti navrhovateľky na poţadovanú kompenzáciu z hľadiska splnenia zákonných kritérií na jej priznanie. Tvorca zákona definuje osobnú asistenciu ako nástroj sociálnej pomoci určený pre občanov s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť.
3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu sluţbu
osobitného predpisu.
2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a moţnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť kaţdodenne pomoc fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Odvolací súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, ţe z obsahu administratívneho spisu, ale ani z rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, a podkladov rozhodnutí (komplexný posudok ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu) nevyplýva, ţe by ţalobkyňa bola posudzovaná vo vzťahu k činnostiam vymedzeným pre účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie
prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z. vo väzbe na ustanovenie § 20 tohto zákona, a ţe by toto posudzovanie bolo výsledkom sociálnej posudkovej činnosti ako podkladu pre vydanie komplexných posudkov správnych orgánov oboch stupňov, a z ktorých napadnuté rozhodnutia vychádzali. Krajský súd aj preto dôvodne konštatoval nedostatok riadneho zistenia skutkového stavu veci z dôvodu absencie vyhodnotenia sociálnej posudkovej činnosti z hľadiska zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z. vo väzbe 5 9Sžso/95/2014 na posudzovanú osobu. Správny orgán bol teda povinný vyhodnotiť splnenie podmienok na poskytovanie osobnej asistencie
1 a ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a prílohy č. 4, čo však z obsahu administratívneho spisu ako aj z dôvodov rozhodnutia nevyplýva, a preto nie je moţné vyhodnotiť, či záver ţalovaného, ţe posudzovaná osoba vzhľadom na svoje ťaţké zdravotné postihnutie účel osobnej asistencie nenapĺňa, je súladný so zákonom. Nebolo sporné, ţe ţalobkyňa je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá v dôsledku svojho zdravotného postihnutia vyţaduje celodenný dohľad. Ţalobkyňa uplatňuje nárok na priznanie peňaţného príspevku na osobnú asistenciu s odôvodnením, ţe napriek tomu, ţe jej komunikačné schopnosti sú narušené, komunikatívna je a tieţ je schopná vyjadrovať sa náhradnou komunikáciou pomocou kompenzačných pomôcok, je spoločenská a má záujem vyvíjať a realizovať vzdelávacie a voľnočasové aktivity aj mimo rodinného prostredia, a to aj bez účasti rodinných príslušníkov. Správne orgány sa touto argumentáciou ţalobkyne dôsledne nezaoberali. Nepriznanie uplatneného príspevku odôvodnili poukázaním na predloţené odborné lekárske vyšetrenia a vykonanú sociálnu posudkovú činnosť so záverom, ţe posudzovaná vyţaduje celodenný dohľad inou fyzickou osobou, z dôvodu ktorého jej bol navrhnutý peňaţný príspevok na opatrovanie, pretoţe osobnou asistenciou, by
lekárskeho posudku, nebol dosiahnutý účel ustanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Napriek tomu, ţe hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkového lekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia a argumenty ţiadateľa (účastníka konania). Nepostačuje strohé zdôvodnenie, ţe v komplexnom posudku nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia príspevkom na osobnú asistenciu. Pokiaľ ţalobkyňa poţiadala o príspevok na osobnú asistenciu a dôvodila na aký účel a z akých dôvodov oň ţiada, bolo povinnosťou správnych orgánov vysporiadať sa s touto jej argumentáciou. Ak správne orgány zastávajú názor, ţe účel
447/2008 Z.z. sa osobnou asistenciou nedosiahne, bolo potrebné, aby takýto záver riadne a presvedčivo zdôvodnili a uviedli konkrétne argumenty s poukazom na relevantné a riadne zabezpečené podklady, vrátane posúdenia individuálnych predpokladov a rodinného prostredia (§ 13 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 zákona) v sociálnom 6 9Sžso/95/2014 posudku, pričom relevantné údaje musí zohľadniť aj posudkový lekár v lekárskom posudku. V lekárskom posudku je potrebné vyhodnotiť zdravotný stav ţiadateľa vrátane ním tvrdených schopností; svoj záver musí odôvodniť presvedčivo z hľadiska kritérií, vyţadovaných zákonom pre konkrétny peňaţný príspevok na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia. V kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalovaného, ţe krajský súd do voľnej úvahy správneho orgánu zasahovať nemôţe. Krajský súd v odôvodení svojho rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo, a z ktorých konkrétnych dôvodov nie je moţné vôbec posúdiť, či záver ţalovaného správneho orgánu je zákonný. Práve z dôvodu, ţe svojou úvahou nemôţe nahradiť úvahu správneho orgánu, bolo potrebné, aby súd rozhodnutie ţalovaného zrušil, pretoţe trpí vadou nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov správneho orgánu, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v dôsledku toho, ţe správnym orgánom zistený skutkový stav je na posúdenie veci nedostačujúci. Ţalovaný namietal, ţe vo svojom rozhodnutí musel akceptovať lekárske posudky a aţ následne vydať komplexné posudky a rozhodnutie. Pokiaľ namietol, ţe preverovanie a preskúmavanie lekárskych posudkov, resp. zdravotného stavu nepatrí do kompetencie súdu, táto jeho námietka nie je dôvodná. Lekársky posudok samotný síce nemôţe byť samostatným predmetom preskúmavania v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak súd ho preskúmava ako jeden z podkladov preskúmavaného rozhodnutia z hľadiska jeho objektívnosti, úplnosti a presvedčivosti jeho záverov. Z tohto hľadiska je povinný sa zaoberať obsahom lekárskeho posudku ako podkladu na vypracovanie komplexného posudku aj správny orgán prvého, resp. druhého stupňa. Obdobné sú poţiadavky na výkon sociálnej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva odborný sociálny pracovník. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č.447/2008 Z.z. sociálny pracovník pri vykonávaní tejto činnosti, v rámci ktorej posudzuje individuálne predpoklady fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, spolupracuje najmä s posudkovým lekárom; v zloţitých prípadoch nemoţno vylúčiť zohľadnenie a vyhodnotenie aj iných podkladov a na tom základe vypracovaný a riadne, presvedčivo odôvodnený záver o sociálnych dôsledkoch ťaţkého zdravotného postihnutia v jednotlivých oblastiach kompenzácie a z neho vyplývajúci návrh konkrétnej kompenzácie. Úplnosťou 7 9Sžso/95/2014 a presvedčivosťou lekárskeho posudku a vykonaného sociálneho posúdenia sa musí správny orgán prvého a druhého stupňa zaoberať v komplexnom posudku (§ 15 zákona č. 447/2008 Z.z.), vypracovávanom na ich základe. Závery komplexného posudku, napr. o sociálnych dôsledkoch ťaţkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie a návrh druhu peňaţného príspevku na kompenzáciu, je potrebné taktieţ riadne a presvedčivo odôvodniť. Hoci zákon č. 447/2008 Z.z. v ustanovení § 22 ods. 1 ako predpoklad moţnosti poskytovania peňaţného príspevku na osobnú asistenciu stanovuje odkázanosť na taký príspevok, uvedenú v komplexnom posudku, pri rozhodovaní o príspevku sa správny orgán musí vţdy vysporiadať s otázkou, či podklady na vypracovanie komplexného posudku boli úplné, objektívne a presvedčivo odôvodnené bez, či uţ vnútorných rozporov alebo rozporov s inými v konaní predloţenými dôkazmi a tvrdeniami, napr. správami z odborných vyšetrení. Ak tomu tak nie je, je potrebné komplexný posudok doplniť a rozpory odstrániť. V danej veci z lekárskeho posudku a komplexných posudkov logicky nevyplynuli tie právne závery, ktoré správne orgány premietli do svojich rozhodnutí. V konfrontácii s tvrdeniami ţalobkyne a námietkami, ktoré vzniesla proti rozhodnutiam správnych orgánov (lekárske posudky, komplexné posudky a ani rozhodnutia správnych orgánov) neobstáli ako dostatočne komplexné, presvedčivé a zaloţené na objektívne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci pre zaujatie záveru, ţe v prípade ţalobkyne dosiahnutie účelu osobnej asistencie nie je moţné. Odvolací súd vzhľadom na vyššie nepovaţoval za dôvodnú obranu ţalovaného, ţe rozsah osobnej asistencie (
prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.) by bolo moţné posudzovať v komplexnom posudku len v prípade, ak posudkový lekár odkázanosť na osobnú asistenciu skonštatuje v lekárskom posudku, za relevantnú nemohol povaţovať. Pokiaľ posudkový lekár dospel k záveru, ţe posudzovaná osoba na osobnú asistenciu nie je odkázaná, lebo účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 477/2008 Z.z. sa ňou nedosiahne, je potrebné, aby aj tento jeho záver bolo moţné preskúmať z hľadiska jeho celkovej objektívnosti, komplexnosti, presvedčivosti a logickej súvzťaţnosti k tým podkladom, z ktorých pri posudzovaní vychádzal, ako aj postupu, ktorým sa k svojmu finálnemu odbornému záveru dopracoval. 8 9Sžso/95/2014 Len konštatovanie a poukázanie na záver posudkového lekára, ktorý v lekárskom posudku kompenzáciu formou peňaţného príspevku na osobnú asistenciu nenavrhol, postačujúce nie je, lebo z neho nie je moţné vyvodiť, pre ktoré konkrétne dôvody, a s poukazom na ktoré konkrétne atribúty ťaţkého zdravotného postihnutia, ktorým ţalobkyňa trpí, mal správny orgán za to, ţe aktivizáciu a podporu sociálneho začlenenia ţalobkyne a podporu jej nezávislosti a moţnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie vzdelávacích a voľnočasových aktivít v jej prípade nie je moţné dosiahnuť osobnou asistenciou. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku ţalovaného k neprípustnosti zrušenia jeho rozhodnutia krajským súdom
3 O.s.p. Argument, ţe na krajskom súde uţ bolo začaté iné konanie (20S/67/2014), ktorého je ţalobkyňa účastníčkou, a ku ktorému boli odvolacím správnym orgánom predloţené originály spisovej dokumentácie, tzn. aj posudkového spisového materiálu, ktorého originál je len jeden a slúţi ako podklad vo všetkých konaniach vo veciach kompenzácie, a preto pokiaľ súdu v tomto konaní chýbali niektoré originály listín, mohol si ich vyţiadať z konania vo veci peňaţného príspevku na kúpu pomôcky, odvolací súd za relevantný nepovaţoval. Je na zodpovednosti správneho orgánu, aby o všetkých procesných úkonoch účastníkov a nimi uplatnených nárokoch, viedol spis so zachovaním chronologického sledu jednotlivých úkonov ako orgánu, tak i účastníkov. Pokiaľ rozhodnutie preskúmavané v tomto konkrétnom konaní sa zakladalo na podkladoch, ktoré sa v spisovom materiály nevyskytujú ani v overenej fotokópii, a v administratívnom spise sa ani odkazom nenachádza záznam o tom, v ktorom ďalšom administratívnom spise sa nachádzajú podklady, z ktorých správny orgán pri vydaní rozhodnutia čerpal, potom nemoţno konštatovať, ţe rozhodnutie správneho orgánu korešponduje obsahu predloţeného spisového materiálu. Za úplný a rozhodnutiu zodpovedajúci obsah administratívneho spisu zodpovedá samotný správny orgán. Samotný správny orgán si musí byť vedomý toho, ţe pokiaľ spisový materiál, ktorý súdu predloţil, nekorešponduje svojim obsahom rozhodnutiu správneho orgánu, vyvoláva tým situáciu, ţe súdu v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. vznikne povinnosť vydané rozhodnutie zrušiť pre neúplnosť spisového materiálu, ktorá skutočnosť má automaticky za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia ako takého. Pokiaľ v administratívnom konaní boli podklady vyhotovené pre potreby viacerých prebiehajúcich konaní (ţalovaný rozhodol o viacerých ţiadostiach ţalobkyne), taká okolnosť nebráni tomu, 9 9Sžso/95/2014 aby v príslušných administratívnych spisových materiáloch boli zaloţené rovnopisy tých dokumentov, ktoré boli v konečnom dôsledku podkladom pre vydanie konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu
potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a úspešnej ţalobkyni ich náhradu nepriznal, keďţe ţiadne trovy neuplatnila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2016 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.