Obsah (8)

§ 221§ 250j§ 222§ 21§ 3§ 228§ 6§ 250k

N a j v y š š í s ú d 9Sžso/60/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členie

názoru krajského súdu ţalobkyňa v návrhu na obnovu konania nepredloţila taký nový dôkaz, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom potvrdenie Daňového úradu Sabinov zo dňa

1. augusta 2010 takýmto dokladom nebol. Uvedený doklad Daňového úradu Sabinov potvrdzoval, ţe príjem ţalobkyne z podnikania a inej zárobkovej činnosti za rok 2006 bol 700 166 Sk; tento údaj bol správnemu orgánu známy uţ v čase vydania rozhodnutia vo veci samej (
2. októbra 2009), preto ho nemoţno povaţovať za nový dôkaz. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe tento príjem ţalobkyne bol Sociálnej poisťovni známy ku dňu
3. septembra 2008, teda v čase vydania rozhodnutia o uloţení pokuty. Krajský súd uzavrel, ţe ţalobkyňa si nesplnila povinnosť v zmysle § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tým, ţe nepodala registračný list fyzickej osoby, t.j. prihlášku. Dôsledkom nesplnenia si oznamovacej povinnosti bolo vydanie rozhodnutia o uloţení pokuty v sume 373,56 eur, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa
4. októbra 2009.

názoru prvostupňového súdu preto nebol daný dôvod obnovy konania

§ 221ods.

1 písm.

1. a)zákona č. 461/2003 Z. z. Čo sa týka dôvodu na obnovu konania uvedeného v ustanovení § 221 ods. 1 písm.
2. c)zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

názoru krajského súdu, Sociálna poisťovňa svojím postupom neznemoţnila ţalobkyni realizáciu jej práv účastníka konania. Ţalobkyňa podala odvolanie, a takto uplatnila svoje právo brániť sa voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ by ţalobkyňa v odvolacom konaní predloţila nové dôkazy s poukazom na § 221 ods. 1 písm. a) zákona by obnova konania bola povolená. 3 9Sžso/60/2014 Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňou tvrdené dôvody na obnovu konania, právoplatne skončeného rozhodnutím zo dňa

1. októbra 2009, neboli splnené a preto ţalovaný obnovu konania správne nepovolil. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa. Namietla, ţe potvrdenie Daňového úradu Sabinov dostala aţ v roku
2. Nie je preto pravdou, ţe by bol tento dôkaz známy uţ predtým, počas toho, ako posudzoval jej nárok ţalovaný. Ţalovaný pri posudzovaní nárokov vychádzal z potvrdenia daňového úradu o podanom daňovom priznaní, pričom sám v pôvodnom rozhodnutí uviedol, ţe tento dôkaz neobsahuje údaj relevantný na určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. Preto povaţovala za málo pochopiteľné, ţe tento,

nej nový dôkaz, mal ţalovaný k dispozícii uţ skôr, resp. ţe mu bol známy ešte v pôvodnom konaní o posudzovaní povinnosti platiť poistné. Uviedla, ţe ide o iný dôkaz, v ktorom sú výslovne uvedené relevantné údaje potrebné pre určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, teda údaje, ktoré ţalovanému pri rozhodovaní chýbali. Ţalovaný

jej názoru vychádzal pri rozhodovaní iba z dôkazov, z ktorých sám tieto relevantné údaje vypočítal, pričom tieto výpočty povaţuje za vykonané v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj v rozpore so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Namietala, ţe pre posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia je v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúci príjem z podnikania (nie základ dane). V pôvodnom rozhodnutí o odvolaní Sociálna poisťovňa uviedla len príjem z podnikania zistený z potvrdenia z Daňového úradu Sabinov zo dňa 24. septembra 2008. Z akých údajov, a teda z akého základu dane z podnikania vychádzala pri vyčíslení vymeriavacieho základu, neuvidela ani v jednom rozhodnutí. Ţalobkyňa preto nesúhlasila s vyjadrením ţalovaného, ţe aj nové potvrdenie obsahuje údaje, ktoré boli obsiahnuté v pôvodnom potvrdení daňového úradu. Toto potvrdenie daňového úradu z 30. októbra 2010 je

názoru žalobkyne novým dôkazom, potvrdzujúcim výšku základu dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 0,00 Sk z riadneho daňového priznania za rok 2006. Rozhodnutia žalovaného o stanovení výšky poistného na sociálne poistenie pritom pri určení vymeriavacieho základu za rok 2006 vychádzali zo sumy vo výške 372 128 Sk. Výška poistného je

názoru žalobkyne nesprávna, a mala byť stanovená z minimálneho vymeriavacieho základu. Dodala, ţe výška poistného nemôţe byť určovaná výlučne z daňovej straty, čo sa v danom prípade naozaj aj stalo. Neprijatím potvrdenia s presnou špecifikáciou 4 9Sžso/60/2014 údajov sa všetky ostatné rozhodnutia ţalovaného javia ako nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a neobsahujúce dostatok dôvodov, opierajúce sa o nesprávne aplikované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj zákona č. 595/2003 Z. z. Ţalovaný

názoru ţalobkyne nesprávne určil základ dane, a v tomto určovaní pokračuje naďalej, pretoţe pri posudzovaní nárokov nerešpektuje účtovne všade známe pripočítateľné, príp. odpočítateľné poloţky, ktoré sa spolu s daňovou stratou odrátajú zo základu dane. Vzhľadom na nesprávny výpočet preto

žalobkyne ani výška pokuty nemohla byť určená správne. Z uvedených dôvodov ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03. júla 2014 uviedol, ţe naďalej zastáva právny názor, ţe neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. a), resp. písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu ţaloby a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno vyhovieť. Ţalobkyňa sa v správnom konaní domáhala obnovy konania o uloţení pokuty za porušenie povinnosti, uvedenej v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, teda za neprihlásenie sa do poistenia do 8 dní odo dňa jeho vzniku, keď prihlášku podala aţ 03. augusta 2008.

§ 221ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie pred organizačnou zloţkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak 5 9Sžso/60/2014

1. a)vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
2. b)rozhodnutie záviselo od posúdenia predbeţnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zloţka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,
3. c)nesprávnym postupom organizačnej zloţky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala moţnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
4. d)rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

§ 222ods.

3 zákona č. 461/2003 Z. z. návrh sa podáva na organizačnej zloţke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môţe organizačná zloţka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť.

§ 21ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do

1. decembra 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
2. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 3ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. júna 2009 zárobková činnosť

tohto zákona je

1. a)na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 1. činnosť zamestnanca, 2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená,
2. b)na účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca. 6 9Sžso/60/2014

§ 228ods.

3 zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Rozhodnutím č. 700-2710536309-GC04/09 zo dňa 16. júna 2009 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov uloţila ţalobkyni pokutu vo výške 373,56 eur za porušenie povinnosti

§ 228ods.

3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, povinnosti prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od ich vzniku a rovnako sa z týchto povinností odhlásiť do ôsmich dní od ich zániku. V rozhodnutí uviedla, ţe ţalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa

1. júla 2007 a zaniklo dňa
2. apríla
3. Ţalobkyňa sa na tieto neprihlásila a ani sa z uvedených poistení neodhlásila. Prihlášku na nemocenské a dôchodkové poistenie, vzniknuté dňom
4. júla 2008, podala aţ dňa
5. augusta
6. Daňový úrad Sabinov na ţiadosť zo dňa
7. marca 2010 vydal ţalobkyni dňa
8. apríla 2010 potvrdenie, ţe u nej eviduje v dodatočnom daňovom priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, ktoré bolo podané na daňový úrad dňa
9. februára 2010 príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

§ 6ods.

1 a ods. 2 vo výške 0 Sk, základ dane z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vo výške 0 Sk a daňovú povinnosť na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 0 Sk. Dňa

1. augusta 2010 vydal Daňový úrad Sabinov potvrdenie, že u žalobkyne eviduje v riadnom daňovom priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, ktoré bolo podané dňa
2. marca 2007 príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

§ 6ods.

1 a ods. 2 vo výške 700 166 Sk, základ dane z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vo výške 0 Sk, daňovú povinnosť na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 0 Sk. Zároveň potvrdil, ţe v podanom dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 dňa

1. februára 2010 bol vykázaný základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vo výške 0 Sk a daňová povinnosť za uvedené obdobie z DDP je 0 Sk. Za nový dôkaz ţalobkyňa povaţuje potvrdenie Daňového úradu Sabinov zo dňa
2. augusta 2010, ktoré potvrdzuje výšku základu dane z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vo výške 0 Sk z riadneho daňového priznania za rok
3. K tomuto 7 9Sžso/60/2014 odvolací súd uvádza, ţe rovnaký základ dane vyplýval aj z potvrdenia daňového úradu zo dňa
4. apríla 2010, na základe ktorého ţalobkyňa podala návrh na obnovu konania na správnom orgáne dňa
5. mája
6. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ţe dôkaz a dôkazný prostriedok nie sú to isté. Dôkazný prostriedok je nositeľom informácie potrebnej pre konanie, je podkladom pre rozhodnutie. Dôkazom je zas informácia, ktorú moţno získať z dôkazného prostriedku. Potvrdenie daňového úradu o základe dane zo dňa
7. augusta 2010 obsahuje rovnakú informáciu o základe dane, aká vyplývala z potvrdenia daňového úradu zo dňa
8. apríla 2010 (na základe ktorého uţ raz podala návrh na obnovu konania). Na viac táto skutočnosť musela byť ţalobkyni známa najneskôr v čase podania riadneho daňového priznania. Informácia o nulovom základe dane nie je novým dôkazom, a preto nie je dôvodom na obnovu konania v zmysle § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ţalobkyňa podala návrh na obnovu konania prvýkrát dňa
9. mája 2010 a pripojila k nemu aj potvrdenie daňového úradu zo dňa
10. apríla 2010, ktoré obsahovalo rovnakú informáciu o základe dane vo výške 0 Sk. Návrh na obnovu konania zo dňa
11. apríla 2010, doručený správnemu orgánu dňa
12. mája 2010, bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 16932/2010-BA zo dňa
13. júla 2010 zamietnutý. Ţalobkyňa sa voči uvedenému rozhodnutiu neodvolala, takţe nadobudlo právoplatnosť dňa
14. septembra
15. Riadne daňové priznanie za rok 2006 ţalobkyňa podala dňa
16. marca 2007, dodatočné daňové priznanie dňa
17. februára
18. Z obidvoch vyplýval nulový základ dane. Uţ v čase podávania týchto daňových priznaní jej bola výška základu dane známa. Ak by aj táto skutočnosť mala byť dôvodom obnovy konania, návrh na obnovu konania zo dňa
19. októbra 2010, doručeným správnemu orgánu dňa
20. novembra 2010, bol podaný oneskorene, po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty. Lehotu nemoţno rátať aţ odo dňa, kedy ţalobkyňa získala potvrdenie daňového úradu (z
21. októbra 2010), opätovne potvrdzujúci nulový základ dane. Informácia o základe dane nie je údajom, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie ţalovanej. Z vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. v znení platnom do
22. decembra 2007 pritom vyplýva, ţe pre vznik poistenia nie je rozhodujúci 8 9Sžso/60/2014 daňový základ, ale príjem z podnikania (za rok 2006). S tým následne súvisí povinnosť prihlásiť sa, resp. odhlásiť sa z poistenia v zmysle § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do
23. decembra
24. Základ dane je v zmysle § 138 ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. rozhodujúci len pre samotnú výšku poistného. Ak ţalobkyňa za zmenu skutočností povaţuje odlišnú výšku príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

§ 6ods.

1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. za rok 2006, ktorá bola v zmysle riadneho daňového priznania, podaného dňa

1. marca 2007 v sume 700 166 Sk a v zmysle dodatočného daňového priznania, podaného dňa
2. februára 2010 v sume 0 Sk, ani tento potenciálny dôvod obnovy konania nebol uplatnený včas. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojmesačná a plynie odo dňa, kedy sa účastník o dôvodoch obnovy konania dozvedel. Ţalobkyňa podala dodatočné daňové priznanie za rok 2006 dňa
3. februára 2010, údaj o príjme v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov z daňového priznania jej bol preto najneskôr v tento deň známy. Aj keď nedisponovala potvrdením z daňového úradu, mala vedomosť o údajoch z daňového priznania, a ak mala za to, ţe sú dôvodom na obnovu konania, mala moţnosť ich uplatniť uţ v návrhu na obnovu konania zo dňa
4. apríla
5. Ţalobkyňa tento dôvod obnovy konania v návrhu na obnovu konania zo dňa
6. apríla 2010 neuplatnila. Opakovaný návrh na obnovu konania z dôvodu údajov o nulovom základe dane, uvedených uţ v potvrdení daňového úradu zo dňa
7. apríla 2010, podala aţ dňa
8. novembra 2010, po uplynutí trojmesačnej lehoty. Ţalobkyňa v odvolaní namietla tieţ nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorým jej boli poistné vyrubené. Neodôvodnenosť, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia v pôvodnom správnom konaní o uloţení pokuty však nemôţu predstavovať dôvod obnovy konania, nakoľko účastník sa môţe voči rozhodnutiu, nespĺňajúcemu zákonné náleţitosti, brániť uţ v správnom konaní podaním odvolania po doručení takéhoto rozhodnutia, resp. po vyčerpaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku by mohla rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa napadnúť ţalobou na súde. Nápravu by teda bolo moţné vykonať uţ v odvolacom konaní, čo v zmysle § 221 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. vylučuje namietaný dôvod obnovy konania. 9 9Sžso/60/2014 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvod na zmenu, ani na zrušenie, rozsudku krajského súdu, preto ho

§ 250ja ods.

3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v odvolacom konaní úspešná P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2016 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová