1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal jednak z obsahu ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. a taktieţ zo ţalobcom predloţeného vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Uviedol, ţe rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi konania povoľuje oslobodenie od súdnych poplatkov musí vychádzať z odôvodnených potrieb ţiadateľa, vzhľadom k jeho osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom, ako aj z povahy uplatneného nároku a treba prihliadať aj na výšku súdneho poplatku v konkrétnej 2 4Sţo/223/2015 prejednávanej veci. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v kaţdom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť kaţdého konania. U právnických a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, súd berie zreteľ i na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod. Nepriaznivá hospodárska situácia obchodnej spoločnosti ako dôsledok podnikania nemôţe byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd podotkol v rámci oslobodenia právnickej osoby od súdneho poplatku na ten fakt, ţe ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného zo základných pojmových znakov podnikania a pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Činnosť podnikateľa je zameraná za účelom dosahovania zisku, povinnosťou podnikateľa je nielen vykonávať svoju činnosť tak, aby dosahoval zisk, ale takisto aby sa starostlivo a dôsledne zaoberal aj uspokojovaním jemu prislúchajúcim pohľadávkam voči iným dlţníkom. Povinnosťou ţalobcu ako právnickej osoby okrem iného je vyvíjať snahu o úhradu pohľadávok, ktoré vlastní a to celým radom zákonných prostriedkov, ktoré mu umoţňujú včasné a riadne splnenie pohľadávok, ktoré sú v jeho vlastníctve, čím dôjde i k zabezpečeniu dostatočných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku v tomto konaní. Krajský súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sţf/41/2010 zo dňa 26.10.2010, či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 748/2013. Prvostupňový súd je toho názoru, ţe právnickú osobu nemoţno podrobiť rovnakým kritériám ako sociálne slabú fyzickú osobu. Zákon (Občiansky súdny poriadok) bliţšie nevysvetľuje pojem pomery účastníka, bez pochyby však musí ísť o pomery majetkové (a ak je ţiadateľom fyzická osoba aj rodinné a zdravotné), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, ţe ţalobca celkom alebo sčasti nemôţe splniť poplatkovú povinnosť. Nepriaznivá hospodárska situácia ţalobcu je dôsledkom skutočností, ktoré majú pôvod v podnikaní a s podnikaním nevyhnutne súvisia. Ak by nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania bola dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, ktoré 3 4Sţo/223/2015 je spojené s podnikaním, na štát. Nemoţno prenášať dôsledky podnikateľského rizika formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Samotná skutočnosť, ţe účastník konania svoje súčasné pomery (s ohľadom na deklarovanú absenciu príjmov) subjektívne vníma ako pomery (krajne) ťaţivé,
krajského súdu, ešte nepredstavuje dôvod, pre ktorý by uţ boli splnené podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Súd v takomto prípade musí skúmať celkové pomery účastníka, prihliadať na charakter sporu a výšku poplatku, ktorý má byť zaplatený, a to s ohľadom na posúdenie, či splnenie poplatkovej povinnosti je v reálnych moţnostiach účastníka a či nie. K nepriznaniu podpôr v poľnohospodárstve za roky 2005 – 2014 ako k dôvodu platobnej neschopnosti ţalobcu krajský súd uviedol, ţe podpora nie je určená na riešenie ekonomickej situácie poľnohospodára, je finančným príspevkom na modernizáciu spoločnosti. Ţiadateľ nemá na projektovú podporu právny nárok. Schválenie podpory závisí od objemu finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu a od kvality predloţeného projektu. Krajskému súdu nie je zrejmé, z akého titulu si ţalobca bral úvery, pričom vedel, ţe nemá právny nárok na podporu v poľnohospodárstve. V danom prípade nenastala u ţalobcu ţiadna skutočnosť, ktorú by bolo moţné vyhodnotiť ako vis maior a prvostupňový súd je toho názoru, ţe platobná neschopnosť ţalobcu spočíva v podnikateľskom riziku ţalobcu ako právnickej osoby, ktorý investoval do svojej spoločnosti viac, ako si mohol dovoliť. Spoliehanie sa na podporu od štátu, ktorá nie je nárokovateľná, bola zo strany ţalobcu rizikom, ktoré spôsobilo jeho platobnú neschopnosť. Krajský súd toho názoru, ţe nepriaznivá hospodárska situácia podnikateľa ako dôsledok jeho neuváţeného podnikania nemôţe byť paušálnym dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Zároveň dal do pozornosti aj tú skutočnosť, ţe v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného je súdny poplatok vo výške 70,- €, ktorý nie je likvidačný pre ţalobcu vzhľadom na majetok, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý nepodlieha exekučnému konaniu (motorové vozidlá). II. Proti uzneseniu krajského súdu č.k. 1S 195/2014-62 zo dňa 07.09.2015 podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, prostredníctvom ktorého ţiadal, aby najvyšší súd zrušil 4 4Sţo/223/2015 napadnuté uznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnuté uznesenie a priznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe mu prislúcha oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom k jeho nepriaznivým finančným a hospodárskym súčasným pomerom, v značnej miere zavineným ţalovaným. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe je účastníkom viacerých exekučných konaní, ako povinný, a do týchto exekučných konaní sa dostal z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, následkom nepriznania dotácií v poľnohospodárstve, na ktoré vzniká ţiadateľovi po splnení zákonných poţiadaviek právny nárok. Ţalobca konštatoval, ţe do nepriaznivých finančných pomerov sa nedostal svojím zavinením alebo prevzatím neprimeraných podnikateľských rizík. Závery krajského súdu o tom, ţe na podporu v pôdohospodárstve nie je právny nárok nemá
ţalobcu oporu v skutkovom ani v právnom stave veci. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Os.p.) postupom bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je moţné vyhovieť. Najvyšší súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu zistil, ţe ţalobca sa ţalobou podanou na krajskom súde domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 19293/2014, 3384/2014-640 zo dňa 14.07.2014, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie platobnej agentúry č. 500/1387/17798/2013 zo dňa 16.04.2014 o neposkytnutí podpory formou jednotnej platby na plochu. 5 4Sţo/223/2015 Ţalobca nezaplatil súdny poplatok za ţalobu súčasne s jej podaním, preto ho krajský súd výzvou zo dňa 11.02.2015 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za ţalobu v sume 70,- €
poloţky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“). Uvedená výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi ţalobcu doručená dňa 23.02.2015. Ţalobca v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil, na základe čoho krajský súd uznesením č.k. 1S 195/2014-53 zo dňa 16.04.2015 konanie zastavil
1 ZSP. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi ţalobcu doručené dňa 28.04.2015. Na vyššie uvedené uznesenie o zastavení konania právny zástupca ţalobcu reagoval doručením Návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s vyplneným Tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania (§ 138 ods. 2 O.s.p.), v lehote na podanie odvolania. V ňom uviedol stav hotovosti ţalobcu v čase podania návrhu na oslobodenie vo výške 0,- €; majetok ţalobcu – nehnuteľnosti (obytný dom, dom, kravín, bytovka, oblúkova hala) zaťaţené záloţným právom a exekúciou, hnuteľné veci (traktor Zetor, osobný automobil Škoda Octavia); peňaţné záväzky spolu vo výške 173 000,- €, pôţičky a úvery.
1 písm. a/ ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
6 ZSP, ak v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku je podaná ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a súd aspoň čiastočne oslobodenie prizná, zrušuje sa uznesenie o zastavení konania. Ak došlo len k čiastočnému oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.
1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd 6 4Sţo/223/2015 inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa moţnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná ţiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v kaţdom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť kaţdého konania. Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, 7 4Sţo/223/2015 deklarujúce jeho majetkové pomery. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o nepriaznivých pomeroch je výlučne na ţalobcovi.
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Majetkové pomery ţalobcu nemoţno povaţovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe predloţené dôkazy zo strany ţalobcu nezakladajú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, ktorý je v tomto prípade 70,- €. „Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce najmä jeho majetkové a sociálne pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Sţo/190/2009). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu slovenskej republiky, súd je povinný skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok, a nie okolnosti, na základe ktorých k tejto neschopnosti došlo. Pre odvolací súd je teda bezpredmetný argument ţalobcu o tom, ţe do platovej neschopnosti sa dostal v dôsledku nepriznania podpory v pôdohospodárstve od ţalovaného, t.j. v konečnom dôsledku mu platobnú neschopnosť spôsobil ţalovaný. 8 4Sţo/223/2015 „Povinnosťou súdu rozhodujúceho o návrhu účastníka konania
1 O.s.p. je primárne skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať na základe akých skutočností táto neschopnosť nastala. V opačnom prípade by totiž mali prístup k súdu len nepodnikatelia a solventné podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným princípom materiálneho právneho štátu. Pokiaľ teda objektívna neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok existuje, môže súd dospieť k záveru o nepriznaní oslobodenia len v prípade, že ide o svojvoľné či zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo je tiež potrebné náležite odôvodniť.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sţo/14/2011 zo dňa 31.05.2011) Odvolací súd sa síce nestotoţňuje s názorom krajského súdu ohľadom povinnosti podnikateľa niesť podnikateľské riziko a neprenášať ho na štát (aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu slovenskej republiky, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/127/2008), avšak zároveň konštatuje, ţe ţalobca nepreukázal objektívnu neschopnosť účastníka konania zaplatiť súdny poplatok. Ţalobca síce vyplneným tlačivom deklaroval nulovú hotovosť na účtoch či nehnuteľný majetok zaťaţený záloţným právom a exekúciou, avšak
názoru najvyššieho súdu ţalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ţe nie je v jeho moţnostiach zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,- €. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania majetkových pomerov. Pokiaľ ide o vlastné imanie, ţalobca túto kolónku nevyplnil vôbec. Odvolací súd teda konštatuje, ţe ţalobca dostatočným spôsobom nepreukázal objektívnu nemoţnosť uhradiť súdny poplatok, keďţe tlačivo na dokladovanie pomerov nevyplnil v plnom rozsahu, tak ako je potrebné. Uloţenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,- € nepredstavuje
odvolacieho súdu tak vysokú sumu, ktorú by ţalobca nebol schopný uhradiť. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal otázkou svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Odvolací súd však má za to, ţe pokiaľ nebola splnená podmienka nepriaznivej finančnej situácie ţalobcu pre oslobodenie od súdneho poplatku, nie je potrebné skúmať splnenie druhej kumulatívnej podmienky bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretoţe 9 4Sţo/223/2015 krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu ţalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil jeho práva na spravodlivý súdny proces. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 3. mája 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.