1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OOP1- 2014/015610-2/6ĎJ zo dňa 05.05.2014, ktorým tento zmenil výrok rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. OU-VK-OVVS-2013/01776/447 zo dňa 10.12.2013. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol o tom, ţe ţalobca je vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu iným hrubým správaním a schválnosťami
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, ţe v mesiaci september roku 2012 riaditeľovi závodu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., závod 05 Veľký Krtíš doručil list, ktorým ţiadal o postihnutie A. B., nar. X., trvale bytom L. za jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V., pričom uvedená vec bola zamestnávateľom v roku 2012 prešetrená ako neopodstatnená, avšak v priebehu rokov 2012 a 2013 naďalej doručoval jej zamestnávateľovi listy, ktorými ţiadal, aby bola za nejaké nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. postihnutá, zamestnávateľ vec opäť prešetril s tým, ţe k ţiadnemu nevhodnému správaniu voči zákazníkovi J. I. zo strany A. B. nedošlo a
1 písm. a) zákona o priestupkoch mu za spáchaný priestupok uloţil sankciu - pokarhanie. Ţalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, ţe vo výroku za slovami „zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu“ zostávajúcu časť právnej a skutkovej vety výroku nahradil znením: „schválnosťami
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.09.2012 doručil spoločnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Banícka 39, 990 01 Veľký Krtíš list, ktorým žiadal o prijatie opatrenia voči zamestnankyni A. B., nar. X., trvalé bytom L. za jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V., pričom uvedená vec bola zamestnávateľom v roku 2012 prešetrená ako neopodstatnená, avšak v priebehu rokov 2012 a 2013 naďalej doručoval jej zamestnávateľovi listy, ktorými poukazoval na jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V..“ V ostatných častiach ponechal rozhodnutie správneho orgánu v platnosti, teda za spáchaný priestupok bola ţalobcovi 3 10Sžo/56/2015 uloţená
1 písm. a) zákona o priestupkoch sankcia – pokarhanie. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov tvrdených v ţalobe a po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţiadne zo ţalobných námietok nie sú relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, naopak, zastával názor, ţe skutkové okolnosti prípadu boli v dostatočnom rozsahu objasnené pre vyvodenie právneho záveru, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotoţnil. Poznamenal, ţe nebolo sporné, ţe ţalobca písal listy, ktoré smerovali voči ním vnímanému nevhodnému správaniu A. B., o ktorom sa mal dozvedieť od občana J. I. a ktorým sa dopustil schválností, ako priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. d) zákona o priestupkoch. Poukázal na vymedzenie schválností ako úmyselného strpčovania alebo sťaţovania ţivota inej osoby drobnými priekmi a prekáţkami zo zlomyseľnosti alebo inej nevysvetliteľnej racionálnej príčiny, pričom, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, je potrebné, aby došlo aspoň k dvom schválnostiam, v uvedenom prípade aspoň dvom listom. Súd skonštatoval, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by ţalobcu na takéto konanie splnomocnil J. I., ani to, ţe tento občan súhlasil s konaním ţalobcu, ktorý sa sám iniciatívne podujal riešiť veci v jeho záujme. Vo vzťahu k slobode prejavu v zmysle Ústavy SR, mal súd za to, ţe slobodu prejavu zakotvenú v článku 26 Ústavy SR nemoţno vnímať absolútne, bezbreho. Stotoţnil sa so ţalovaným, ktorý poukázal na to, ţe sloboda prejavu končí tam, kde takýto prejav uţ zasahuje do práv a oprávnených záujmov inej osoby, pretoţe aj
súdu prvého stupňa prejav osoby, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu inej osoby v zamestnaní, a ktorý jej strpčuje ţivot drobnými priekmi, nemôţe poţívať právnu ochranu. Krajský súd povaţoval za neopodstatnenú aj námietku ţalobcu, ktorou poukazoval 4 10Sžo/56/2015 na skutočnosť, ţe sa svojím konaním nemohol dopustiť priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu z dôvodu neexistencie zavinenia v podobe úmyslu, k čomu súd uviedol, ţe na úmyselné zavinenie postačuje aj nepriamy úmysel, ktorý ţalobca naplnil tým, ţe sa neuspokojil s odpoveďou na jeho prvý list a napriek tomu, ţe zamestnávateľ ho informoval o tom, ţe nie je dôvod na prijatie ţiadnych opatrení voči A. B., pokračoval ţalobca v písaní ďalších listov, čím sa dopustil konania, ktoré porušuje záujem chránený zákonom o priestupkoch na pokojnom občianskom spolunaţívaní a pre prípad, ţe tento záujem poruší, bol s tým ţalobca uzrozumený. Súd prvého stupňa sa plne stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobca si mal vzhľadom na svoje vzdelanie uvedomiť, ţe jeho konanie bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu A. B., nakoľko bola ohrozená jej ľudská dôstojnosť a občianska česť predovšetkým tým, ţe ţalobca opakovane podával podnety jej zamestnávateľovi ohľadne prijatia opatrenia voči nej, vyvolal v nej pocit strachu zo straty zamestnania, pretoţe musela absolvovať trikrát pohovor s nadriadenými v súvislosti s listami obvineného. Ţalobca sa teda dopustil schválností, ktorými sťaţil ţivot inému občanovi. Za nedôvodnú povaţoval súd aj námietku o tom, ţe správny orgán nedoplnil dokazovanie v zmysle jeho návrhu a nezabezpečil do administratívneho spisu ďalšie dôkazy, pretoţe
súdu nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie, nakoľko ţalobca nepopieral písanie listov. Navyše súd nemal dôvod pochybovať o obsahu písomnej korešpondencie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš s tým, ţe ani ţalobca nenamietal nesprávnosť v popise skutkového stavu a ani netvrdil, aké ďalšie skutočnosti by mali byť po doplnení dokazovania preukázané. Na základe uvedeného krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Ţalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku krajského súdu s uvedením, ţe s rozsudkom nesúhlasí v celom rozsahu. Spolu s odvolaním doručil aj podanie označené ako „Námietky proti postupu súdu“, ktorým namietal, ţe mu ako účastníkovi konania nebolo umoţnené nazrieť do súdneho spisu. 5 10Sžo/56/2015 Na základe výzvy krajského súdu ţalobca doručil doplnenie odvolania. V ňom uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu napáda v celom rozsahu, nakoľko ho povaţuje za nesprávne v tom, ţe je vo vzťahu k nemu nespravodlivé, nekorešpondujúce s dôkazmi, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise, preto je
ţalobcu po právnej stránke nesprávne, vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a aj z nesprávneho právneho záveru. Napadnuté rozhodnutie povaţoval za nesprávne, pretoţe jeho konaním v súvislosti s písaním listov súkromnej spoločnosti sa nedopustil priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu, pretoţe sa nejedná o zavinené konanie, a teda v súvislosti s písaním listov súkromnej spoločnosti nekonal protizákonne. Zdôraznil, ţe práve zamestnankyňa súkromnej spoločnosti svojim konaním v podobe verbálneho brutálneho útoku smerujúceho voči starému dôchodcovi ako klientovi pri vybavovaní reklamácie mu spôsobila taký stres a šok, ktorých následky pociťuje aj v súčasnej dobe, pričom tento následok je v hrubom nepomere voči takému následku, ktorý vznikol zamestnankyni spoločnosti pri nezáväznom pohovore a pri napísaní záznamu z dôvodu prešetrenia podnetu voči jej správaniu, chovaniu a vystupovaniu voči zákazníkovi, čoho dôkazom má byť aj tá skutočnosť, ţe nikde v súdnom spise sa nenachádza ţiadny dôkaz o tom, ţe by jej vznikol nejaký škodlivý následok. Uviedol, ţe štátne orgány nemali vo veci konať, lebo vo veci sa nejednalo o priestupok ani ţiadne protiprávne konanie, a preto nebolo v právomoci štátnych orgánov konať vo veci napadnutého reklamačného konania, ale celú vec v rámci svojej kompetencie mala vybaviť súkromná spoločnosť. Poznamenal, ţe vedenie súkromnej spoločnosti na jeho ţiadosť o prijatie opatrenia voči zamestnankyni spoločnosti zo dňa 31.08.2012 neodpovedalo riadne ale zmätočne, na základe jeho ţiadosti zo dňa 01.10.2013 odmietlo s ním jednať, a preto proti svojej vôli bol nútený doţadovať sa spresnenia jednotlivých odpovedí, a keďţe vec nešla vybaviť inak, bol nútený proti svojej vôli písať listy spoločnosti, nakoľko
ústavy kaţdý môţe konať, čo nie je zákonom zakázané. Ďalej zhodnotil, ţe spoločnosť sa zbavila svojej zodpovednosti konať a rozhodnúť 6 10Sžo/56/2015 v súvislosti s priebehom a výsledkom reklamačného konania a celú vec formou trestného oznámenia voči ţalobcovi presunula na štátne orgány a to políciu, prokuratúru, okresné úrady, ktoré vo veci reklamačného konania konali ďalej, pričom voči ţalobcovi bola vyvodená právna zodpovednosť, ale poškodenému klientovi sa doposiaľ nikto neospravedlnil, ani neprejavil náznak ľútosti nad tým, čo sa mu stalo a aké následky to na ňom zanechalo. Postup súdu povaţoval za nesprávny preto, lebo nevyhovel jeho ţalobe, hoci bol v práve na jej vyhovenie. Postup súdu povaţoval za nesprávny ďalej v tom, ţe do súčasnej doby nerozhodol o jeho námietkach proti postupu súdu zo dňa 11.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.12.
jeho vlastného vyjadrenia doručený dňa 13.09.2012. Napriek tomu však ţalobca pokračoval v písaní a doručovaní listov zamestnávateľovi A. B., v ktorých sa opätovne domáhal prijatia opatrení voči menovanej v tej istej veci, t. j. pre údajné nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. pri uplatňovaní reklamácie vodomeru v roku 2010, pričom
názoru ţalovaného je moţné z obsahu týchto listov vyvodiť záver, ţe sa zo strany ţalobcu jednalo o zjavne šikanózne konanie. Predmetné konanie ţalobcu je
názoru ţalovaného moţné vnímať aj v kontexte jeho výpovede pred orgánom PZ vo Veľkom Krtíši dňa 02.10.2013, v ktorom uviedol, ţe s A. B. v minulosti býval v jednom dome a mal s ňou v detstve aj v dospelosti konflikty. Tvrdenia ţalobcu v podanom odvolaní sa mu preto javili ako účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Vzhľadom na uvedené sa ţalovaný stotoţnil so záverom, ku ktorému dospel krajský súd v napadnutom 8 10Sžo/56/2015 rozsudku a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. IV. Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-VK-OVVS-2013/01776/447 zo dňa 10.12.2013 uloţil ţalobcovi za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu iným hrubým správaním a schválnosťami
1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, ţe v mesiaci september roku 2012 riaditeľovi závodu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., závod 05 Veľký Krtíš doručil list, ktorým ţiadal o postihnutie A. B., nar. X., trvalé bytom L. za jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V., pričom uvedená vec bola zamestnávateľom v roku 2012 prešetrená ako neopodstatnená, avšak v priebehu rokov 2012 a 2013 naďalej doručoval jej zamestnávateľovi listy, ktorými ţiadal, aby bola za nejaké nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. postihnutá, zamestnávateľ vec opäť prešetril s tým, ţe k ţiadnemu nevhodnému správaniu voči zákazníkovi J. I. zo strany A. B. nedošlo, ako sankciu pokarhanie. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe podkladom na vydanie rozhodnutia boli výpovede ţalobcu, svedkov a vyšetrovací spis OO PZ Veľký Krtíš, ktorého súčasťou je aj písomná korešpondencia od ţalobcu Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. závod 05 Veľký Krtíš, resp. Banská Bystrica – zamestnávateľovi A. B.. Správny orgán po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţalobca si mal vzhľadom na svoje vzdelanie uvedomiť, ţe svojím konaním - opakovanými podnetmi na prijatie opatrenia za nevhodné a neetické správanie p. B. môţe narušiť zákonom chránený záujem, vzhľadom na to, ţe prijať opatrenia voči nej ţiadal len na základe nepodloţeného tvrdenia dotknutej osoby p. I.. Správny orgán vyslovil názor, ţe konanie obvineného bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu svedkyni p. B., nakoľko bola ohrozená jej ľudská dôstojnosť a občianska česť. Ţalobca síce uviedol, ţe v listoch vyjadril len svoj názor, ţe zo správania, chovania a vystupovania p. B. voči p. I. jednoznačne vyplýva, ţe z jej strany došlo k neoprávnenému zásahu do zákonom chráneného práva na ochranu jeho osobnosti, avšak ani v jednom liste pri 9 10Sžo/56/2015 tomto konštatovaní neuviedol, ţe sa jedná len o jeho názor, skôr sa jednalo z jeho strany o vyslovenie viny p. B. v spojení s návrhom o jej postihnutie formou prijatia opatrenia voči nej. Bez povšimnutia neostala ani skutočnosť, ţe nevhodné správanie p. B. voči zákazníkovi nebolo nikdy preukázané, no ţalobca naďalej podával podnety zamestnávateľovi p. B., navyše v jednom z listov zaslanom p. B. v jej zamestnaní ju vyzval, aby sa p. I. ospravedlnila za skutok, ktorý nebol preukázaný. Predmetnú výzvu ţalobca zaslal aj na Obecný úrad v obci Veľká Čalomija ako aj starostovi obce, pričom p. B. tam uţ nebýva 40 rokov a chodí tam sporadicky na návštevy. Správny orgán mal za to, ţe zaslaním uvedenej výzvy na obecný úrad ţalobca ohrozil jej váţnosť pred zamestnancami obecného úradu ako aj pred starostom obce, keďţe obsahom listu boli nepreukázané tvrdenia a tým pádom ju ukázali v zlom svetle. V ďalšom liste zo dňa 08.08.2013 ţalobca naznačil, ţe v prípade ak budú zistené od občanov poznatky o agresívnom a nevhodnom správaní p. B. aj v rámci susedských vzťahov, prípadne občianskeho spolunaţívania v mieste jej bydliska môţe byť jej správanie, chovanie a vystupovanie voči spoluobčanom a iným fyzickým osobám riešené komplexne a to po stránke právnej aj zdravotnej. Dôkazom toho, ţe obvinený aktívne vyhľadával moţnosti získania informácií o správaní p. B. je skutočnosť, ţe prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám poţiadal správny orgán o poskytnutie výpisu z evidencie priestupkov na jej osobu, pričom vo svojej výpovedi uviedol, ţe nebude aktívne vyhľadávať poznatky na p. B.. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal aj z toho, ţe k úmyselnému narušeniu občianskeho spolunaţívania schválnosťami musí ísť preukázateľne o minimálne dve alebo viac po sebe nasledujúcich činností, ktorými obvinený sťaţuje ţivot inému človeku. Tým, ţe ţalobca opakovane podával podnety zamestnávateľovi p. B. ohľadne prijatia opatrenia voči nej, vyvolal v nej pocit strachu zo straty zamestnania a dostal ju do nepríjemnej situácie, keď musela absolvovať trikrát pohovor v súvislosti s listami obvineného. Správny orgán pri uloţení sankcie prihliadal na to, ţe ţalobca do dnešnej doby nebol riešený v priestupkovom konaní a viedol riadny ţivot. Konaním ţalobcu bola spôsobená p. B. len nepatrná ujma tým, ţe bola nútená absolvovať tri pohovory s tromi rôznymi riadiacimi 10 10Sžo/56/2015 zloţkami, navyše sa musela písomne vyjadriť k podnetu obvineného, pričom na základe nepodloţeného tvrdenia si musela chrániť svoju dobrú povesť, ktorá bola v ohrození nie len v zamestnaní, ale aj na Obecnom úrade v obci Veľká Čalomija. Okrem absolvovania pohovorov p. B. neutrpela inú ujmu, teda nebola prepustená, preloţená alebo inak znevýhodnená vo svojom zamestnaní. Na základe uvedeného správny orgán uloţil ţalobcovi sankciu - pokarhanie, čo povaţuje za postačujúce k jeho náprave. Záverom skonštatoval, ţe hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a ţalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodol o odvolaní, ktoré podal ţalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, ţe zmenil výrok rozhodnutia tak, ţe za slovami „zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu“ sa zostávajúca časť právnej a skutkovej vety výroku nahradila nasledovným znením: „schválnosťami
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.09.2012 doručil spoločnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Banícka 39, 990 01 Veľký Krtíš list, ktorým žiadal o prijatie opatrenia voči zamestnankyni A. B., nar. X., trvalé bytom L. za jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V., pričom uvedená vec bola zamestnávateľom v roku 2012 prešetrená ako neopodstatnená, avšak v priebehu rokov 2012 a 2013 naďalej doručoval jej zamestnávateľovi listy, ktorými poukazoval na jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V..“ Výrok prvostupňového rozhodnutia v ostatných častiach ponechal v platnosti. Ţalovaný uviedol, ţe ako odvolací orgán preskúmal odvolanie ţalobcu, napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a stotoţnil sa so záverom prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého konanie zakladajúce zodpovednosť za priestupok bolo ţalobcovi preukázané, ktoré po právnej stránke vykazuje znaky priestupku
1 písm. d) zákona o priestupkoch, v dôsledku čoho bola ţalobcovi vyvodená administratívnoprávna 11 10Sžo/56/2015 zodpovednosť za priestupok. Poznamenal, ţe v predmetnej veci neboli sporné skutkové okolnosti prípadu, nakoľko sám ţalobca sa k písaniu listov priznal. Pri právnom posudzovaní veci odvolací orgán vychádzal zo skutočnosti, ţe listy, ktoré písal ţalobca zamestnávateľovi, smerovali voči údajnému nevhodnému správaniu A. B., týchto listov bolo viac (teda nie len jeden) a boli spôsobilé privodiť ujmu A. B.. Ţalovaný mal za to, ţe písaním listov, ktorých obsahom bolo údajné nevhodné správanie A. B. voči zákazníkovi J. I. z V., sa ţalobca dopustil schválností ako priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm.
ktorého je priestupok spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, ţe svojim konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, ţe ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Vykonanie dôkazov, ktoré ţalobca navrhol v odôvodnení odvolania, nepovaţoval odvolací orgán za potrebné, nakoľko skutkový stav v danom prípade nebol sporný a na základe výpovede ţalobcu a svedkov a listov ţalobcu bol spoľahlivo zistený. Odvolací orgán zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to tak, ţe skutok, za ktorý bol ţalobca uznaný vinným vyhodnotil ako schválnosti a nie súčasne ako iné hrubé správanie. Ţalobca svojím správaním naplnil znaky skutkovej podstaty jedného priestupku - schválností, a teda sa nedopustil zároveň iného hrubého správania. Odvolací orgán ďalej zmenil výrokovú časť rozhodnutia,
ktorej mala byť A. B. za svoje údajné nevhodné správanie postihnutá, nakoľko z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula. Ţalobca vo svojich listoch neţiadal o postihnutie A. B., ale o prijatie opatrenia voči jej osobe. 12 10Sžo/56/2015 Po preskúmaní spisového materiálu odvolací orgán skonštatoval, ţe ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na základe podkladov zaprotokolovaných v spisovom materiáli sa odvolací orgán stotoţnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého konanie kladené ţalobcovi za vinu mu bolo preukázané, a teda voči nemu bolo moţné v prejednávanej veci vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť za priestupok. VI. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.03.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto 13 10Sžo/56/2015 alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 zákona o priestupkoch, za priestupok moţno uloţiť tieto sankcie:
1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunaţívanie vyhráţaním ujmou na zdraví, drobným ublíţením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. d) zákona o priestupkoch na uţ uvedenom skutkovom základe. Ďalej je nutné zdôrazniť, ţe
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok 14 10Sžo/56/2015 vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, má odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca v mesiaci september roku 2012 riaditeľovi závodu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., závod 05 Veľký Krtíš doručil list, ktorým ţiadal o postihnutie A. B., nar. X., trvale bytom L. za jej nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. z V., pričom uvedená vec bola zamestnávateľom v roku 2012 prešetrená ako neopodstatnená, avšak v priebehu rokov 2012 a 2013 naďalej doručoval jej zamestnávateľovi listy, ktorými ţiadal, aby bola za nejaké nevhodné správanie voči zákazníkovi J. I. postihnutá, zamestnávateľ vec opäť prešetril s tým, ţe k ţiadnemu nevhodnému správaniu voči zákazníkovi J. I. zo strany A. B. nedošlo. Rozhodnutím č. OU-VK-OVVS-2013/01776/447 zo dňa 10.12.2013 prvostupňový správny orgán uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. d) zákona o priestupkoch a uloţil mu za to pokarhanie. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým zmenil prvostupňové správne rozhodnutie len vo vzťahu ku klasifikácii skutku konštatoval, ţe skutkové okolnosti prípadu neboli sporné, nakoľko sa ţalobca k písaniu listov priznal, skutkový stav bol teda spoľahlivo zistený, preto sa stotoţnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého bolo preukázané konanie kladené ţalobcovi za vinu, na základe čoho bolo moţné vyvodiť voči ţalobcovi administratívnoprávnu zodpovednosť za priestupok. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu voči preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného s konštatovaním, ţe po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe ţiadne zo ţalobných námietok neboli relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, naopak krajský súd sa plne stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil schválností, ktorými sťaţil ţivot inému občanovi. 15 10Sžo/56/2015 V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pre odvolací súd bolo v konaní nesporné, ţe ţalobca sa priestupku dopustil tak, ako to bolo ustálené správnymi orgánmi s poukazom na skutočnosť, ţe ţalobca konanie kladené mu za vinu nikdy nepoprel práve naopak, k písaniu listov sa sám priznal, dokonca ani nepredloţil dôkaz, ktorý by spochybňoval jeho vinu. Odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe v prerokúvanom prípade len výpoveď ţalobcu, ktorý namietal, ţe skutok bol vyhodnotený po právnej stránke nesprávne, ţe sa nedopustil skutku tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti a ţe konanie nie je priestupkom s ohľadom na absenciu zavinenia vo forme úmyslu, stála proti dôkazným prostriedkom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené. Odvolací súd povaţoval námietky ţalobcu ohľadom jeho protiprávneho konania, ktoré mal vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu za spoľahlivo zistené uvedené v odvolaní za nedôvodné, podloţené len subjektívnymi pocitmi ţalobcu. Správne orgány a teda aj ţalovaný správne vyhodnotili dôkazy a zistili, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil priestupku
1 písm. d) zákona o priestupkoch. Odvolací súd má zato, ţe krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. 16 10Sžo/56/2015 Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. marca 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.