1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len “zákon o pozemkových úpravách“) a poţadované vyčlenenie pozemkov do uţívania ţalobcu nevykonal. Rozhodnutím č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007 ţalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto č. 2007/00975-4/Ht. zo dňa 14.06.2007, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu v 2. rade na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom
1 zákona o pozemkových úpravách a poţadované vyčlenenie pozemkov do uţívania ţalobcu nevykonal. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe pozemky, ktoré ţalobcovia ţiadali vyčleniť postupom
1 zákona o pozemkových úpravách nespĺňajú tieto podmienky z dôvodu, ţe nie sú v uţívaní pôvodného poľnohospodárskeho podniku ani jeho právneho nástupcu, avšak nevyčlenením pozemkov patriacich ţalobcom nie je dotknuté ich právo ako vlastníkov nehnuteľností, aby sa vydania týchto pozemkov domáhali u ich terajšieho uţívateľa v občianskoprávnom konaní. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti obom rozhodnutiam ţalovaného podali ţalobcovia včas spoločnú ţalobu
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo 8Sžo/90/2010 3 v medziach podanej ţaloby a dospel k záveru, ţe v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia ţalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné. Vo svojom rozsudku uviedol, ţe správne orgány zistili, ţe súčasný uţívatelia nie sú pôvodným poľnohospodárskym podnikom ani právnymi nástupcami pôvodného poľnohospodárskeho podniku z čoho vyplýva, ţe ţalobcom nárok na vyčlenenie pozemkov v ich vlastníctve v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nevznikol. Konštatoval tieţ, ţe nekonkretizovanie všetkých subjektov, ktoré predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti uţívajú (ako to poţadovali ţalobcovia) nespôsobilo nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a v konaní bolo nepodstatné, kedy a na základe čoho začali na predmetných pozemkoch hospodáriť subjekty, špecifikované v napadnutých rozhodnutiach. S poukazom na uvedené skutočnosti povaţoval krajský súd námietky ţalobcov uvedené v ţalobe za právne irelevantné a novými námietkami, týkajúcimi sa porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „správny poriadok“), ako aj hmotnoprávnymi, vznesenými na pojednávaní, sa nezaoberal, pretoţe tieto boli vznesené aţ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie ţaloby (§ 250b ods. 1 O. s. p.). Z uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ţalobcov zamietol a z dôvodu podania ţaloby neoprávnenou osobou súd konanie o ţalobe ţalobcu v 1. rade proti rozhodnutiu ţalovaného, ktoré sa týkalo ţalobcu v 2. rade a konanie o ţalobe ţalobcu v 2. rade proti rozhodnutiu ţalovaného, ktoré sa týkalo ţalobcu v 1. rade zastavil
3 O. s. p. III. Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia včas spoločné odvolanie a ţiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu tak, ţe zruší ţalobou napadnuté obe rozhodnutia ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a ţalobcom prizná náhradu trov konania. V odvolaní uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa došlo jednak k vadám uvedeným 8Sžo/90/2010 4 v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. tým, ţe ţalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ţiadali, aby odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v celom rozsahu odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p., a to najmä z dôvodov, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
názoru ţalobcov zaloţil krajský súd napadnuté rozhodnutie na nesprávnych a neúplných skutkových zisteniach obidvoch správnych orgánov a sám dokazovanie na zistenie úplného skutkového stavu veci nevykonal, pričom tak neopodstatnene dospel k záveru, ţe ţalobcom nevznikol nárok na vyčlenenie pozemkov
1 zákona o pozemkových úpravách. Súd prvého stupňa pochybil najmä v tom, ţe nezistil, ktorý konkrétny subjekt, akým spôsobom, odkedy a na základe akého právneho dôvodu uţíva kaţdý z dotknutých pozemkov ţalobcov, pričom sa vôbec nezaoberal zisťovaním, či k týmto pozemkom nemá tento subjekt uzatvorený právny vzťah, napr. formou podnájmu, s právnymi nástupcami toho uţívateľa pozemkov, ktorý uţíval predmetné pozemky ţalobcov ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, čím mohlo dôjsť k obídeniu zákona. V odvolaní ďalej ţalobcovia uviedli, ţe neobstojí ani názor krajského súdu, ţe v prípade poukazu ich právneho zástupcu na porušenie konkrétnych zákonných ustanovení hmotnoprávnych predpisov a správneho poriadku ţalovaným na pojednávaní dňa 04.11.2009 ide o námietky vznesené aţ po uplynutí lehoty na podanie ţaloby. Súd nemohol byť
názoru ţalobcu pri preskúmavaní rozhodnutia viazaný len skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pretoţe by došlo k tomu, ţe by sa nedali urobiť správne právne závery o zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok alebo chybnosť skutkových zistení. Preto mohol súd opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom 8Sžo/90/2010 5 alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy O. s. p. Napriek tomu, ţe obidva správne orgány konajúce a rozhodujúce v ţalovanej veci nevykonali právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ani súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu.
názoru ţalobcu bolo v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu vykonať aj ďalšie dokazovanie. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril prípisom zo dňa 02.03.2010, v ktorom uviedol, ţe ţalobcovia v odvolaní ani náznakom neuviedli, v čom im bola ako účastníkom konania odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa, ani aké nesprávne ustanovenia právneho predpisu súd pouţil a v čom vidia nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Ţalobcovia ţiadne návrhy dôkazov pred súdnym pojednávaním ani počas súdneho pojednávania nepodali a správne orgány, ktoré vo veci v rámci správneho konania rozhodovali jednoznačne preukázali a doloţili právne relevantnými listinnými dôkazmi, ţe v danom prípade ţalobcovia nesplnili podmienky na konanie
1 zákona o pozemkových úpravách.
zákona o pozemkových úpravách je potrebné, aby vlastníci pozemkov, ktorí ţiadajú vyčleniť svoje pozemky, spĺňali zákonom stanovené podmienky. V správnom konaní prvostupňový aj druhostupňový správny orgán jednoznačne preukázali, ţe v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vyčlenenie náhradných pozemkov postupom
tohto ustanovenia. Pre samotné správne konanie bolo irelevantné, ktorý konkrétny subjekt, akým spôsobom a od kedy uţíva pozemky vlastnícky patriace ţalobcom. Podstatné pre toto konanie bolo preukázanie toho, ţe ich neuţíva pôvodný poľnohospodársky podnik ani jeho právny nástupca. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v súčasnosti neukladá ţiadny právny predpis nijakému subjektu, aby zisťoval a viedol evidenciu o tom, kto uţíva pozemky a na základe akého právneho titulu a je povinnosťou predovšetkým ţalobcov ako vlastníkov zistiť si, kto uţíva ich pozemky. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby odvolanie ţalobcov zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým boli potvrdené rozhodnutia ţalovaného, potvrdil ako vecne správne. IV. 8Sžo/90/2010 6 Právne názory odvolacieho súdu
1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe ţalobcovia podali spolu s Bc. A. D., bytom H., V. na Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie dňa 21.03.2006 návrh na začatie konania
zákona o pozemkových úpravách, vzhľadom na to, ţe ako vlastníci poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území V., K.-B., K. P. H. /B./, ktorá je v uţívaní 8Sžo/90/2010 7 poľnohospodárskeho podniku A.-V., A. so sídlom R., M. N. B., chcú vykonávať na svojej pôde samostatnú poľnohospodársku činnosť v rámci svojej obchodnej spoločnosti. S uvedeným podnikom, ako sami uviedli, nemali uzavretý nájomný vzťah. Návrh bol prípisom zo dňa 27.03.2006 odstúpený Obvodnému pozemkovému úradu Košice – mesto, keďţe Obvodný pozemkový úrad Košice – okolie nebol miestne príslušný. Rozhodnutím zo dňa 19.04.2006 prerušil Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto konanie z dôvodu neúplnosti podaného návrhu a účastníkom konania boli zaslané výzvy na doplnenie návrhu. Účastníci konania sa k výzve vyjadrili prípisom zo dňa 24.05.2006, v ktorom uviedli, ţe obvodným pozemkovým úradom poţadované listy vlastníctva boli pripojené ako príloha k návrhu na začatie konania, poţiadavka na identifikáciu parciel im nebola adresovaná ani od Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie, kde prebiehalo rovnaké konanie a k poţiadavke predloţenia stanoviska poľnohospodárskeho subjektu uviedli, ţe s týmto podnikom nebol uzatvorený nájomný vzťah a preto k návrhu priloţili len doklady preukazujúce vlastníctvo k pôde. Pre umiestnenie pozemkov k uţívaniu navrhli niektorú z lokalít v susedstve s katastrálnym územím V.. Rozhodnutím zo dňa 04.07.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2006, bolo zastavené konanie
1 písm. d/ správneho poriadku vo vzťahu k účastníkovi Bc. A. D. z dôvodu nedoplnenia listín, ktoré sa v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách vyţadujú a voči obom zostávajúcim účastníkom konania nariadil Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto nariadením č. 2006/01123-10-12/Ht zo dňa 12.07.2006 konanie o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích pomerov k pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. v obvode poľnohospodárskeho podniku A.-V., A. Nájomnými zmluvami č. X. a X. zo dňa 16.06.2000 bolo preukázané, ţe ţalobca v
1 zákona o pozemkových úpravách zamietol s odôvodnením, ţe pozemky, ktoré ţiadali vyčleniť, nie sú v uţívaní pôvodného poľnohospodárskeho podniku, ktorým bol Štátny majetok Košice, štátny podnik, so sídlom K., V., ani jeho právneho zástupcu ako to vyţaduje § 15 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, ale sú uţívané spoločnosťou C. M., S. a neznámym uţívateľom. Proti rozhodnutiam podali ţalobcovia včas odvolanie na Krajský pozemkový úrad Košice, ktorý rozhodnutia obvodného pozemkového úradu potvrdil a odvolanie ţalobcov zamietol rozhodnutiami č. A/2007/00239 a č. A/2007/00239/1 zo dňa 17.09.2007. Po potvrdení rozhodnutí ţalovaného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/117/2007-33 zo dňa 04.11.2009 sa ţalobcovia v lehote stanovenej zákonom odvolali na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli vyššie uvedené rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/00239 a č. A/2007/00239/1.
1 zákona o pozemkových úpravách, v znení platnom do 31.12.2007, nariadi obvodný pozemkový úrad na návrh vlastníkov alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané pozemky
osobitných predpisov, a ktorí poţiadali o vyčlenenie svojich pozemkov uţívaných poľnohospodárskym a lesným podnikom alebo hospodárskym subjektom
osobitných predpisov, urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, 8Sžo/90/2010 9 alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné pozemky alebo ak je to potrebné z iných dôvodov. Návrh na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov môţe podať aj Slovenský pozemkový fond (§ 34 aţ 36) ohľadne pozemkov, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá. O urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích pomerov sa vyhotoví zjednodušený rozdeľovací plán spolu s plánom opatrení potrebných na umoţnenie hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov. Ak nie je moţné z hospodárskych dôvodov vyčleniť vlastníkovi pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, pridelia sa mu iné poľnohospodárske pozemky do bezplatného náhradného uţívania. Lesné pozemky sa vyčleňujú a odovzdávajú do uţívania predovšetkým v ucelených lesných častiach (§ 3 ods. 2). Tieto pozemky nie sú vyňaté z pozemkových úprav
predchádzajúcich ustanovení. Rozhodnutie
tohto odseku sa oznamuje verejnou vyhláškou a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok. Ustanovenia ostatných oddielov sa pouţijú primerane. V správnom konaní bolo preukázané, ţe pozemky, ktoré ţiadali ţalobcovia vyčleniť sú v uţívaní subjektu odlišného od pôvodného poľnohospodárskeho podniku, konkrétne sú v uţívaní spoločnosti C. M., S. a neznámeho subjektu. Prvostupňový správny orgán tak rozhodol správne, keď návrh ţalobcov na urýchlené usporiadanie
1 zákona o pozemkových úpravách zamietol, pričom námietka ţalobcov ohľadne nekonkretizovania subjektu, ktorý v súčasnosti pozemok uţíva, odkedy tak robí a na základe akého titulu, je irelevantná, keďţe správny orgán takúto povinnosť nemá; v konaní o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a uţívacích pomerov skúma len podmienky ustanovené v §15 zákona o pozemkových úpravách. V odvolaní ţalobcovia namietali, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Túto svoju námietku však nijakým spôsobom nekonkretizovali, t. j. neuviedli, v čom spočívalo odňatie moţnosti konať pred súdom, v dôsledku čoho odvolací súd k uvedenej námietke neprihliadal. Ţalobcovia tieţ v odvolaní ţiadali, aby odvolací súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v celom rozsahu odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p., a to najmä z dôvodov, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho 8Sžo/90/2010 10 posúdenia veci, avšak ani tieto dôvody pochybenia bliţšie nešpecifikovali, v dôsledku čoho ani k týmto odvolací sud neprihliadal. K námietke ţalobcov, ţe názor krajského súdu ohľadne vznesenia námietok aţ po uplynutí lehoty na podanie ţaloby neobstojí, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 250h ods. 1 O. s. p.,
ktorého môţe ţalobca aţ do rozhodnutia súdu rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote
, kde je uvedené, ţe ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak a zameškanie lehoty nemoţno odpustiť. Ţalobcovia v odvolaní ďalej uviedli, ţe napriek tomu, ţe správne orgány nevykonali právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ani súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu.
názoru ţalobcu bolo v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu veci namieste vykonať aj ďalšie dokazovanie. K uvedenej námietke odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe ţalobcovia v konaní pred správnymi orgánmi ani v konaní pred krajský súdom nepodali ţiadne návrhy dôkazov, na základe ktorých by mohla byť v konaní preukázaná opodstatnenosť ich návrhu. Ţalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno, ktoré pre nich vyplývalo z ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O. s. p.,
ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
1 veta druhá síce môţe súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo vec, avšak ide o moţnosť súdu, nie povinnosť. Krajský súd povaţoval dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom za dostatočné na preukázanie skutkového stavu a tak ďalšie dokazovanie v súlade s § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. nevykonal. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav a ţalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Za správne odvolací súd povaţoval aj konštatovanie krajského súdu, ţe ţalobcovia v konaní ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, ţe by predmetné poľnohospodárske pozemky boli v uţívaní pôvodného poľnohospo- dárskeho podniku alebo jeho nástupcu. 8Sžo/90/2010 11 Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného obsahujú všetky formálne aj obsahové náleţitosti vyţadované správnym poriadkom, je z nich zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého ţalovaný vyvodili aj správny právny záver a ich obsah zodpovedá právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania. Z uvedených dôvodov preto bolo moţné vyvodiť záver, ţe rozhodnutia ţalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia obvodného pozemkového úradu o zamietnutí návrhu ţalobcov na urýchlené usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov
1 zákona o pozemkových úpravách, bolo potrebné povaţovať za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutia potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotoţnil, námietkam ţalobcov nevyhovel a napadnutý rozsudok
p. v spojení s § 246c O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., tak, ţe účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.