1 Občianskeho súdneho 2 6Sţf/52-55/2014 poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodné ţaloby ţalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného ako i dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 9102403/5/747268/2012/Dub zo dňa 06.06.2012, č. 9102403/5/723522/2012/Dub zo dňa 05.06.2012, č. 9102403/5/1802101/2012/Dub zo dňa 17.07.2012 a č. 9102403/5/2593620/2012/Dub zo dňa 18.09.2012. Uvedenými prvostupňovými rozhodnutiami správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) zníţil nadmerné odpočty uplatnené ţalobcom v daňových priznaniach, v poradí uvádzaných dodatočných platobných výmerov; za zdaňovacie obdobie september 2009 zo sumy 10 465,91 Eur o sumu 10 174,50 Eur na sumu 291,41 Eur, za zdaňovacie obdobie október 2008 nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet v sume 77 097,45 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 64 074,32 Eur, za zdaňovacie obdobie máj 2009 zníţil nadmerný odpočet zo sumy 18 374,67 Eur o sumu 17 972,96 Eur na sumu 401,71 Eur a za zdaňovacie obdobie január 2009 zo sumy 62 559,74 Eur o sumu 62 543,25 Eur na sumu 16,49 Eur. Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania krajský súd
1 OSP nepriznal. Dôvodom zníţenia nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na základe výsledkov daňovej kontroly zameranej na preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie dane za zdaňovacie obdobia september 2009, máj 2009 a január 2009 bolo správcom dane konštatované porušenie ustanovení § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, ţe ţalobca si odpočítal daň za nákup tovaru, obkladu z prírodného kameňa, deklarovaného faktúrami vystavenými dodávateľom ţalobcu, obchodnou spoločnosťou DONNA K-9, s.r.o., so sídlom v Kútoch, ktorých reálny základ sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo preukázať. V prípade kontroly oprávnenosti oslobodenia od DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 a čiastočne za zdaňovacie obdobie september 2009 bolo dôvodom neuznania oslobodenia od dane správcom dane konštatované nesplnenie podmienok na oslobodenie kontrolovaných plnení od dane
ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, konkrétne pri intrakomunitárnom dodaní tovaru ţalobcom do Maďarskej republiky, ktoré tento deklaroval ako dodanie granitových platní obchodnej spoločnosti SINON, Kft. a SILVER CAR PLUS, Kft. V rámci súdneho prieskumu krajský súd z obsahu pripojených administratívnych spisov preveril ţalobcom namietanú dĺţku daňových kontrol, pričom za zdaňovacie obdobie september 2009 konštatoval dodrţanie zákonom stanovenej lehoty na jej výkon
3 6Sţf/52-55/2014 § 15 ods. 17 zákona o správe daní, s prihliadnutím na začiatok daňovej kontroly dňa 06.12.2009, ukončenie daňovej kontroly dňa 02.05.2011, jej prerušenie od 14.10.2010 do 11.03.2011, táto trvala 364 dní. Za zdaňovacie obdobie október 2008 krajský súd vyhodnotil, ţe daňová kontrola začala dňa 10.01.2009, skončila prerokovaním protokolu o jej výsledku dňa 16.03.2011, s prerušením jej výkonu od 09.10.2009 do 14.01.2011, teda trvala 233 dní a neprekročila zákonom stanovenú lehotu. V súvislosti s prieskumom namietanej dĺţky výkonu daňovej kontroly nároku na uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 krajský súd prihliadol na procesný postup predchádzajúci prerokovaniu protokolu a na chyby, ktoré sa odstránili v rámci odvolacieho konania proti prvému dodatočnému platobnému výmeru. Krajský súd vzal do úvahy, ţe správca dane na základe výsledkov kontroly vydal protokol č. 602/321/36067/2011/Dub zo dňa 21.03.
krajského súdu zrejmé, ţe kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala dlhšie, ako stanovuje § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Krajský súd pri vyhodnotení zákonnosti postupu predchádzajúceho prerokovaniu predmetného protokolu o výsledku daňovej kontroly prihliadol na skutočnosť, ţe splnomocnený zástupca ţalobcu úmyselne preberal písomnosti doručované poštou v posledných dňoch odbernej lehoty a písomnosti, ktoré sa správca dane pokúšal doručiť svojimi zamestnancami odmietol prevziať. V týchto súvislostiach krajský súd uzavrel, ţe ani nedodrţanie zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly nemôţe znamenať, ţe by ţalobcovi mal byť priznaný nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie DPH a z tohto pohľadu napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako zákonné. So ţalobnou námietkou napádajúcou nedodrţanie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly zameranej na preverenie oprávnenosti ţalobcom uplatneného 4 6Sţf/52-55/2014 nároku na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 sa krajský súd v napadnutom rozsudku nezaoberal. Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu ţalobami napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov skonštatoval, ţe tieto sa vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nebol určite nečinný, ako to tvrdil ţalobca. Taktieţ krajský súd neprisvedčil ţalobcovmu tvrdeniu, ţe vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné. Postupom daňových orgánov taktieţ nebola odňatá ţalobcovi moţnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných doţiadaní vyhodnotil preverované obchodné prípady dôvodne tak, ţe k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo. Zároveň krajský súd z obsahu administratívnych spisov vyhodnotil, ţe ţalobcovi bolo umoţnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní, s prihliadnutím na obmedzenie
2 citovaného zákona,
ktorého daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - doţiadaní medzi inými správcami dane. K správe právneho predchodcu ţalovaného, odboru vnútornej kontroly, krajský súd uviedol, ţe ňou bol ţalobca s poukazom na ustanovenie § 23 zákona o správe daní, upravujúce inštitút daňového tajomstva, ako i s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, oboznámený s dôvodmi, pre ktoré nemôţe byť informovaný o konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z vnútornej kontroly vykonanej na základe jeho podnetu. Zároveň krajský súd poukázal na časť odpovede oznamujúcej odstránenie zistených procesných nedostatkov v priebehu kontroly. Vo vzťahu k nákupu predmetného tovaru ţalobcom za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia ako i k predaju tovaru v októbri 2008 a septembri 2009 krajský súd z obsahu administratívneho spisu uviedol podstatné kontrolné zistenia. V širších súvislostiach na základe výsledkov preverovania reálneho základu kontrolovaných zdaniteľných obchodov deklarovaných ţalobcom, krajský súd tieto v zdaňovacích obdobiach september 2009, máj 2009 a január 2009, kedy išlo o nákup sporného tovaru ţalobcom – obkladu z prírodného kameňa, resp. v daňových dokladoch nazývaného ako granitové platne alebo ţula, od výlučného dodávateľa ţalobcu, obchodnej spoločnosti DONNA K-9, s.r.o., ako i v zdaňovacom období október 2008 ohľadne predaja granitových platní ţalobcom na územie Maďarskej republiky odberateľovi SINON, Kft., čo do ich charakteru vyhodnotil ako spoluúčasť v karuselovom reťazci fiktívnych zdaniteľných obchodov, a to s pomenovaním obchodného reťazca, ktorý bol v rámci komplexnej kontroly pôvodu a nakladania, počnúc 5 6Sţf/52-55/2014 od prvého dodávateľa po posledného odberateľa končiac, v obchodnom reťazci konkretizovaný ako postupnosť dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami: LORSAU, s.r.o. → TAGART, s.r.o. → VVL REÁL, s.r.o. → TO-GR SK, s.r.o. → GAMA-EXPO, s.r.o. → DONNA K-9 s.r.o. → Tex - Press Slovakia s.r.o. (ţalobca) → október 2008 SINON Kft. (Maďarská republika), resp. september 2009 SILVER CAR PLUS, Kft. (Maďarská republika) → SAN-MOL, s.r.o., Komárno. Spoločnosti VVL REÁL, s.r.o. a LORSAU, s.r.o. stojace na začiatku obchodného reťazca so správcom dane nekomunikujú a boli predané rumunským občanom. V súvislosti s deklarovanými nákupmi predmetného tovaru krajský súd prihliadol na skutočnosť, ţe správca dane ţalobcu preveroval počas daňových kontrol v rokoch 2008- 2010, pretoţe tento v priebehu uvedeného obdobia deklaroval obchodovanie, predaj alebo nákup, s tovarom nazývaným raz granitové platne, raz ţula. Výhradným dodávateľom bola obchodná spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. a odberateľmi boli tri nekontaktné obchodné spoločnosti, ako bude uvádzané niţšie. Na tvrdenie ţalobcu, ţe všetky kontroly u jeho dodávateľa DONNA K-9 s.r.o. dopadli v prospech daňového subjektu, krajský súd uviedol, ţe nešlo o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania. Prvé miestne zisťovanie bolo zamerané len na predkladanie faktúr a tam správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia. Nekontrolovali sa však účtovné poloţky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly, vychádzalo sa len z textu predloţených faktúr, nevykonávali sa kontroly na preverenie materiálneho podkladu predkladaných faktúr. Naopak, krajský súd z obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívnych spisov zistil, ţe v následnom preverovaní dodania predmetného tovaru ţalobcovým dodávateľom, spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o., táto doţiadanému správcovi dane neozrejmila výrobnú kalkuláciu na úpravu nakupovanej leštenej ţuly, z ktorej bude zrejmé, koľko kg granitových dosiek leštených bolo pouţitých na koľko m2 obkladu z prírodného kameňa, resp. dlaţby
druhu, hrúbky s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci spracovateľských operácií, nepredloţila zoznam strojov slúţiacich na opracovanie uvedeného materiálu, nepreukázala veľkosť skladového areálu potrebného na disponovanie so značným mnoţstvom takéhoto tovaru, ani skladovanie materiálu, nedoloţila objednávky klientov, z ktorých bude zrejmé, aký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, mnoţstvá a merné jednotky, evidencie zamestnancov a jej korešpondencie ako platiteľa dane z príjmov s ročným hlásením o dani zo závislej činnosti za rok 2009. Taktieţ na opakované ţiadosti o predloţenie inventúry zásob v mnoţstevnom vyjadrení, v členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uloţení veci, evidenciu stavu vlastných zásob a evidenciu zásob, ktoré boli predané, ale ich spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. uskladňovala svojim odberateľom, resp. ktoré boli predané bez uskladňovania, ako i o predloţenie podkladov na vypracovanie dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 a 2009, ţalobcov dodávateľ odpovedal spôsobom bez výpovednej hodnoty; dodávateľ ţalobcu sa vyjadril, ţe skladovú evidenciu uţ predkladali niekoľkokrát, faktúra slúţi ako dodací list, pri odovzdaní a prevzatí konkrétneho tovaru sa zúčastnili vţdy konatelia spoločností, zároveň splnomocnený zástupca 6 6Sţf/52-55/2014 ani konateľ spoločnosti nepredloţili inventúru zásob v poţadovanom členení a taktieţ sa nevyjadrili, na základe akých podkladov bolo vypracované daňové priznanie na dani z príjmov za uvedené zdaňovacie obdobia. Správca dane preveroval formou doţiadaní aj nadobudnutie tovaru, nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa, nadobudnutie, prepravu, skladovanie predmetného tovaru prostredníctvom miestne príslušných daňových úradoch aj u dodávateľov spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., u spoločností GAMA-EXPO s.r.o. a DONNER SK, s.r.o., ale zistenia nepotvrdili reálnosť deklarovaných dodávok tovaru medzi nimi. Krajský súd v súvislosti s procesnými námietkami ţalobcu bral do úvahy, ţe o týchto skutočnostiach musel byť právny zástupca ţalobcu informovaný, pretoţe zastupoval v konaní pred správcom dane i dodávateľa ţalobcu, spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. K splneniu hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane krajský súd dôvodil, ţe ich splnenie preukazuje platiteľ nielen formálnym spôsobom na základe predloţených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Pripomenul, ţe v daňovom konaní dôkazné bremeno spočíva na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V tejto súvislosti poukázal na právnu argumentáciu obsiahnutú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011,
ktorej: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ K ţalobcom poukazovanému znaleckému posudku odborného súdneho audítora E. Z., čo do posúdenia jeho relevancie ku kontrolovaným zdaňovacím obdobiam september 2009, máj 2009 a január 2009, krajský súd uviedol, ţe tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, ktoré boli vystavené v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti ţalobcu za rok 2008, a teda sa netýka sledovaných zdaňovacích období. Čo sa týkalo následného predaja predmetného tovaru ţalobcom, krajský súd v súvislosti s preverením jeho existencie prihliadol aj na komplexné skutkové zistenia ohľadne preverenia dodávok tovaru obchodným odberateľom ţalobcu v Maďarskej republike ako i na jeho následný predaj konečným odberateľom späť na územie Slovenskej republiky. Z uvedených vyplynulo, ţe správca dane
podaných súhrnných výkazov zistil, 7 6Sţf/52-55/2014 ţe ţalobca v období rokov 2006 - 2008 uskutočňoval pravidelné dodávky tovaru - granitových platní do Maďarska. Ako odberateľov tovaru uvádzal spoločnosti LOCARE Kft. (IV. štvrťrok 2006, celý rok 2007), CERTEL-X Kft. (I. štvrťrok 2008) a SINON Kft., ktorej mal byť tovar predávaný v III. a IV. štvrťroku 2008, a ktorá je ako odberateľ uvádzaná i v kontrolovanom zdaňovacom období október 2008. Dodávky tovaru ani pre jednu z menovaných spoločností neboli šetrením v rámci medzinárodnej výmeny informácií maďarskou daňovou správou potvrdené. Spoločným znakom týchto spoločností je aj to, ţe všetky tri obchodné spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese v byte na ôsmom poschodí, nepodávali daňové priznania a pre maďarskú daňovú správu boli nekontaktné. V zdaňovacom období september 2009 ţalobca deklaroval dodanie tovaru, postupne ním nakupovaného od januára 2009, do Maďarskej republiky odberateľovi SILVER CAR PLUS, KFT., pričom medzinárodnou výmenou informácií bolo zistené, ţe tento odberateľ nákup predmetného tovaru priznal a
jeho vyjadrenia prostredníctvom konateľa, tovar nadobudnutý intrakomunitárne, dodal späť na územie Slovenskej republiky odberateľovi SAN-MOL, s.r.o., Komárno. O tomto dodaní však nepodal súhrnný výkaz, ani táto skutočnosť nebola potvrdená preverením v systéme VIES, kde bolo zistené, ţe spoločnosť SAN-MOL, s.r.o. v roku 2009 nenadobudla tovar od dodávateľa SILVER CAR PLUS, KFT. Prostredníctvom doţiadaného príslušného daňového úradu bolo preverené, ţe platiteľ SAN- MOL, s.r.o. od novembra 2008 nepodáva daňové priznania na DPH, je nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje a poštu nepreberá. Toto vyhýbanie sa spolupráci so správcom dane nastalo od zmeny konateľa spoločnosti, ktorým sa stal občan Rumunska. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2008 správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, ţe odberateľská spoločnosť SINON Kft. nepredloţila daňové priznania od zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2007, to znamená, ţe ani za III. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2008. Na opakované predvolania oprávnená osoba, pán T. S. predloţil dokumenty spoločnosti. Tento však nevedel povedať nič o spoločnosti, vyhlásil, ţe on je zamestnancom len niekoľko dní a nevie, prečo SINON Kft. nepredkladá daňové priznania. Spoločnosť SINON Kft. nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie tovaru, platby a znovu predanie tovaru. Táto obchodná spoločnosť nemá ţiadne sklady a nedeklarovala ţiadne obchodné transakcie v kontrolovanom zdaňovacom období. V tejto súvislosti krajský súd poukázal i na výsledky preverovania dodávky tovaru prostredníctvom obsahu nákladného listu CMR,
ktorého ako odberateľ a uskladňovateľ predmetného tovaru je uvedená obchodná spoločnosť MIRAMARE Kft., a nie odberateľ ţalobcu SINON Kft. K námietke ţalobcu, ţe nemal obchodný vzťah so spoločnosťami MIRAMARE Kft. a BANED s.r.o., krajský súd poukázal na zistenia maďarskej daňovej správy,
ktorých len tieto dve spoločnosti mali medzi sebou obchodný vzťah, a nie so ţalobcom, ktorý tvrdil, ţe tovar, ktorý mal predať spoločnosti SINON Kft., bol dováţaný do skladu MIRAMARE Kft. Uvedené tvrdenie vlastník skladu nepotvrdil a spoločnosti SINON Kft. a Tex-Press Slovakia s.r.o. mu boli neznáme. Z preverovania bolo zrejmé, ţe do uvedeného skladu sa dováţal v nepatrnom mnoţstve tovar od iného subjektu a tento bol takmer hneď vyvezený 8 6Sţf/52-55/2014 z Maďarskej republiky späť na územie Slovenskej republiky. Tento mal byť predaný obchodnej spoločnosti BAC Slovakia s.r.o., pričom
vyjadrenia doţiadaného príslušného správcu dane preverenie nákupu tejto komodity z Maďarskej republiky od spoločnosti SINON Kft., jej skladovanie, príp. ďalšie nakladanie s ňou nebolo moţné, pretoţe preverovaná spoločnosť BAC Slovakia, s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, spoločníkom a konateľom je občan Rumunskej republiky. Na adrese
aktuálneho výpisu z obchodného registra sa nenachádza, nie je tam ani logo spoločnosti. Majiteľ objektu, kde má spoločnosť sídlo, uviedol, ţe nájomná zmluva je síce uzatvorená, ale priestory si nikdy spoločnosť neprevzala aj napriek tomu, ţe prvú vystavenú faktúru za prenájom zaplatila. Ţalobcom predloţené prehlásenie pána Gyula Peleseka, konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft., o tom, ţe tovar bol dovezený pre spoločnosť SINON Kft. na základe prepravných listov, krajský súd vyhodnotil ako absolútne nevierohodné. Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo ani raz za niekoľko rokov s touto osobou skontaktovať, pričom táto ani v jednom prípade nepotvrdila riadne prevzatie tovaru spoločnosťou SINON Kft., ale ani samotnú ekonomickú činnosť spoločnosti SINON Kft.
krajského súdu pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, preto nie je moţné vylúčiť riziko daňových podvodov. Z uvedeného dôvodu nie je v rozpore s právom Spoločenstva poţadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho moţno rozumne poţadovať, aby sa uistil, ţe plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na obchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, ţe ani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar ţalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz daňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky tri spoločnosti vykazujú spoločné znaky charakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode. Vo vzťahu ku kontrolovaným intrakomunitárnym dodávkam ţalobcu v zdaňovacom období október 2008 krajský súd vyhodnotil obsah ţalobcom poukazovaného znaleckého posudku odborného súdneho audítora E. Z. v tom zmysle, ţe tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, pričom potvrdzuje závery správnych orgánov, ţe v kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft. ako odberateľ a uskladňovateľ tovaru, a nevyplýva z neho skutočnosť, ţe predmetný tovar bol dodaný spoločnosti SINON Kft. K jeho obsahu povaţoval krajský súd za potrebné uviesť, ţe v tomto sa uvádza, ţe ţalobca v roku 2008 uzavrel kúpnopredajné zmluvy s CERTEL-X Kft. a SINON Krt., objednaný a odoslaný tovar mal byť v zmysle dohôd dodaný nie do sídla kupujúcich, ale do skladu spoločnosti MIRAMARE NEMZETKÔZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft., BUDAPEŠŤ. Na základe preverovaní správcu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo maďarskou finančnou správou zistené, ţe spoločnosť MIRAMARE Kft. nemala so spoločnosťami SINON Kft. a CERTEL-X Kft. uzavretú zmluvu o skladovaní, tieto spoločnosti boli pre konateľa MIRAMARE Kft. neznáme. Tieto informácie sú potvrdené konateľom, nevychádzajú teda z písomných dokladov, z akých čerpala audítorka E. Z..
vyhlásenia konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft. neexistuje ţiadny priamy kontakt so spoločnosťou SINON Kft. a CERTEL-X Kft. Prepravy prišli do jeho skladu, no na kaţdom 9 6Sţf/52-55/2014 dokumente o uskladnení je uvedený ako dodávateľ spoločnosť BANED s.r.o. a ako tovar sú uvedené ţulové tabule.
informácií spoločnosti MIRAMARE Kft. vyššie uvedený tovar bol hneď dodaný spoločnosti BAC Slovakia s.r.o. Maďarská daňová správa v odpovedi tieţ informovala, ţe prešetruje spoločnosť SINON Kft., ale spoločnosť nebola zatiaľ objavená. Preto je nepravdepodobné, ţe spoločnosť SINON Kft. skutočne disponovala tovarom nakúpeným zo Slovenska (také isté zistenia sú o spoločnosti CERTEL-X Kft.). K poukazu ţalobcu, ţe nárok na odpočet dane nemôţe byť odopretý vtedy, kedy osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, odvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), krajský súd uviedol, ţe správca dane vykonával daňové kontroly u ţalobcu niekoľko rokov, počas ktorých ţalobca deklaroval nákup a predaj tovaru (predaj vţdy do Maďarskej republiky), trom rôznym firmám. Tieto mali totoţnú adresu sídla v Budapešti. Správca dane ţiadal opakovane maďarskú daňovú správu o potvrdenie uskutočnenia obchodných prípadov, nadobudnutia tovaru jednou z troch deklarovaných maďarských spoločností. Ani v jednom prípade šetrenie maďarskej daňovej správy nebolo úspešné. Maďarské spoločnosti deklarujú sídlo v Budapešti na rovnakej adrese v bytovom dome v byte na ôsmom poschodí, s konateľmi ani jednej zo spoločností sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať, tieto nepodávali daňové priznania a nedeklarovali nadobudnutie tovaru zo Slovenskej republiky. Teda skutočná existencia a vykonávanie ekonomickej činnosti označenými spoločnosťami, odberateľmi ţalobcu, v Maďarskej republike sa nepotvrdila. S poukazom na predchádzajúce daňové kontroly vykonávané u ţalobcu, vrátane výsledkov preverovania jeho dodávok granitovej ţuly do Maďarskej republiky, krajský súd vyhodnotil, ţe ţalobca niekoľko rokov dobre vedel, ţe jeho odberatelia sa s maďarskou daňovou správou nekontaktujú, nespolupracujú a povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov si neplnia. Na základe uvedeného krajský súd uviedol, ţe je nepochopiteľné, ako by vôbec ţalobca mohol reálne s takýmito spoločnosťami obchodovať. Vo vzťahu ku kontrolovaným intrakomunitárnym dodávkam ţalobcu v zdaňovacom období október 2008 krajský súd vyhodnotil obsah ţalobcom poukazovaného znaleckého posudku odborného súdneho audítora E. Z. v tom zmysle, ţe tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, pričom potvrdzuje závery správnych orgánov, ţe v kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft. ako odberateľ a uskladňovateľ tovaru, a nevyplýva z neho skutočnosť, ţe predmetný tovar bol dodaný spoločnosti SINON Kft. Vzhľadom na komplexné kontrolné zistenia bolo pre krajský súd dôleţitou právnou otázkou v tomto konaní posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotnej existencie, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, ţe prostredníctvom ţalobcu prebiehala 10 6Sţf/52-55/2014 fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiţe išlo o tzv. karusel. Krajský súd dôvodil ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH, príkladmo uvádzajúcim zoznam dokladov, ktorými moţno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň pripomenul ustálený výklad, ţe pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt ako platca DPH preukazuje, ţe tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo ţalobca ani v jednom prípade nepreukázal, lebo ani jeden z označených odberateľov v Maďarsku nedeklaroval, ţe sa stal vlastníkom dodaného tovaru a uţ vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v Maďarskej republike prešlo právo nakladať s deklarovaným tovarom ako vlastník. Bolo
krajského súdu na ţalobcovi, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní). Za najpodstatnejšie pre posúdenie reálneho obsahu nákupu a predaja predmetného tovaru deklarovaného ţalobcom krajský súd povaţoval skutočnosť, ţe pri preverovaní sa vôbec nepodarilo zistiť pôvod, t.j. prvotný zdroj tovaru, ktorý celkom zrejme nepochádza zo Slovenska, ale sa musel niekde vyťaţiť. Všetko nasvedčuje tomu, ţe s tovarom sa obchodovalo len fiktívne. Krajský súd konštatoval, ţe vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, ţe prostredníctvom ţalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci Európskej únie, avšak bez reálneho dodania tovaru. Ţalobca je v reťazci daňových subjektov konečným odberateľom na území Slovenskej republiky, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú DPH z nadobudnutého tovaru a aţ v zdaňovacom období september 2009 ho dodal s uplatnením oslobodenia od dane do iného členského štátu Európskej únie, do Maďarskej republiky, ktorej daňová správa toto dodanie tovaru nepotvrdila. Krajský súd pripustil potrebu prihliadať na rešpektovanie zásady neutrality DPH, ovládajúcej jej aplikáciu v priestore Európskej únie v rámci realizácie zdaniteľných plnení podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. S poukazom na okolnosti prípadu, skutkové zistenia ohľadne preverenia pôvodu a nakladania s predmetným tovarom, ako i na potrebnú odbornú starostlivosť ţalobcu, však dal do pozornosti i právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorými deklaroval legitimitu boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneuţitiam ako uznaného a podporovaného cieľa smernice Rady 2006/112 zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, účinnej od 01.01.2007, (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). Taktieţ poukázal na právny záver, ţe osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôţu podvodne alebo zneuţívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel aRecolta Recycling, bod 54), ako i na autonómiu vnútroštátnych súdov pri rozhodovaní o nárokoch na vrátenie odpočtu DPH,
ktorej prináleţí vnútroštátnym 11 6Sţf/52-55/2014 orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáţe, ţe toto právo sa uplatňuje podvodne (rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). V súvislosti s obranou ţalobcu, spočívajúcou v poukaze na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach, krajský súd uviedol, ţe v ţalobcom uvádzaných rozsudkoch nešlo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom podrobne rozobral detaily rozdielov, pre ktoré nie je moţné právne závery z nich vyplývajúce aplikovať na prejednávaný prípad. Konštatoval, ţe z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, ţe dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia ţalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene pouţíval identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú
príslušných kontrolných daňových orgánov podvodmi typu „kolotoč“. V daných prípadoch Súdny dvor SÚ vychádzal z predpokladu, ţe príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, ţe zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a ţe faktúry obsahovali všetky zákonom poţadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. Súdny dvor EÚ konštatoval, ţe vnútroštátnemu súdu prináleţí odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáţe, ţe platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú zaloţené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktieţ Súdny dvor EÚ pripúšťa, ţe nie je v rozpore s právom Únie poţadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré moţno od neho rozumne poţadovať, aby sa uistil, ţe plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré moţno v tom ktorom prípade poţadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Zároveň krajský súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S/66/2011-63 zo dňa 14. februára 2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sţf/32/2012 zo dňa 27.11.2012, v ktorých je riešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom. 12 6Sţf/52-55/2014 II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu
1 písm.
zákona o správe daní, pretoţe mu boli predloţené len písomnosti, ktoré mu boli doručované, ale nie odpovede na doţiadania od iných správcov dane, prípadne z medzinárodnej výmeny informácií, porušenie ustanovenia § 15 ods. 11 písm.
ţalobcu na základe vyššie spomenutého procesného postupu daňová kontrola oprávnenosti ním uplatneného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 trvala 510 dní, za zdaňovacie obdobie október 2008 trvala 810 dní, za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala 805 dní a za zdaňovacie obdobie január 2009 trvala 441 dní, porušenie ustanovenia § 30a zákona o správe daní nečinnosťou správcu dane v daňovom konaní tým, ţe tento nereagoval, správal sa pasívne, resp. nevydal rozhodnutie, porušenie zákonných ustanovení o dokazovaní, najmä § 29 ods. 8 zákona o správe daní neprimeraným prenosom dôkazného bremena na ţalobcu za nedodrţiavanie 13 6Sţf/52-55/2014 daňových predpisov a zákonných povinností inými daňovými subjektmi, obchodujúcimi s predmetným tovarom, za ktoré ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť. S poukazom na právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010 a z dôvodu vyššie namietaných pochybení, ţalobca povaţoval protokoly o výsledkoch daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia za nezákonne získané dôkazné prostriedky, ktoré nemoţno pouţiť pre rozhodnutia v preskúmavaných daňových konaniach. V súvislosti s namietaním nezákonnosti postupu správcu dane pri výkone jednotlivých daňových kontrol ţalobca zároveň trval na tom, aby bol súčasťou príslušných administratívnych spisov i protokol o výsledku vnútornej kontroly č. 1/135/16757-89188/201 l/PeMá-50 zo dňa 05.09.2011, vykonanej na základe jeho podnetu odborom vnútornej kontroly právneho predchodcu ţalovaného (Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky). Na základe jej výsledku boli konštatované viaceré pochybenia
zákona o správe daní, interných predpisov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj hmotnoprávne pochybenia vo vzťahu k daňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom voči ţalobcovi. Uvedené vyplýva z odpovede právneho predchodcu ţalovaného, odboru vnútornej kontroly, zaslanej ţalobcovi pod č. 1/135/16757-122450/2011/PeMá, ako i z odpovede na podnet ţalobcu, zaslanej mu Krajskou prokuratúrou Bratislava pod č. Kd 375/12-16 zo dňa 14.01.2013, na ktorú ţalobca v odvolaní taktieţ poukázal. Výkon daňových kontrol bol prerušený rozhodnutiami správcu dane z dôvodu výkonu medzinárodnej výmeny informácií, čo však ţalobca povaţoval za pokračovanie vo výkone daňovej kontroly ako i za dôvod plynutia lehôt na ich vykonanie. Preto poţadoval preveriť všetky vykonané úkony správcu dane v nadväznosti na dátumy viaţuce sa k vydaným dokladom počas prerušenia daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia od ich začiatku po ich ukončenie prerokovaním protokolov. Ţalobca pokladal postup zamestnankýň Daňového úradu Bratislava III pri výkone daňových kontrol za jednostranný, účelový, likvidačný a spôsobujúci úmyselne prieťahy v konaní, pričom zistenia z medzinárodnej výmeny informácií, týkajúcich sa iných daňových subjektov a nevzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobia, nemajú
názoru ţalobcu ţiaden vplyv na jeho právo na uplatnenie odpočtu dane. V tejto súvislosti ţalobca namietal, ţe so spoločnosťami spomínanými v protokoloch z daňových kontrol a v napadnutých daňových rozhodnutiach, okrem jeho dodávateľa a odberateľov, nemal ţiadny obchodný vzťah, nikdy s nimi neobchodoval a preto údaje o týchto spoločnostiach nemajú ţiaden právny argument na neuznanie pôvodu tovaru.
ţalobcu zistenia v protokole o ďalších daňových subjektoch nemajú vplyv na vyplatenie mu nadmerného odpočtu, pretoţe ţalobca nezodpovedá za daňové povinnosti iných daňových subjektov a nemá právo ich kontroly. 14 6Sţf/52-55/2014 S poukazom na dôkazné prostriedky
zákona o správe daní a na dôkazné bremeno ţalobcu vyplývajúce mu z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, tento mal za to, ţe ako daňový subjekt nepreukazuje skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane iného podnikateľského subjektu, pričom z uvedeného tieţ logicky vyplýva, ţe tieto dôkazy ţalobca ani predloţiť nemôţe, pretoţe nimi nedisponuje. Dôvodil, ţe zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k ich výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. To
ţalobcu znamená, ţe nepreferuje napr. listinu pred svedeckou výpoveďou a podobne. Vyjadril presvedčenie, ţe ţalovaný, rovnako ako správca dane, skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a súčasne jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí, ohliadok, nemôţu bez ďalšieho ignorovať a poţadovať predloţenie len vecných, resp. listinných dôkazov. Ţalobca za dodávku tovaru vţdy zaplatil svojmu dodávateľovi, obchodnej spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., ktorá si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu, preto tvrdenia správcu dane o získaní daňovej výhody ţalobca povaţoval za účelovú konštrukciu, keďţe daň bola vţdy odvedená ešte skôr, neţ vznikol nárok na čerpanie nadmerného odpočtu. Ţalobca napádal nesprávne skutkové vyhodnotenie vo vzťahu k pôvodu predmetného tovaru, odvolával sa na pravidelné mesačné daňové kontroly u jeho dodávateľa, spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. s obratom a stavom zásob prírodného kameňa v miliónoch Eur, pričom tieto kontroly končili s pozitívnym výsledkom o preukázaní pôvodu prírodného kameňa. Preto ţalobca povaţoval tvrdenia orgánov daňovej správy o nemoţnosti zistenia pôvodu predmetného tovaru za účelové zo strany správcu dane s cieľom zamedziť vyplateniu právom uplatneného nároku na odpočet DPH za jeho nákup. Naopak, ţalobca mal za to, ţe predkladal faktúry, účtovníctvo a všetky podklady poţadované správcom dane pri výkone daňovej kontroly, na základe ktorých správca dane vykonal doţiadania, ktoré boli potvrdené miestne príslušnými správcami dane, čiţe bolo potvrdené vecné plnenie dodávok tovaru. Mal za to, ţe v súvislosti s nákupom ţuly, resp. prírodného kameňa, ako platiteľ DPH splnil všetky zákonom poţadované podmienky (§ 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 2 zákona o DPH), predloţil potrebné daňové doklady na priznanie odpočtu DPH a tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno, uloţené mu ustanovením § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Neprimeraný prenos dôkazného bremena po predloţení potrebných daňových dokladov zo správcu dane na ţalobcu, tento odôvodnil aj poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sţf 1/2010, sp. zn. 3 Sţf 1/2011 a súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektrónics) a C-484/03 (Bond House). V súvislosti s predmetom konania v týchto spojených veciach ţalobca spolu s odvolaním predloţil neosvedčené a vyznačením právoplatnosti neopatrené kópie rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/12/2012-112 zo dňa 25.01.2013, č. k. 1S/2525/2012-124 zo dňa 12.09.2013, v ktorých súd v obdobných veciach ţalobcu s identickými ţalobnými dôvodmi za iné zdaňovacie obdobia na DPH (február 2009 a apríl 2009) rozhodol zrušením rozhodnutí ţalovaného a vrátením mu vecí na ďalšie konanie. S tým istým zámerom predloţil ţalobca jeden list neoznačenej a nepodpísanej zápisnice s výrokom, ktorým Krajský súd 15 6Sţf/52-55/2014 v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie,
ţalobcovho vyjadrenia v obdobnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 5 S 291/2012. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. K ţalobcom namietanému neakceptovaniu názoru Krajskej prokuratúry Bratislava krajským súdom ţalovaný uviedol, ţe ţalobca z jej odpovede zo dňa 14.01.2013 cituje len malú, z kontextu vytrhnutú časť odpovede krajskej prokuratúry. Ţalovaný poukázal na ďalšiu časť predmetnej odpovede na podnet ţalobcu, v ktorej sa uvádza, ţe
3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, pri výkone dozoru nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány. Z uvedených skutočností vyplýva, ţe svoje kontrolné činnosti si daňové riaditeľstvo aktívne splnilo, avšak správnosť, resp. úplnosť kontrolných zistení nemôţe byť predmetom preskúmania zo strany prokuratúry. Keďţe ţalobca ani na základe opätovnej výzvy svoj podnet ţiadnym spôsobom nespresnil, v akom rozsahu a z akých dôvodov namieta prípadnú nesprávnosť alebo neúplnosť kontrolných zistení daňového riaditeľstva a vzhľadom k samotným zisteniam daňového riaditeľstva neprichádzalo do úvahy prijatie ţiadneho prokurátorského opatrenia na netrestnom úseku činnosti prokuratúry, podnet ţalobcu Tex - Press Slovakia, s.r.o. prokurátor odloţil. Ţalobcom vytýkané nesprístupnenie mu informácií z vykonanej vnútornej kontroly a nepripojenie výsledkov vnútornej kontroly k administratívnym spisom ţalovaný dôvodil, ţe odbor vnútornej kontroly vo svojej odpovedi na podnet ţalobcu definoval daňové tajomstvo
zákona o správe daní a na základe toho v nasledujúcom odseku oznámil ţalobcovi, ţe
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré nie sú daňovým tajomstvom. Nakoľko však zistenia odboru vnútornej kontroly získané v súvislosti s daňovým konaním sú daňovým tajomstvom v zmysle § 23 zákona o správe daní, nemôţe byť ţalobca s konkrétnosťami oboznámený. Odbor vnútornej kontroly v druhom odseku zároveň oboznámil ţalobcu s výsledkom svojej kontroly s tým, ţe zistené procesné nedostatky v priebehu daňovej kontroly zo strany zamestnancov DÚ Bratislava III boli odstránené. V tejto súvislosti ţalovaný dodal, ţe protokol vyhotovený odborom vnútornej kontroly nebol súčasťou odvolacieho spisu, preto nebol ani súčasťou administratívneho spisu predloţeného Krajskému súdu v Bratislave. Ţalovaný ako odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam prvého stupňa nemal dôvod spochybňovať výsledok kolegov z odboru vnútornej kontroly, skutočnosti a informácie uvedené v dokumente, nazvanom „podnet na prešetrenie – odpoveď“, keď odbor vnútornej kontroly oboznámil ţalobcu, ţe zistené procesné nedostatky zo strany zamestnancov DÚ Bratislava III, boli v priebehu daňovej kontroly odstránené a bral to ako fakt. 16 6Sţf/52-55/2014 Zároveň ţalovaný dal do pozornosti, ţe ţalobca počas trvania daňových kontrol ani raz nevyuţil svoje oprávnenie
ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o správe daní a nepodal námietku proti postupu správcu dane, ani nepodal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňové kontroly. V súvislosti s opakovane uvádzanými odvolacími námietkami nadmerného zaťaţovania ţalobcu dôkazným bremenom spojeným s preukázaním splnenia podmienok na priznanie odpočtu DPH ţalovaný poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011. Namietanému nerešpektovaniu zásady neutrality DPH ţalovaný oponoval závermi vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-255/02, C-110/99),
ktorého právo platiteľa dane na odpočítanie DPH predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality DPH. Ak sa však zistí zneuţitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane uvedené právo nepriznávajú, alebo ho priznávajú len čiastočne. V nadväznosti na zákonom definované podmienky odpočítania dane, aj v dôsledku eliminácie rizika, správca dane v procese kontroly bol povinný preveriť v kaţdej jednotlivej veci objektívne okolnosti, ktoré podmieňujú vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane, tzn. v danom prípade aj to, či predmetné plnenie vzhľadom na zistené okolnosti neviedlo k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 17 6Sţf/52-55/2014
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbliţšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemoţno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
11 zákona o správe daní protokol musí obsahovať
10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane pouţijú aj na daňovú kontrolu.
1 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o kaţdom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.
2 zákona o správe daní daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.