1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/391365/2014/5051 zo dňa 03.09.2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 10.06.2014 č. 9312401/5/2655177/2014/Sal. Prvostupňový správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 31 769,98 €, nepriznal nadmerný odpočet zo sumy 350,56 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 31 419,42 € tak, ţe
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úrad Trenčíne potvrdil. Krajský súd v Trenčíne zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetom preskúmania zákonnosti na Krajskom súde v Trenčíne bolo rozhodnutie ţalovaného č. 1100306/1/391365/2014/5051 zo dňa 3. septembra 2014, ktorým
4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil vyššie citované rozhodnutie správcu dane, ktorým
5 a 6 zákona 563/2009 Z.z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 31 769,98 €, keď správca dane s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“ aj „zákon č. 222/2004 Z.z.“) neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 31 769,98 € (5 293,98 € plus 26 476,- €) z dodávateľských faktúr od dodávateľa NDP SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Potočná 9, Piešťany, IČO: 36 314 455, a to konkrétne: 1) Faktúra č. 201340001 zo dňa 14.01.2013, základ dane 26 469,90 €, 20% DPH 5 293,98 € za nákup „ónyxové dosky Onice Rosso hr. 2 cm – 72,9 m2, Onice Verde hr. 2 cm – 53,7 m2, Onice Ivory hr. 2 cm – 26,4 m2, Onice Legno hr. 2 cm – 7,6 m2“, 2) Faktúra č. 201340002 zo dňa 31.01.2013, základ dane 132 380, 20% DPH 26 476,- € za nákup „ónyxové dosky mix – 7 150 kg, mramorové dosky – 5 810 kg, granitové dosky I. tr. – 11,8 t, granitové dosky I. tr. – 90,45 t“. 3 4Sţf/58/2015 Krajský súd v Trenčíne, ako vecne a miestne príslušný na konanie
1 O.s.p., § 246a ods. 1 druhá veta O.s.p., vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Trenčíne rozhodol o ţalobe bez pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, ţe nakoľko rozhodnutie a postup ţalovaného v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, pričom krajský súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia
ust. § 250j ods. 3 O.s.p., ţe nie je moţné priznať správnej ţalobe úspech. Preto rozsudkom vyslovil, ţe sa ţaloba v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamieta. Krajský súd predovšetkým zdôraznil, ţe z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal, je zrejmé, ţe: 1. „tovar, ktorý bol predmetom sporných faktúr (č. 201340001 zo dňa 14.01.2013, č. 201340002 zo dňa 31.01.2013) nemohol byť – tak ako tvrdil vo svojej výpovedi pred správcom dane konateľ ţalobcu (Ing. J. J., ktorý bol zároveň i konateľom spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.) – dodaný ţalobcovi dodávateľom NDP SLOVAKIA s.r.o., ktorému tento tovar mal dodať jeho dodávateľ L.K.EURO s.r.o., nakoľko - tovar uvedený na spornej faktúre č. 201340001 zo dňa 14.01.2013 (ktorý mala spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. – ako dodávateľ ţalobcu – nadobudnúť od L.K.EURO s.r.o.) bol
príjemky (č. P120063) prevzatý na sklad spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o. dňa 06.12.2012, čomu by na jednej strane aj zodpovedal dátum zdaniteľného plnenia (06.12.2012) uvedený na faktúre č. 058012 zo dňa 06.12.2012 (ktorú vystavil pre NDP SLOVAKIA s.r.o. jeho dodávateľ L.K.EURO s.r.o.), avšak čo je na druhej strane v príkrom rozpore s údajmi o preprave tohto tovaru z Bratislavy do Púchova (do skladu NDP SLOVAKIA s.r.o.), ku ktorej došlo
faktúry za prepravu č. 4121193 (od prepravcu Milan Bakos Transport), ako i
záznamu o prevádzke vozidla 4 4Sţf/58/2015 v dňoch
krajského súdu, ani samotná fyzická existencia časti predmetného tovaru v sklade ţalobcu nepreukazuje, ţe tento tovar reálne dodala ţalobcovi spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o,.. Navyše sklad, ktorý pouţíva ţalobca, uţívajú aj ďalšie spoločnosti, okrem iných i NDP SLOVAKIA s.r.o., tovar v sklade nie je jednoznačne označený, nie je teda moţné hodnoverne preukázať, ţe ten-ktorý tovar je práve vo vlastníctve ţalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôţe ţalobca preukázať ani skladovými kartami, nakoľko skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, ţe jednotlivé skladové zásoby nevykazujú kontinuitu. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne zdôraznil, ţe nie je úlohou správnych orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou ţalobcu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, ţe predmetný tovar dodal ţalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenţe ţalobca nepreukázal, ţe spoločnosť NDP 7 4Sţf/58/2015 SLOVAKIA s.r.o., dodala ţalobcovi reálne predmetný tovar popísaný na sporných faktúrach, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením jednoznačne preukázal, ţe predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., ţalobcovi reálne dodať, nakoľko ním sama nedisponovala (jej dodávateľ L.K.EURO s.r.o., jej tento tovar nedodal, tak ako to tvrdil Ing. J. J.). Vychádzajúc zo záveru, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. vystavila sporné faktúry ako faktúry fiktívne bez toho, aby reálne ţalobcovi dodala predmetný tovar, je zrejmé, ţe i ţalobca musel o tejto fiktívnosti mať vedomosť. Pokiaľ totiţ ţalobca prijal faktúry od subjektu (spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený na týchto faktúrach reálne nedodal, musel mať ţalobca vedomosť o tom, ţe takéto sú len fiktívnymi faktúrami. Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne ustálil, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami, pričom upozornil opätovne na skutočnosť, ţe ţalobca a spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., sú personálne prepojené cez osobu konateľa Ing. J. J., preto nie je moţné pochybovať o vedomosti ţalobcu o fiktívnosti obchodov popísaných na sporných faktúrach. Krajský súd v Trenčíne sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe by správca dane a ţalovaný nesprávne vec posúdili. Ich aplikácia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. na zistený skutkový stav je správna. Rovnako nie je dôvodná námietka ţalobcu, ţe ustálenie skutkového stavu zo strany správcu dane a ţalovaného je v rozpore s obsahom spisu, a ţe je zavádzajúce a skresľujúce. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, ţe správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúcich zistení nemohol správca dane dospieť k iným skutkovým záverom, neţ k akým dospel. Ţalobca tieţ namietal, ţe záujem a právo na ochrane verejných financií nemôţe byť zaloţený na systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie (na objektívnej zodpovednosti). Krajský súd v Trenčíne však túto námietku vyvrátil, nakoľko ustálil, ţe ţalobca o tom, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami, vedomosť musel mať. Nemoţno preto v súdenej veci v ţiadnom prípade hovoriť o situácii, ţe by dôsledok, ktorý stíha ţalobcu v podobe neuznania odpočtu DPH zo sporných faktúr, bol dôsledkom bez ohľadu na zavinenie ţalobcu. Dňa 13. apríla 2015 (pondelok), ţalobca prevzal rozsudok krajského súdu. II. 8 4Sţf/58/2015 Dňa 27. apríla 2015 (pondelok), ţalobca podal odvolanie voči predmetnému rozsudku, kde sa domáha zmeny výrokovej časti napadnutého rozsudku krajského súdu v celom rozsahu. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn: 11S/33/2014-30 zo dňa 10. marca 2015 v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe sa zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, sp.zn.: 1100306/1/391365/2014/5051, vydané 3. septembra 2014.
názoru ţalobcu závery krajského súdu treba hodnotiť ako arbitrárne a protizákonne, lebo vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, nesprávneho výkladu čl. 2 ods. 1 písm. a/, písm. c/, čl. 14 ods. 1, čl. 167, čl. 168 písm. a/, čl. 178 písm. a/, čl. 220 ods. 1., čl. 226, čl. 273 DPH smernice, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku, ako i z nesprávneho posudzovania dôkazov produkovaných v procese dokazovania pri správe daní. Ţalobca ďalej spochybňuje tvrdenia krajského súdu, ţalovaného a správcu dane ohľadom vierohodnosti výpovede svedka Ing. J. J. vo veci zakúpenia a prevezenia tovaru do skladu ţalobcu. Ţalobca je toho názoru, ţe skutkový záver o absencii materiálneho podkladu k predloţeným dokladom, ktorý si
neho osvojil krajský súd v zhode so ţalovaným a správcom dane je nesprávny, zaloţený na vytvorenej fiktívnej konštrukcii, ktorou sa len konštatujú nezrovnalosti v predloţených faktúrach ohľadne obsahu faktúr, nijakým spôsobom však nespochybňujúcim nenakúpenie a nedovezenie tovaru do skladu ţalobcu. Ţalobca tieţ namietal, ţe záujem a právo na ochrane verejných financií nemôţe byť zaloţený na systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie (na objektívnej zodpovednosti).
názoru ţalobcu, zaloţenie systému objektívnej zodpovednosti totiţ prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. III. 9 4Sţf/58/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn: 11S/33/2014-30 zo dňa 10.03.2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.04.2015, ktorý
1 O.s.p. zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok ţalobcu sa stotoţňuje s odôvodnením 10 4Sţf/58/2015 napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):
1 tohto zákona „právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Ďalej § 49 ods. 2 tohto zákona ustanovuje, ţe „platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ uvádza, ţe „právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.“ V uvedených ustanoveniach sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyţaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry s náleţitosťami
Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania tovaru, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dva druhy preukázania musia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemoţno uplatniť. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťaţuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry resp. iné dokumenty, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto preukázané listiny sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, ţe je nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, ţe právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane neprizná. Uvedené vyplýva s rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj zo smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty. 11 4Sţf/58/2015 V rámci daňového konania, pri preukazovaní reálneho dodania tovaru a sluţieb, zaťaţuje dôkazné bremeno vţdy daňový subjekt, v tomto prípade ţalobcu.
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sţf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru na dodávku tovarov a služieb ak platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich, tak ako je tomu v predmetnej právnej veci, znamená negatívnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.“ Taktieţ v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.: 8Sţf/136/2013 zo dňa 29.01.2015, kde sa najvyšší súd odvoláva na predošlé rozhodnutie krajského súdu: „Ďalej poukázal na ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ktorý upravuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Toto ustanovenie zakotvuje, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet 12 4Sţf/58/2015 DPH uznaný ako oprávnený. Nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať za daňový subjekt - žalobcu dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane, ale naopak bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene. Nepostačuje iba predloženie faktúry, platiteľ dane musí preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený.“ Zo šetrenia Krajského súdu v Trenčíne ako aj z priloţeného administratívneho spisu, je
najvyššieho súdu nesporné, ţe Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ako je opísané vyššie, a s ktorého závermi sa odvolací súd stotoţňuje: je zjavné, ţe úlohou spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o., bolo len vystavenie fiktívnych faktúr na predmetný tovar, o čom Ing. J. J. – konateľ ţalobcu musel vedieť, keďţe cez jeho osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. J. J. bol v rozhodnom období konateľom aj žalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver súdu, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nedodala ţalobcovi reálne predmetný tovar, vychádza zo zistenia, ţe sama spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., týmto tovarom nikdy nedisponovala. Jednoznačne totiţ bolo preukázané, ţe predmetný tovar nenadobudla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., od svojho údajného dodávateľa L.K.EURO s.r.o.,. A teda k námietke ţalobcu ohľadom vierohodnosti výpovede svedka Ing. J. J., moţno dodať, ţe porovnaním dátumov na jednotlivých faktúrach (vystavených spoločnosťou L.K.EURO s.r.o., pre NDP SLOVAKIA s.r.o.,) s dátumami na príjemkách, ako i s dátumami na faktúrach za prepravu tovaru (od prepravcov Milan Bakos Transport a OK LINE s.r.o.,) boli zistené závažné nezrovnalosti, ktoré by v prípade reálne uskutočneného zdaniteľného plnenia nemohli vzniknúť (reálnosť predaja by bola práve potvrdená tým, ţe by sa dátumy na konkrétnej faktúre, zodpovedajúcej príjemke a zodpovedajúcej faktúre za prepravu, zhodovali). Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nevlastnila a nedisponovala s predmetným tovarom, nemohla ho ani dodať žalobcovi a vystaviť mu sporné faktúry. V úplnej zhode s vyššie uvedenými zisteniami a so záverom, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., vystavovala len fiktívne faktúry, bez reálneho dodania tovaru, je i tá skutočnosť, ţe spoločnosť L.K.EURO s.r.o., (ktorá vystupovala ako jej dodávateľ) je rizikovým subjektom, v rozhodnom čase (kedy sa mali uskutočniť obchody) nemala ţiadnych zamestnancov, ţiadne kancelárske, prevádzkové, ani skladové priestory, ţiadne vybavenie, a navyše ani konateľa. O nefunkčnosti spoločnosti L.K.EURO s.r.o., nasvedčuje i jej súčasný stav, keď táto spoločnosť, v súčasnosti nemá konateľa (jej posledným konateľom bol Ľ. Š. – neexistujúci subjekt). 13 4Sţf/58/2015 Odvolací súd sa stotoţňuje aj s názorom, ţe ani samotná fyzická existencia časti predmetného tovaru v sklade ţalobcu nepreukazuje, ţe tento tovar reálne dodala ţalobcovi spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o.,. Navyše sklad, ktorý pouţíva ţalobca, uţívajú aj ďalšie spoločnosti, okrem iných i NDP SLOVAKIA s.r.o., tovar v sklade nie je jednoznačne označený, nie je teda moţné hodnoverne preukázať, ţe ten-ktorý tovar je práve vo vlastníctve ţalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôţe ţalobca preukázať ani skladovými kartami, nakoľko skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, ţe jednotlivé skladové zásoby nevykazujú kontinuitu. Treba zdôrazniť, ţe nie je úlohou správnych orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou ţalobcu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, ţe predmetný tovar dodal ţalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenţe ţalobca nepreukázal, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., dodala ţalobcovi reálne predmetný tovar popísaný na sporných faktúrach, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením jednoznačne preukázal, ţe predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. ţalobcovi reálne dodať. Najvyšší súd s poukazom na uvedené zistenia dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, pretoţe krajský súd (resp. predtým ţalovaný a správca dane) svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pouţil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení (§ 49 a 51 zákona o DPH), ako aj v súlade so zákonom, posúdil dôkazy produkované v procese dokazovania pri správe daní. Rovnako je potrebné opätovne zdôrazniť, ţe dôkazne bremeno leţí na daňovom subjekte, nie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia spoľahlivo preukázať. Ak tak neučiní (čo v tomto prípade neurobil, keď ţalobca predloţil len faktúru a k tomu súvisiace dokumenty, avšak nedokázal preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. K námietke arbitrárnosti rozhodnutia a hodnotenia dôkazov poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sţf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, v ktorom je uvedené, ţe „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie 14 4Sţf/58/2015 a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Ţalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo moţné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol ţiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náleţitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi. Odvolací súd na podklade administratívneho spisu konštatuje, ţe ţalobca okrem faktúry nepredloţil ţiadne iné dokumenty, ktorými preukazoval reálne uskutočnenie dodávky. Prijatie faktúry formálne splnenými náleţitosťami
zákona o DPH ešte nezakladá podmienku moţnosti uplatnenia práva na odpočítanie daní z prijatých faktúr. Dôkazné bremeno spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náleţitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi, čo v tomto prípade absentovalo. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu ţalobcu, pretoţe konanie pred finančnými orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval vecne správne, keď ţalobu zamietol
ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. 15 4Sţf/58/2015 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďţe ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 3. mája 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.