N a j v y š š í s ú d 6Tdo/17/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného Š. T. pre obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom
- júna 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/10/2014, z
- februára 2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Š. T. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/13/2013, zo
- októbra 2013 bol obvinený Š. T. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, ţe v presne nezistenom období, minimálne v priebehu šiestich týţdňov v intervale tri aţ štyrikrát do týţdňa, aţ do
- septembra 2012 si od presne nezistenej osoby na doposiaľ presne nezistenom mieste zaobstaral psychotropnú látku metamfetamín, tzv. pervitín, ktorú pri sebe následne neoprávnene prechovával a takto zaobstaranú látku ďalej minimálne v pätnástich prípadoch dával ďalšiemu konzumentovi a to Ţ. M., nar. X., trvale bytom K., pričom
- septembra 2012 bol od neho na základe vykonanej osobnej prehliadky zaistený igelitový sáčok s obsahom bielej kryštalickej látky o celkovej hmotnosti 1,1 g aj s obalom a zatavená injekčná striekačka s bielym piestom s obsahom svetlohnedej kryštalickej látky 2 6 Tdo/17/2016 o objeme 0,2 ml, ktorý priesvitný plastový sáčok (stopa č. 1) podľa kriminalistickej expertízy obsahoval metamfetamín v zmesi s dimetylsulfónom o hmotnosti 758 mg s priemernou koncentráciou 13,1 % hmotnostného metamfetamínu, obsahujúce 99 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré mnoţstvo zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy a zatavená injekčná striekačka (stopa č. 2) obsahovala metamfetamín v zmesi s dimetylsulfónom o hmotnosti 188 mg s priemernou koncentráciou 40,4 % hmotnostného metamfetamínu, obsahujúce 76 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré mnoţstvo zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a obţalovaný takto konal napriek tomu, ţe v minulosti uţ bol okrem iného aj za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno z
- mája 2006, č. k. 3T/28/06-114, právoplatným
- mája 2006, ktorým mu bol uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmych) rokov so zaradením na výkon trestu do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, a hoci rozsudkom Okresného súdu Komárno zo
- mája 2002, sp. zn. 3T/10/02, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
- januára 2003, sp. zn. 3To/329/02, bol odsúdený okrem iného z a trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (účinného do
- decembra 2005), ktorým mu bol uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov so zaradením na výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Za to mu bol uloţený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, pričom na výkon trestu súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Súd prvého stupňa zároveň obvinenému uloţil ochranný dohľad na 3 roky. Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 2To/10/2014, z
- februára 2014 postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie podané obvineným Š. Tóthom proti rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/13/2013, zo
- októbra 2013 ako nedôvodné. Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený Š. T. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. V dovolaní obvinený poukázal na nesprávnu kvalifikáciu stíhaného 3 6 Tdo/17/2016 skutku pretoţe: „Ak uţ krajský súd dospel k záveru, ţe vykonané dôkazy, na základe ktorých som mal mať pri sebe psychotropnú látku v počte 4 dávok, tak mal vec kvalifikovať ako trestný čin podľa § 171 Trestného zákona, nakoľko bolo z jeho odôvodnenia a dokazovania zjavné, ţe tieto látky som mal mať pre vlastnú potrebu a rozsahom dávok som nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 172 Trestného zákona“. V ďalšom poukázal na nezákonnosť vykonania výsluchov svedkyne Ţ. M. najmä na akceptáciu a pouţitie jej výpovedí z prípravného konania na preukazovanie jeho viny. Obvinený v dovolaní učinil rozbor výpovedí i ďalších vypočutých svedkov, ponúkol vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov a ozrejmil nezákonnosť jeho zadrţania i nezákonnosť vykonanej osobnej prehliadky. Napokon vyslovil: „Voči jeho osobe neboli dodrţané ustanovenia Trestného zákona. Vo veci boli akceptované nezákonne získané dôkazy, nezákonná manipulácia s dôkazmi a ďalšie postupy orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nemajú oporu v Trestnom poriadku a na týchto dôkazoch je zaloţené jeho odsúdenie okresným súdom a krajským súdom“. V závere navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe postupom Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Komárno bol z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku porušený zákon v neprospech jeho osoby a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Komárno zrušil. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor v podstate tak, ţe: „Z obsahu námietok dovolateľa subsumovaných pod dovolací dôvod podľa § 371 odsek 1 písmeno g/ a písmeno i/ Trestného poriadku vyplýva, ţe odsúdený opakovane namieta nesprávne hodnotenie výpovedí vypočutej svedkyne Ţ. M. v kontexte iných vykonaných dôkazov, nezákonnosť jeho zadrţania ako aj jeho osobnej prehliadky s prihliadnutím na obsah výpovedí k veci vypočutých príslušníkov polície, ktorými námietkami sa uţ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal. S právnym záverom odvolacieho súdu sa stotoţňujem a súčasne ho dopĺňam v kontexte námietok dovolateľa v tom smere, ţe to aké dôkazy súdy niţších stupňov vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, je otázkou skutkových zistení, ktorú dovolací súd nemá oprávnenie preskúmavať. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanovenia Trestného poriadku, z procesného hľadiska neboli porušené ustanovenia Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa § 271 odsek 1 písmeno g/ Trestného poriadku. Súdy niţších stupňov ustálili, ţe sa skutok stal tak, ako je uvedený 4 6 Tdo/17/2016 v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku a vykazuje znaky pouţitej právnej kvalifikácie. Námietky odsúdeného voči nesprávne zistenému skutkovému stavu ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu konania odsúdeného, nenaplňujú dovolací dôvod tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku. Dovolanie odsúdeného navrhujem odmietnuť podľa § 382 písmeno c/ Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), obsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a dospel k záveru, ţe nie je moţné o dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretoţe je zrejmé, ţe neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. Najvyšší súd poznamenáva, ţe v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, ţe táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I). S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretoţe by si tak atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu - dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej republiky (článok 2 ods. 2). Z uvedeného je potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vţdy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva – minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca, ţe najvyšší súd je viazaný návrhom do takej miery, ţe v rámci prieskumu dodrţiavania zákonnosti nemôţe ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil 5 6 Tdo/17/2016 prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Tr. por. bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. Pokiaľ obvinený poukázal na nezákonné postupy polície v prípravnom konaní pri jeho zadrţaní a pri vykonaní osobnej prehliadky, tak najvyšší súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia rozhodnutí obidvoch súdov niţších stupňov, ktoré súdy reagovali na ním vznesené námietky vo svojich rozhodnutiach (okresný súd na str. 9 – 12 rozsudku a krajský súd na str. 6 – 7 uznesenia) erudovane, vyčerpávajúco, dostatočne a presvedčivo tak, ţe najvyšší súd povaţuje ich závery za správne a zákonné bez toho, aby bolo potrebné ich opakovane rozoberať. V súvislosti s námietkou obvineného týkajúcou sa nezákonného postupu okresného súdu a orgánov činných v trestnom konaní pri vykonaní dôkazu – výsluchu svedkyne Ţ. M. najvyšší súd poznamenáva nasledovné: Z predloţeného spisového materiálu je nesporné, ţe práve výpovede svedkyne Ţ. M. z prípravného konania (č.l. 61 – 63 a č.l. 66 – 69) boli pre obţalobu kľúčové na preukázanie skutočností, či sa obvinený dopustil trestného činu podľa § 171 Trestného zákona (tak, ako to vysvetlil v dovolaní obvinený), alebo či sa dopustil trestného činu podľa § 172 Trestného zákona (tak, ako rozhodli súdy niţších stupňov). Preto zákonnosť a pouţiteľnosť týchto výpovedí svedkyne Ţ. M. zohrávala rozhodujúcu úlohu pre pouţitie správnej právnej kvalifikácie konania obvineného a z tohto pohľadu moţno povaţovať podané dovolanie za vecné, nie však relevantné. K tomuto, najvyšším súdom vyslovenému záveru, je potrebné uviesť, ţe okresný i krajský súd postupovali správne, keď uznali výpovede svedkyne Ţ. M. z prípravného konania zo
- septembra 2012 a z
- septembra 2012 za plnohodnotné usvedčujúce dôkazy, pretoţe tieto boli získané, vykonané a napokon i hodnotené plne v súlade s princípom kontradiktórnosti, a tak spĺňajú prísne kritéria ich procesnej pouţiteľnosti na hlavnom pojednávaní predpokladané článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 264 Trestného poriadku, § 213 Trestného poriadku i § 2 ods. 14 Trestného poriadku. 6 6 Tdo/17/2016 Prečítanie výpovedí svedkov z prípravného konania je prípustné, ak tieto boli získané v súlade s právami obhajoby (Unterpetinger p. Rakúsku rozsudok z
- novembra 1986) V zmysle princípu kontradiktórnosti ide o to, ţe obvinený musí mať adekvátnu a dostatočnú príleţitosť na to, aby mohol v čase, keď sa urobila svedecká výpoveď alebo v neskoršom štádiu konania poprieť ju a klásť svedkom otázky (Kostovski p. Holandsku rozsudok z
- novembra 1999). Obvinený musí mať primeranú a dostatočnú moţnosť poprieť výpoveď svedka buď počas vyšetrovania alebo počas pojednávania. Ak je odsúdenie zaloţené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (sollery or to a decisive extent) na výpovedi osoby, ktorú obvinený nemohol nikdy vypočuť, alebo dať vypočuť, právo na obhajobu je skrátené spôsobom nezlučiteľným s čl. 6 Dohovoru (Luca p. Taliansku rozsudok z
- februára 2001 a mnohé ďalšie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu). Svedkyňa Ţ. M. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní konanom
- marca 2013 (č.l. 225 – 230), kde radikálne zmenila svoje predchádzajúce usvedčujúce výpovede z prípravného konania, a to v prospech obvineného. Okresný súd postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede menovanej svedkyne z prípravného konania (č.l. 228), pričom takýto postup bol plne v súlade s Trestným poriadkom i Dohovorom. Svedkyňa Ţ. M. bola v prípravnom konaní vypočutá
- septembra 2012 (č.l. 61 – 63) za prítomnosti obhajkyne obvineného Š. T., a teda obvinený mal prostredníctvom svojej obhajkyne príleţitosť klásť svedkyni otázky a spochybniť jej tvrdenia. Ďalší výsluch menovanej svedkyne bol vykonaný
- septembra 2012 (č.l. 66 – 67) síce bez prítomnosti obhajkyne, avšak potom ako vyšetrovateľ riadne a včas obhajkyňu upovedomil o čase a mieste vykonania tohto úkonu (č.l. 64). Obvinený mal teda opäť moţnosť prostredníctvom svojej obhajkyne zúčastniť sa tohto výsluchu a klásť svedkyni otázky a spochybniť jej tvrdenia. Obidve tieto usvedčujúce výpovede svedkyne Ţ. M. boli vykonané v súlade s princípom kontradiktórnosti, a preto v konaní pred súdom mohli slúţiť a správne aj slúţili ako plnohodnotné usvedčujúce dôkazy. Následné vyjadrenia či uţ svedkyne alebo obvineného o vyvíjanom nátlaku na menovanú svedkyňu povaţuje najvyšší súd za účelové, pretoţe výsluchu sa zúčastnila obhajkyňa, a preto najvyšší súd podobne ako súdy niţších 7 6 Tdo/17/2016 stupňov nemá ţiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení svedkyne Ţ. M. vyplývajúcich z jej výpovedí v prípravnom konaní. Sumarizujúc vyššie uvedené je zrejmé, ţe nebol naplnený ani jeden dovolací dôvod označený obvineným v dovolaní, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- júna 2016 JUDr. Daniel H u d á k , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová