N a j v y š š í s ú d 9Sžr/126/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateļa nie je možné vyhovieť. 4 9Sžr/126/2014 Podļa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje jeho správnosť. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu dopĺňa (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.): Cieļom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 503/2003 Z.z., je náprava niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od

1. februára 1948 do
2. januára 1990 (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.), a to zákonom ustanoveným spôsobom (§ 3 zákona č. 503/2003 Z.z.). Podļa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podļa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od
3. februára 1948 do
4. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení §
5. V danom prípade nebolo sporné, že nehnuteļnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, v minulosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady, a to postupom podļa zákona SNR č. 81/1949 Zb. Predmetné nehnuteļnosti boli zahrnuté do pasienkového spoločenstva v katastrálnom území R. V posudzovanej reštitučnej veci bolo potrebné skúmať a ustáliť, či navrhovateļ previedol predmetné nehnuteļnosti na tretiu osobu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Podļa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podļa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. Podļa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou 5 9Sžr/126/2014 riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté. Navrhovateļ napriek uplatnenému reštitučnému nároku disponoval potom predmetnými nehnuteļnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má na mysli zákon č. 503/2003 Z.z., keď predmetné nehnuteļnosti previedol kúpnou zmluvou na fyzickú osobu, pričom správne konštatuje krajský súd, že takýto právny úkon je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. neplatný. Lehota na uplatnenie reštitučného nároku podļa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2004, skončila až dňom 31.12.
6. Aj v prípade, ak už bol vykonaný súpis majetku, tvoriaci konkurznú podstatu, v zmysle § 4 ods. 2 veta prvá zákona č. 503/2003 Z.z. od účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.01.2004 minimálne do 31.12.2004, resp. až do rozhodnutia o reštitučnom nároku bol zakázaný prevod vlastníctva pozemkov, na ktoré by sa mohol vzťahovať niektorý z reštitučných titulov podļa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Správca konkurznej podstaty sa nemôže úspešne brániť tvrdením, že nevedel, že na predmetné pozemky sa vzťahuje zákon č. 503/2003 Z.z. V zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov totiž platí nevyvrátiteļná domnienka, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka. Správca konkurznej podstaty teda od 01.01.2004 nemohol vlastníctvo k predmetným pozemkom previesť na inú osobu a preto kúpna zmluva zo dňa 16.03.2004 je neplatná. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. Vzhļadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.

ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, 6 9Sžr/126/2014 ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže navrhovateļ v odvolacom konaní nebol úspešný, pričom ostatní účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili . P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 25. mája 2016 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová