1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo dňa
1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti, ktorú podal dňa 29. marca 2011 účastník konania mal. B. P., nar. X. v zákonnom zastúpení matkou, pani Mgr. B. K., bytom X., toho času v právnom zastúpení advokátskou kanceláriou, doc. JUDr. PhDr. Potáschom Petrom, PhD., advokátom a nepriznáva mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.“
názoru krajského súdu z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. jednoznačne vyplýva, ţe peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je moţné poskytnúť osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak tento príspevok je upravený ako fakultatívna dávka sociálneho zabezpečenia. Správne orgány
názoru krajského súdu postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu ţalobcu správne, obstarali si všetky potrebné podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom ţalovaný vykonal aj doplnenie dokazovania. Pred rozhodnutím o odvolaní posudkový lekár poţiadal ošetrujúcu lekárku MUDr. M. o zodpovedanie 9 otázok, s ktorými sa vo vyjadrení zo dňa
názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca sa 3 10Sţso/14/2015 povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá bola posudkovým lekárom určená na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do kapitoly III., bodu 10, písm. a) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., nakoľko najzávaţnejším z dokladovaných ochorení sú „Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok. Mukoviscidóza (cystická fibróza). S pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi mierneho stupňa (telesný vývoj zodpovedá veku).“ Posudkový lekár nezistil taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval konštatovanie neschopnosti ţalobcu premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udrţať sa v nich počas jazdy, vystúpiť alebo zvládnuť tzv. iné situácie v týchto prostriedkoch na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti. U ţalobcu je prítomný zvýšený počet stolíc 5-7 za deň, inkontinencia sa nepotvrdila a po nástupe do detského kolektívu bol zaznamenaný počet infekcií dýchacieho systému cca 7-8 za rok, avšak nie je preukázaná príčinná súvislosť týchto infekcií s ochorením cystická fibróza ani s cestovaním prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. K námietke ţalobcu o nezohľadnení výňatkov 7 vedeckých štúdií zo zahraničných časopisov ţalovaným krajský súd uviedol, ţe tieto štúdie nemôţu nahradiť lekársky nález a ide iba o všeobecné informácie týkajúce sa ochorenia cystická fibróza. Rovnako námietku týkajúcu sa metodického pokynu ţalovaného č. 1/2013,
ktorého u pacientov s cystickou fibrózou nie je nárok na peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Krajský súd je toho názoru, ţe metodické usmernenia majú len odporúčací charakter a ich vydaním nedochádza k porušovaniu práva na individuálny prístup pri posudzovaní konkrétnej ţiadosti o poskytnutie peňaţného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Kaţdá ţiadosť sa posudzuje individuálne.
názoru krajského súd ţalovaný neporušil ani § 3 ods. 5 Správneho poriadku a rovnosť osôb pred zákonom tým, ţe iným ţiadateľom s rovnakým zdravotným postihnutím (osôb s cystickou fibrózou) ako má ţalobca, bol poskytnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
krajského súdu zdravotné postihnutie predstavuje vysoko individualizovanú kategóriu a nemôţe nastať situácia, kedy by sa dve rozdielne osoby nachádzali vo fakticky „porovnateľnej situácii“ aj napriek tomu, ţe majú rovnakú diagnózu. Zdravotné postihnutie a zdravotný stav je nevyhnutné posudzovať individuálne vzhľadom na jedinečnosť kaţdého jedného človeka, jeho individuálne schopnosti či sociálne dôsledky 4 10Sţso/14/2015 zdravotného postihnutia. Výsledkom konania o ţiadosti je individuálny správny akt, ktorým sa rozhodne o individuálne určených právach fyzických osôb.
názoru krajského súdu sa ţalovaný logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie ţiadosti ţalobcu a rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Posudok vypracovaný pre potreby odvolacieho konania zo dňa 29. januára 2014, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie ţalovaného, bol dostatočne doloţený vykonaným šetrením, zohľadnil aj posudok ošetrujúcej lekárky ţalobcu a o vecnej správnosti a odbornej úrovni týchto záverov neboli pochybnosti. V súvislosti s námietkou ţalobcu týkajúcou sa porušenia § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku krajský súd poukázal na § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaním, avšak s odchýlkami uvedenými v ods. 2.
2 zákona č. 447/2008 Z.z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje na konanie vo veciach kompenzácie. Ţalovaný, tak
názoru krajského súdu, svojím konaním neporušil správny poriadok tým, ţe v záujme zabezpečenia pruţnosti konania o peňaţnom príspevku v rámci výnimky upustil od poskytnutia moţnosti ţalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V odbornej lekárskej praxi existuje viacero názorov na obmedzenia beţného ţivota ľudí s cystickou fibrózou. Nemoţno globalizovať, ţe všetky deti s cystickou fibrózou nie sú schopné cestovať verejnou hromadnou dopravou, ale kaţdý prípad je potrebné posudzovať individuálne a na základe lekárskych vyšetrení a nálezov. Je nepochybné, ţe tieto deti musia byť opatrnejšie a musia dodrţiavať mnoţstvo obmedzení, aby sa nenakazili nejakou baktériou, avšak rovnako ako v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy sa môţu nakaziť aj v predškolskom zariadení, v škole, či v inom prostredí, v ktorom sa beţne zdrţiavajú. Nenavštevovanie predškolského zariadenia v období, keď je niektoré z detí v tomto zariadení choré, môţe len zníţiť riziko nakazenia sa, ale nedokáţe ho úplne vylúčiť, čo platí aj pokiaľ ide o cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi cestovaním ţalobcu v prostriedkoch verejnej hromadnej prepravy a zvýšeného počtu infekcií. K nakazeniu sa od iného dieťaťa môţe dôjsť v priebehu celého roka tak v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, ako aj v kolektíve detí. Krajský súd v súvislosti so ţalobcovou situáciou poukázal na to, ţe správne orgány ani súd nemajú snahu účelovo zniţovať závaţnosť jeho zdravotného postihu a následných 5 10Sţso/14/2015 obmedzení, s ktorými sa stretáva v spojení s problémami, ktoré jemu a jeho zákonným zástupcom spôsobuje jeho zdravotný stav. Je prirodzené, ţe rodičia sa snaţia o zlepšenie kvality ţivota svojho ťaţko zdravotne postihnutého dieťaťa a chcú mu zabezpečiť čo najdôstojnejšie podmienky, avšak je potrebné vziať do úvahy, ţe zdravotná dokumentácia tvoriaca súčasť administratívneho spisu bola posudkovým lekárom zohľadnená a zhodnotená a z nej vychádzal aj ţalovaný pri opätovnom rozhodovaní o ţiadosti o peňaţnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Nevyhovenie ţiadosti bolo
názoru krajského súdu dostatočne odôvodnené. Záverom krajský súd konštatoval, ţe poţadovaný príspevok nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci, nakoľko správny orgán je oprávnený uváţiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Nárok na uvedenú kompenzáciu vzniká iba potom, ako o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutia zaloţené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Takéto pochybenia však v danej veci zistené neboli, a preto dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, ţe postup ţalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov nepriznal. Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovuje a rozhodnutie ţalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo dňa 25. februára 2014 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. BA2/OPPKŤZP/SOC/2013/112286-001 zo dňa 1. júla 2013 sa zrušujú a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal, aby odvolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastupovania v konaní pred krajským súdom, ako aj pred odvolacím súdom. V podanom odvolaní (body „B“, „C“, „D“, „E“, „F“, „G“, „I“, „J“) ţalobca uvádzal rovnaké dôvody ako v podanej ţalobe a naviac k veci udáva, ţe v rámci nového správneho konania vo veci (po tom, čo boli rozhodnutia správneho orgánu krajským súdom zrušené), sa správne orgány nevysporiadali s okolnosťami, s ktorými sa
zrušujúceho rozsudku 6 10Sţso/14/2015 súdu mali vysporiadať, keďţe tieto mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Krajský súd v rozpore so zákonom tento stav konvalidoval, keď tento nezákonný - nesprávny postup správneho orgánu v rámci konania vôbec neskúmal a ani ho neriešil v rozsudku vo veci samej. Ţalobcovi sa tak odňala účinná súdna ochrana pred nezákonným konaním zo strany správneho orgánu, keďţe krajský súd konajúci na základe jeho ţaloby z roku 2014 neskúmal, či sa správne orgány v rámci nového konania vysporiadali s okolnosťami, pre ktoré boli ich rozhodnutia zrušené na základe správnej ţaloby z roku 2012. Ţalobca má za to, ţe ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu súdmi dôjde k vydaniu nových správnych rozhodnutí vo veci, ktoré sú rovnako napadnuté správnou ţalobou, je povinnosťou krajského súdu v rámci konania o ţalobe preskúmať, či sa v novom správnom konaní správne orgány vysporiadali s dôvodmi, pre ktoré boli ich skoršie rozhodnutia zrušené, a to najmä v prípade, ak ide o jeden zo ţalobných dôvodov prezentovaných ţalobcom. Ţalobca ďalej uvádza, ţe správne orgány v rozhodnutí samom neriešia meritórne otázku „dôstojnosti“ presunu a zotrvania žalobcu v prostriedkoch verejnej dopravy – na rovnakom základe ako iné osoby, a tým sa snažia jeho odkázanosť na presun osobným motorovým vozidlom minimalizovať len na „pohybový“ aspekt presunu. Z podkladov založených v spise však je zrejmé, že žalobca sa nemôže presúvať prostriedkami verejnej dopravy za rovnakých podmienok ako ostatné osoby (§ 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.), a to najmä s prihliadnutím na možnú inkontinenciu, ktorú u žalobcu v rozhodnutí nepriamo pripúšťa aj správny orgán, resp. s prihliadnutím na zvýšený počet stolíc u žalobcu (cca 7 x / deň). Potenciálnu inkontinenciu a zvýšenú intenzitu stolíc žalobcu mal správny orgán detailne skúmať v kontexte § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. ako „inú situáciu“, ktorú žalobca nie je schopný zvládať v prostriedkoch verejnej dopravy na rovnakom základe ako ostatné osoby. Správny orgán však tak nerobil v prvostupňovom ani v druhostupňovom správnom rozhodnutí, z čoho
názoru žalobcu vyplýva, že rozhodnutia sú v rozpore so zákonom. Krajský súd mal za to, že žalobca nie je inkontinentný, a to na základe informácie produkovanej správnym orgánom, že „inkontinencia u žiadateľa nie je prítomná, resp. potvrdená“. Ide však práve o otázku, ktorú položil posudkový lekár ošetrujúcej lekárke (MUDr. M.), ktorá ale na danú otázku neodpovedala kladne ani záporne. Žalobca je toho názoru, že je nepochybné, že medzi pojmami „nie je prítomná“ a „nie je preukázaná“ existuje diametrálny rozdiel a je zrejmé aj to, že vo veci si urobil vlastný úsudok posudkový lekár, 7 10Sţso/14/2015 ktorý tak urobil napriek tomu, že od posudkovej lekárky žalobcu nedostal na túto otázku žiadnu odpoveď. Práve spojenie „nie je preukázaná“ nasvedčuje tomu, že táto meritórna otázka nebola zo strany posudkového lekára doriešená v plnom rozsahu. Ako pochybenie krajského súdu vníma ţalobca práve to, ţe krajský súd túto otázku neskúmal a netrval na tom, aby bola vec riadne doskúmaná, keďţe je zrejmé, ţe odpoveď na túto otázku má vplyv na konečné rozhodnutie vo veci samej. Na odkazovanie krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia na znalecký posudok ţalobca udáva, ţe takýto dôkaz v konaní produkovaný nebol a ţiadny znalecký posudok ţalobcovi nebol poskytnutý či uţ k nahliadnutiu alebo k oboznámeniu sa s jeho obsahom. Ţalobca k uvedenému dodal, ţe lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom ţalovaného nie je znaleckým posudkom, a to okrem iného aj z dôvodu, ţe ho vypracoval zamestnanec správneho orgánu. Ţalobca v odvolaní taktieţ poukazuje na to, ţe krajský súd v rámci rozsudku na viacerých miestach akcentuje, ţe príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je dávkou fakultatívnou a závisí od situácie stavu štátneho rozpočtu. Bez ohľadu na to, ţe ţalobca túto skutočnosť nespochybňuje, má za to, ţe prípadná fakultatívna povaha tohto príspevku nemôţe zbaviť správne orgány toho, aby o ţiadostí konali a aby vo veci rozhodli zákonným spôsobom. Fakultatívnosť poskytovania príspevku však nie je moţné zamieňať so svojvôľou správneho orgánu, prípadne s tým, ţe by to správny orgán zbavovalo povinností realizovať konanie v súlade so zákonom. V tejto súvislosti povaţuje ţalobca za potrebné uviesť aj to, ţe samotná fakultatívnosť dávky musí byť obmedzená napr. práve v kontexte podobnosti rozhodovania v podobných prípadoch ako napr. aj záväzkom štátu kompenzovať ťaţké zdravotné postihnutie v maximálnej moţnej miere, čo judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR, sp. zn.: 1Sţso/25/2012). Skutočnosť, ţe akýkoľvek príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu je nenárokovateľný,
názoru ţalobcu nezbavuje správny orgán a v konečnom dôsledku ani súd, povinnosti vo veci riadne - zákonne konať a zákonne rozhodnúť. Ak je dôvodom pre neposkytnutie príspevku ţalobcovi zo strany správneho orgánu neexistencia dostatočného 8 10Sţso/14/2015 mnoţstva finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, táto skutočnosť by mala byť v rozhodnutí správneho orgánu uvedená v odôvodnení, ako okolnosť, pre ktorú sa príspevok nepriznáva. Rozhodnutie ţalovaného však ţiadnu takúto informáciu neobsahuje. Ţalobca má za to, ţe súd rovnako nemôţe zamietnuť ţalobu odkazom na to, ţe príspevok je nenárokovateľný a ţe je jeho poskytnutie závislé od finančných prostriedkov štátu, keďţe sa nejedná o otázku právnu, ktoré otázky by mal súd v rámci správneho súdnictva skúmať, ale jedná sa o otázku makroekonomickú. Krajský súd tieţ sám nemôţe mať vedomosť o tom, či v čase, keď rozhodoval o ţalobe, existovalo v štátnom rozpočte dostatok prostriedkov na poskytovanie tohto príspevku alebo nie. Okrem toho ţalobca uvádza, ţe práve v prípadoch, keď je určitý príspevok z verejných prostriedkov nenárokovateľný, je povinnosťou správnych orgánov ešte intenzívnejšie dohliadať na priebeh správneho konania a jeho zákonnosť, aby tým minimalizovali akékoľvek pochybnosti účastníka konania, napr. o dodrţaní zásady rovnosti pred zákonom a pod. V takýchto prípadoch je rovnako povinnosťou súdu ešte viac v konaniach, v ktorých preskúmavajú postupy a rozhodnutia správnych orgánov, detailne skúmať všetky okolnosti, ktoré s vecou súvisia, osobitne prihliadať napr. na to, či vo veci nedošlo zo strany správneho orgánu k zneuţitiu diskrečnej právomoci alebo k porušeniu precedenčnej zásady (zásady materiálnej pravdy) a pod. Ţalobca má za to, ţe krajský súd nemohol ţalobu zamietnuť odkazom na skutočnosť, ţe príspevok je nenárokovateľný, resp. ţe je závislý od voľných prostriedkov v štátnom rozpočte. Tieto otázky nie sú otázkami právnej povahy, resp. otázkami zákonnosti rozhodovania a postupu správneho orgánu, preto mali byť v rámci rozhodovania o ţalobe ţalobcu, bezpredmetnými. Ţalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu pridrţal svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k ţalobe zo dňa 3. júna 2014. Odvolanie ţalobcu povaţuje za nedôvodné a s tvrdeniami obsiahnutými v odvolaní sa absolútne nestotoţnil. Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. 9 10Sţso/14/2015
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá je
komplexného posudku vypracovaného
1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, moţno poskytnúť peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
6 zákona č. 447/2008 Z. z. peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla moţno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáţe, ţe bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna sluţba v domove sociálnych sluţieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáţe, ţe sa jej bude poskytovať sociálna sluţba v domove sociálnych sluţieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári, alebo navštevuje školské zariadenie, alebo preukáţe, ţe bude navštevovať školské zariadenie a osobné motorové vozidlo bude vyuţívať najmenej dvakrát v týţdni na účely prepravy do zamestnania, školského zariadenia alebo do domova sociálnych sluţieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka vyuţívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa povaţuje za splnenú aj vtedy, ak
2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, 11 10Sţso/14/2015 najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
1 Správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbliţšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správnemu orgánu. Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd zistil, ţe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. BA2/OPPKŤZP/SOC/2013/112286-001 zo dňa 1. júla 2013 rozhodol tak, ţe
1 zákona č. 447/2008 Z. z. nepriznal ţalobcovi peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/3298/JH zo dňa 25. februára 2014 zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, ţe „
1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti, ktorú podal dňa
ktorého miera funkčnej poruchy ţalobcu je 50 %
prílohy č. 3, kapitoly III., bodu 10, písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z.z., čím sa síce povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaný 12 10Sţso/14/2015 na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nebol navrhnutý. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospel odvolací súd k záveru, ţe je potrebné zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe zrušuje rozhodnutie ţalovaného a vracia mu vec na ďalšie konanie.
názoru najvyššieho súdu správne orgány pri posudzovaní zdravotného stavu ţalobcu nezohľadnili všetky podklady potrebné pre riadne rozhodnutie vo veci. K posúdeniu odkázanosti ţalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom posudkový lekár MUDr. K. poţiadal ošetrujúcu lekárku ţalobcu MUDr. M. listom zo dňa
názoru odvolacieho súdu podstatné na objektívne posúdenie celkového zdravotného stavu ţalobcu, a preto bude potrebné si odpovede na tieto otázky dodatočne vyţiadať, nakoľko správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného celkového stavu veci. Odvolací súd zároveň dodáva, ţe správny orgán má dôsledne analyzovať zistené závery a tieto potom podrobne vyhodnotiť v rozhodnutí. Postup ţalovaného, ktorý do rozhodnutia prevzal obsah z komplexného posudku bez toho, aby tento posudok v rozhodnutí podrobne vyhodnotil, je v rozpore so všeobecnou právnou úpravou ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Komplexný posudok je jedným z podkladov rozhodnutia, nie jediným. Uvedený postup vytýkal ţalovanému uţ Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozsudku č. k. 3S/239/2011-35 zo dňa 20. novembra 2012. 13 10Sţso/14/2015 K námietke týkajúcej sa zaujatosti/predpojatosti posudkového lekára MUDr. K. odvolací súd udáva, ţe je dôvodná. MUDr. K. vo veci uţ raz vypracoval lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie ţalovaného č. AA/2011/14077-NSVOPPK/Dan zo dňa 10. novembra 2011, ktoré Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 3S/239/2011-35 zo dňa 20. novembra 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa priklonil k názoru ţalobcu,
ktorého v rámci nového konania vo veci (po tom, čo krajský súd rozsudkom zrušil predchádzajúce rozhodnutie ţalovaného) mal lekársky posudok vypracovať iný posudkový lekár ako ten, ktorý vypracoval skorší, zrušený lekársky posudok. S poukazom na § 9 ods. 2 Správneho poriadku najvyšší súd udáva, ţe ţalovaný mal v ďalšom konaní prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho moţné očakávať, aby zabránil situácii, aby v rámci nového rozhodovania o veci, po zrušení rozhodnutia krajským súdom, vystupoval v konaní zamestnanec ţalovaného, ktorý v konaní vystupoval uţ v pôvodnom konaní. Odvolací súd je názoru, ţe posudkový lekár MUDr. K. mal byť z nového posudzovania zdravotného stavu ţalobcu vylúčený v kontexte s § 9 ods. 2 Správneho poriadku alebo posudkový lekár mal sám v zmysle § 11 ods. 1 Správneho poriadku oznámiť svojmu vedúcemu dôvody, pre ktoré má byť z konania vylúčený, a to, ţe vo veci uţ raz konal. MUDr. K. bol v konaní činný v „inom stupni“, t. j. v pôvodnom konaní, a z toho vyplýva, ţe v rámci nového konania posudkový lekár preskúmaval svoj pôvodný vlastný lekársky posudok, čo je však v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţoval námietku o zaujatosti/predpojatosti posudkového lekára za dôvodnú. Najvyšší súd okrem iného poukazuje aj to, ţe v komplexnom posudku zo dňa
názoru odvolacieho súdu v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku,
ktorého sú správne orgány povinné umoţniť účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia. Uvedené ustanovenie zákona je v texte správneho poriadku ďalej premietnuté aj do § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na tvrdenie ţalovaného,
ktorého sa na konanie vo veciach
zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje, najvyšší súd uvádza, ţe zákon č. 447/2008 Z.z. však nevylúčil aplikáciu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na existujúcu judikatúru najvyššieho súdu odvolací súd dodáva, ţe
základných pravidiel správneho konania obsiahnutých v správnom poriadku sa má postupovať aj v prípade osobitných konaní (zákon č. 447/2008 Z.z.), a to aj v prípade, ak z osobitnej úpravy (zákon č. 447/2008 Z.z. vyplýva, ţe sa na predmetné konanie správny poriadok nevzťahuje. „Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle rezolúcie č.
názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vydané v správnom konaní nemoţno povaţovať za spravodlivé, ak bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo účastníkovi konania umoţnené sa vyjadriť. Na námietku ţalobcu, ţe krajský súd pochybil, keď metodický pokyn, na základe ktorého majú byť ţiadosti osôb s cystickou fibrózou automaticky zamietané, vyhodnotil ako usmernenie, ktoré má iba odporúčací charakter odvolací súd konštatuje, ţe je nedôvodná. Odvolací súd sa priklonil k názoru krajského súdu a povaţuje pokyn ţalovaného č. 1/2013 za metodické usmernenie, ktoré má iba odporúčací charakter. Ich vydaním
názoru najvyššieho súdu nedochádza k porušovaniu práva na individuálny prístup pri posudzovaní konkrétnej ţiadosti o poskytnutie peňaţného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, nakoľko kaţdá ţiadosť sa posudzuje individuálne. 15 10Sţso/14/2015 S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, ţe ţalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav, nedostatočne sa vysporiadal so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/239/2011-35 zo dňa 20. novembra 2012 a vo veci konal zamestnanec správneho orgánu, ktorý uţ vo veci konal v pôvodnom konaní. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu
3 O. s. p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné vypracovať nový lekársky posudok iným posudkovým lekárom, ako tým čo uţ lekársky posudok vo veci vypracoval, dôkladne vyhodnotiť všetky predloţené podklady, vysporiadať sa so zmenou zdravotného stavu ţalobcu v oblasti mobility a orientácie od 27. mája 2011, doplniť dokazovanie o odpovede MUDr. M. na všetky otázky dané predchádzajúcim posudkovým lekárom a svoj záver presvedčivo odôvodniť. Aţ na základe takto doplneného dokazovania rozhodne ţalovaný znovu. Ţalovaný je povinný
5 Správneho poriadku dbať na to, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň, aby v skutkovo zhodných, ale aj podobných prípadoch nevznikali v rozhodovaní ţalovaného neodôvodnené rozdiely. Trovy konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2, § 152 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 O. s. p., ţalobcovi nepriznal, nakoľko tento síce mal v konaní úspech, ale trovy právneho zastúpenia si nevyčíslil v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia, a zo spisu mu iné trovy konania nevyplývajú. 16 10Sţso/14/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. marca 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.